Aj deti si chcú zarobiť. Najlepšie sa darí mladým modelkám

S prácou detí je to komplikované. V rozvojových krajinách sa ju snažia zakázať, u nás po nej deti túžia, aby mohli neobmedzene nakupovať.

Vreckové pár eur do týždňa je prežitok. Už deväťročné deti vedia, že si z neho na notebook nenašetria, rovnako ako z drobných, ktoré by mohli dostať za pomoc v domácnosti.

Ak už notebook majú, tak si podľa nášho malého prieskumu medzi žiakmi prvého stupňa základnej školy takmer bez výnimky želajú tablet a nový mobil - najlepšie iPhone.

Otázka, ako by si mohli sami zarobiť na svoje drahé hračky, je medzi nimi živá, úsmevné sú aj príspevky do diskusií, ktoré sa z času na čas objavia na internete:

„Kde si môže 12-ročné dieťa zarobiť? A je to vôbec možné? Akurát mi napadlo, že sa venujem foteniu. Fotím kvety, ale to sú také riadne fotky. Dali by sa predať?“ „Mám 13 rokov a chcel by som si nejako privyrobiť, najlepšie cez internet. Ako, keď nemám 16?“

Je to možné, ale nie jednoduché. Zákonník práce vo všeobecnosti zakazuje vykonávať prácu osobám mladším ako pätnásť rokov, existujú však výnimky. Týkajú sa účinkovania na kultúrnych a športových podujatiach či reklamných činností.

Z lásky k umeniu

„Deťom pletú hlavu rôzne súťaže typu SuperStar. Chcú byť hneď slávne a bohaté, bez toho, aby na sebe pracovali. Nevidia, že aj slávni herci museli prejsť dlhú cestu, kým sa stali dobrými hercami,“ hovorí Zuzana Jurigová Kapráliková, ktorá vedie legendárnuDetskú rozhlasovú dramatickú družinu.

Tá vychovala množstvo hercov, dnes ju navštevuje dvadsať detí, ale nahráva sa málo a za symbolické honoráre, ktoré aspoň sčasti pokryjú náklady rodičov na cestu.

„My sme v rozhlase nahrávali celkom zadarmo. Peniaze za účinkovanie išli na letné trojtýždňové sústredenia,“ spomína Jurigová Kapráliková.

Práca v rozhlase je podľa nej o láske, nie o zarábaní, aj dospelí herci často dostanú sotva dvadsať eur za hru. Nájsť však dnes deti, ktoré by to robili len pre radosť z umenia, veľa by čítali, rozumeli textu, počúvali rozhlas a aktívne sa o všetko zaujímali, je vraj ťažké.

Zarobené peniaze nerozdeľujú medzi deti ani folklórne súbory zriadené pri ZUŠ, ktoré často vystupujú na jarmokoch a rôznych kultúrnych podujatiach. Pokrývajú nimi vlastnú prevádzku, náklady na autobus, nákup a opravu krojov či spoločné posedenia na zmrzline po vystúpení. Tie, ktoré účinkujúce deti vyplácajú, rozdajú párkrát do roka po desať eur.

Keď chceme hovoriť o skutočných zárobkoch, musíme sa zamerať na modelky, detských hercov a nakrúcanie reklám.

Kým vyrastie modelka

Najnižšia veková hranica pre prvé skúsenosti s modelingom je trinásť rokov, prvé pracovné ponuky môžu v rámci Európy prijímať až po dovŕšení šestnásteho roku. Výnimkou sú ázijské trhy, kde sa vek rieši individuálne v závislosti od fyzickej a psychickej pripravenosti danej modelky či modela.

„Medzi trinástym a pätnástym rokom prebieha prípravná fáza. Čakáme, kým sa dievčatá naučia dobre po anglicky, zlepšia svoje držanie tela, riešime zubné strojčeky, skoliózu. Hoci sa realizujú rôzne fotenia, nie je to ešte aktívny modeling. Získavajú skúsenosti, zaúčajú sa a prípadné honoráre slúžia na vykrytie nákladov, ktoré s prípravou dievčat a chlapcov súvisia, keďže počiatočné náklady preddavkuje agentúra,“ vysvetľuje Barbora Beljaková z agentúry Elite Bratislava.

