Spišský Hrhov preslávila napríklad neprehliadnuteľná drevená maxilyžica, ktorou sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov.
Dedinku neďaleko Levoče zviditeľňuje aj historický kamenný most z prvej polovice 19. storočia, festival Hrhovske čuda a zabaviska či Rómska superstar, ktorú vymyslela a organizovala Dorota Nvotová. V roku 2007 získal Spišský Hrhov mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka.
No vlani sa dostala obec aj do pozornosti expertov Svetovej banky. V Správe o integrácii Rómov na Slovensku ju uvádzajú ako príklad skvelého spolunažívania väčšiny s menšinou.
„Viem, že chváliť Rómov sa dnes na Slovensku nenosí. Neodškriepiteľná pravda však je, že našu dedinu vybudovali oni. Málokto mi uverí, že práve vďaka nim sa dynamicky rozvíjame, sťahujú sa k nám ľudia zo širokého okolia i z cudziny, meno obce zaznieva ďaleko za našimi hranicami,“ hovorí večne usmievavý starosta Vladimír Ledecký.
Nie sme supermani
Vyštudovaný sociológ s bohatými manažérskymi skúsenosťami zo zahraničia sa rozhodol kandidovať v komunálnych voľbách v roku 1998. Konečne sa chcel usadiť. Mal 32 rokov a veľké plány. Vtedy žilo v obci 700 ľudí a pomaly vymierala. Pravda, okrem rómskej komunity.
Dnes má Spišský Hrhov viac ako dvojnásobok obyvateľov, z toho približne pätinu Rómov.
Väčšina z nich pracuje, deti dosahujú v škole často výborné výsledky, v obci nenájdete jedinú chatrč, čiernu stavbu či nelegálnu skládku odpadu, krádeže sú neznámy pojem. „Čierni“ si vážia „bielych“ a naopak.
„Minule sme sledovali v krčme televízne správy. Bolo tam čosi o kriminalite Rómov. Tí Cigáni sa nikdy nenaučia poriadku, ja by som im dal, nadával pri pive jeden chlap. A ja sa ho pýtam: Ktorých myslíš, našich? Zháčil sa a hovorí: Ta našich určite nie, ale tamtých,“ hovorí muž sršiaci energiou.
Nie náhodou prevzali minulý týždeň v Budapešti zástupcovia obce medzinárodné ocenenie za integráciu Rómov.
„Nie sme ničím výnimoční, ani žiadni supermani. V podstate sa Rómom ani špeciálne nevenujeme. Nerobíme projekty pre Rómov, ale pre všetkých. Snažíme sa skvalitňovať život našich obyvateľov. A oni predsa patria k nám.“
Nerobíme projekty pre Rómov, ale pre všetkých. Oni predsa patria k nám, hovorí starosta Vladimír Ledecký.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK
Bitka o prácu
Kriminalita, záškoláctvo, úžerníctvo, drogy nielen v rómskych komunitách sú plodmi chudoby a hladu. Vladimír Ledecký si to dobre uvedomuje.
Ľudia bez vzdelania, príjmu z vlastnej práce, zvyknutí výlučne na peňažné dávky štátu, prežívajúci v pozliepaných búdach bez akýchkoľvek hygienických návykov, sú príťažou každej spoločnosti. Ale aj potenciálom, ktorý sa treba pokúsiť využiť.
„Starostovia si často neuvedomujú, že keď zanedbajú najchudobnejšiu časť obce a jej obyvateľov, bohatšia bude na ňu stále viac doplácať. A že keď nedáme chudobným prácu, obráti sa to proti väčšine,“ rozmýšľa Ledecký.
V Spišskom Štvrtku bola pred dvanástimi rokmi medzi Rómami stopercentná nezamestnanosť.
Zastupiteľstvo rozhodlo o založení obecného podniku, v ktorom by sa mohli uplatniť. Bez haliera finančnej podpory zo štátnej kasy či z eurofondov.
„Cieľom každej súkromnej firmy je vytvárať zisk. Naším jediným cieľom je vytvárať a udržiavať pracovné miesta. Čo si budeme hovoriť, Rómovia sú na trhu práce naozaj diskriminovaní. Keď si zamestnávateľ môže vybrať, dá prednosť bielemu.“
Začali s výrobou dlaždíc a s tromi zamestnancami. Po dvoch rokoch sa investícia do nákupu technológie a náradia obci vrátila.
Zisk investovala do ďalších technológií a tým aj do nových pracovných miest. Dnes má v nej zamestnanie dvadsať ľudí, z toho osemnásť Rómov.
„Mohli by sme vytvoriť oveľa viac pracovných príležitostí. Ľudia sa o prácu u nás doslova bijú. Ale dôležitejšie je udržať ich. Uvedomujeme si, že nedokážeme spasiť svet či Slovensko. Chceme však dokázať našim ľuďom, že pracovať sa oplatí. Slušne u nás zarobia živitelia osemnástich rodín, čo nie je málo. Keby sa o to snažila každá samospráva, nemáme žiaden rómsky problém.“
František Pišta sa už teší do nového domu. Sám ho staval a obci bude vracať peniaze za materiál.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK
Starosta manažér
Obecný úrad sídli v budove, ktorú mal v prenájme krčmár. Zrekonštruovali ju ľudia z obecného podniku.
V ďalšej vynovenej budove prenajímajú priestor pošte. V dedine nenájdete na ceste jedinú dieru. Zamestnanci každú v zárodku orežú a zaasfaltujú.
„Keď potrebujete položiť asfaltový koberec, nabehne desať firiem. Ale keď chcete zaplátať desať dier, nikto vám ich neopraví. Naše služby využívajú aj okolité obce. No neoplatí sa investovať päťtisíc eur do orezávača a rovnakú sumu do zhutňovača?“ vysvetľuje starosta manažér.
Okrem technológie na asfaltovanie ciest podnik kúpil zariadenie na podvŕtavanie komunikácií pri kladení káblov a potrubí, má vlastnú požičovňu lešenia, stavebných strojov a náradia, drevársku výrobu, poskytuje stavebné, vodoinštalatérske a elektrikárske práce, plánuje kúpiť linku na výrobu peliet z dreveného odpadu, pilín či zo slamy, ktoré bude predávať ako palivo.
„Keď si chce niekto z obce požičať miešačku, zhutňovač pôdy či rezačku na kameň, ponúkneme ju aj s pracovníkom. Aj tak ho to vyjde lacnejšie ako v ktorejkoľvek inej požičovni či firme.“
Podnik slúži aj ako záchranná brzda pri sociálnych haváriách. Keď sa niekto zadlží, prekvapia ho nedoplatky za elektrinu alebo iné neočakávané výdavky, požičajú mu peniaze. Ale musí si ich odpracovať. Flákači nemajú šancu získať robotu.
„Keď ráno niekto príde o minútu neskôr, môže ísť domov, pretože prvú hodinu mu nezaplatíme. Keď nepríde do roboty a neospravedlní sa, definitívne u nás skončil. Verte, robí to zázraky.“
Starosta spomína na úsmevnú príhodu. Rodina nemala na pohreb otca. Požičali jej peniaze z obecnej kasy, syn ich mal odpracovať alebo vrátiť. Ale nič sa nedialo.
„Povedal som mu, že keď dlh nevyrovná, namojveru, vykopem im otca zo zeme a nechám ho sušiť sa na slnku. Nemyslel som to vážne, ale v ten deň priniesli peniaze,“ smeje sa starosta.
Chatrče zrovnali so zemou, býva sa v bytovke.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK
Nič zadarmo
Keď Vladimír Ledecký prevzal pred štrnástimi rokmi starostovské insígnie, vodovod mala len tretina obce. Aj to sto rokov starý. Staval ho ešte gróf Csáky, ktorý mal v Spišskom Hrhove svoje sídlo.
Odvtedy vybudovali dva vodojemy, kanalizáciu, zaviedli plyn, v nových častiach natiahli elektrinu, postavili cesty, najlacnejšiu vodu v regióne má každý dom. Bez rozdielu. Pripravili tiež viac ako 500 stavebných pozemkov s inžinierskymi sieťami.
„Nikto nedostal ani nedostane nič zadarmo. Na vodovodných prípojkách pracoval z každej rodiny aspoň jeden člen. Zariadili sme im aj kúpeľne. Všetko splácali svojou robotou. Rovnako ako omietky na svojich domoch. Rómovia totiž pestujú bezomietkovú kultúru,“ usmieva sa starosta.
Okrem stálej či sezónnej práce v obecnom podniku je 60 až 70 Rómov zapojených do aktivačnej činnosti.
Starosta by ju však najradšej zrušil: „Kto to vymyslel, v živote nepracoval s Rómami. Česť výnimkám, z tých ľudí nie je takmer žiadny efekt. Dvadsaťdva hodín týždenne akosi odpracujú, ale nič po nich nevidíte. A zrazu keď nastúpia do firmy, sú ako vymenení, pracujú ako draci, naraz to funguje. Rómovia naozaj vedia pracovať.“
Vladimír Ledecký však našiel recept, ako ich motivovať. Zmluvy s nimi podpisuje nie na pol roka či rok, ale len na mesiac.
„Keď s niekým nie som spokojný, zmluvu už nedostane. Strašne nám to síce komplikuje situáciu na úrade práce, ale je to na nich aspoň aký-taký bič.“
Vladimír Ledecký našiel recept, ako Rómov motivovať.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK
Koniec čiernoty
Pred siedmimi rokmi postavili v dedine šesť nízkoštandardných bytov pre najchudobnejšie rodiny. Posledné vetché obydlia zrovnali so zemou.
Na výstavbe pracovali členovia rodín, ktoré sa do nich mali nasťahovať. A postupne ich aj splácajú. V porovnaní s „vybývanými“ nájomnými domami v iných obciach či mestách však vyzerajú ako novostavba.
„Sami sme si ich od základu postavili, sami si ich aj strážime. Bo keď sa dačo zničí, musíme to zaplatiť, opraviť, kúpiť farbu a namaľovať,“ hovorí Miroslav Šarišský.
V obci nepoznajú ani problém s čiernymi stavbami. Pozemky sú vysporiadané, buď si ich obyvatelia odkúpili, alebo si ich od obce prenajímajú.
„Nechápem načo, ako môže čierna stavba vzniknúť,“ hovorí Ledecký. „Stačí sa raz za mesiac prejsť po obci. Predsa viem, komu som stavebné povolenie podpísal a komu nie. A keby som aj niečo našiel, len spomeniem pokutu, hneď je všetko v poriadku.“
Starosta má medzi obyvateľmi nesmierny rešpekt. Nie náhodou je vo funkcii tretie volebné obdobie. A kým sa sám nerozhodne, že má toho dosť, zrejme ho zvolia opäť.
„Je to dobrý človek. Iného voliť ani nebudeme. Ľem jemu dzekujeme, že v Spišskym Hrhovu še fajne žije,“ hovorí Miroslav Šarišský.
O školu v Spišskom Hrhove majú stále väčší záujem aj rodičia bielych detí, hoci približne polovicu žiakov tvoria Rómovia.
Pištovci budú na Vianoce vo vlastnom
„Už len urobiť elektrickú prípojku a hneď sa sťahujeme. Na Vianoce budeme konečne vo vlastnom,“ teší sa obyvateľ Spišského Hrhova František Pišta.
S manželkou a dvomi deťmi bývajú v jednej izbe u svokrovcov. V ekologickom drevenom dome ich čakajú obývačka s kuchynským kútom, dve priestranné izby, kúpeľňa so sprchou, umývadlom, toaletou a elektrickým ohrievačom vody. Z dvoch izieb majú nádherný výhľad na Spišský hrad. Útulný domček budú vykurovať pecou na tuhé palivo. Komfort, o akom sa im ešte pred pár rokmi ani nesnívalo.
Ekologické bývanie v drevostavbách vymyslel starosta Vladimír Ledecký. Na konštrukciu využili drevo z brazílskych paliet, obec zaplatila stavebný materiál a projekt, pozemok pod domom dá nájomcovi do prenájmu. Náklady v celkovej výške 13-tisíc eur bude Fero Pišta s rodinou splácať dvadsať rokov.
„Stačí však, že raz nezaplatíme splátku a prídeme o všetko. Som muzikant, nemám problém zarobiť peniaze. Raz to bude určite naše.“
Na výstavbe prototypu pracovala celá rodina. Odviedli až 95 percent všetkých prác. A materiál, ktorý im dodala obec, strážili ako oko v hlave.
„Keby niečo zmizlo, museli by sme to zaplatiť. Nič nie je zadarmo,“ hovorí muzikant.
„K vlastnému majetku má človek iný vzťah ako k cudziemu. Fero je spoľahlivý chlap. Prečo by nemohol aj on slušne bývať?“ hovorí starosta.
Šancu bývať vo vlastnom dostanú aj ďalšie rodiny. V susedstve Pištovcov by mali vyrásť štyri rovnaké domy. Podmienkou je, že záujemcovia nesmú mať žiadne dlhy, sú ochotní svojpomocne si ich postaviť a sú schopní splácať obci náklady.
Mikuláš Jesenský
Beata
Balogová