Ako príklad uvádza víťazku súťaže Kenvelo Elite Model Look Slovakia 2007 Barbaru Ištvánovú. Prvého kastingu sa zúčastnila vo veku štrnásť rokov, v šestnástich vyhrala súťaž a ešte v tom istom roku absolvovala prvú pracovnú stáž v Singapure. Bez rodičov a bez nároku na honorár, ktorý pokryl vstupné náklady zahraničnej agentúry.

„Prvé peniaze som reálne zarobila až fotením lookbooku v Juhoafrickej republike. Práve som dovŕšila šestnásť, presnú sumu by som nerada uvádzala, ale môžem povedať, že som bola veľmi spokojná. Bol to úžasný pocit mať vlastnoručne zarobené peniaze,“ hovorí 22-ročná modelka.

„Tieto peniaze som si zrazu viac vážila. Rodičia ma nabádali, aby som veľa nemíňala, aby som nevhupla do sveta s pocitom, že odteraz zarábam tisíce eur.“

Prvé daňové priznanie podávala v šestnástich, agentúry modelky nezamestnávajú, podpisujú s nimi zmluvu o spolupráci, ktorá sa v prípade neplnoletosti uzatvára s rodičmi ako zákonnými zástupcami.

Vekovú výnimku získala v Ázii aj modelka Kristína. Prvý zárobok sa dostavil počas vycestovania do Hongkongu ešte pred dovŕšením šestnásteho roku. „Strávila som tam dva mesiace a zarobila som tri- alebo štyritisíc dolárov. Vzhľadom na ten čas a môj vek to bolo neuveriteľne veľa. Fantastický pocit,“ spomína 24-ročná modelka.

„Sú to tvoje peniaze, môžeš si s nimi robiť, čo chceš, povedala mi vtedy mama. Poradila mi, aby som časť využila ako vreckové, časť odložila a za zvyšok si kúpila niečo, po čom túžim. Strašne som chcela fotoaparát, bola to prvá vec, čo som si za vlastné peniaze kúpila. Potom nasledoval notebook, auto a po niekoľkých rokoch byt.“

Koľko zarába, nevedela ani jej sestra, ani spolužiaci v škole. Peniaze zvyknú narobiť zlo, hovorievala jej mama, ktorá ako jediná poznala jej príjmy. Kristína finančne podporovala aj svoju rodinu.

Tváričky z reklamy

Najväčší záujem o deti je v reklamnej brandži. Milá detská tvárička takmer vždy zaberá, objavuje sa preto vo väčšine reklamných spotov, hlavne počas Vianoc. Honoráre sa pohybujú od päťdesiat do tisíc eur, závisia od toho, či sa reklama vysiela na Slovensku, alebo aj v iných krajinách, a akú veľkú úlohu dieťa dostane.

„Ale vždy sú nižšie ako u dospelých. Deti majú iné pracovné podmienky, viac prestávok a pracovný čas maximálne šesť hodín,“ hovorí Andrej Taraba z kastingovej agentúry Charlie Brown.

Práca s deťmi je podľa neho oveľa náročnejšia, na kastingu podajú vynikajúci výkon a priamo na pľaci sa zľaknú kamery, alebo sa im jednoducho v ten deň nechce a nepresvedčíte ich, aby pracovali. Preto je pri nakrúcaní k dispozícii náhradník, prípadne ďalší dvaja na telefóne.

V ponuke kastingových agentúr sú všetky vekové kategórie od nula rokov vyššie, iniciatíva vychádza podľa Tarabu hlavne od rodičov.

„Píšu, že by radi prihlásili svoje dieťa, lebo je najkrajšie, najúžasnejšie, najlepšie. Stretávam sa dokonca s tým, že sú ochotní zaplatiť, aby sa ich dieťa dostalo do databázy, čo je u nás bezplatná služba. Alebo mu nechajú spraviť profesionálny fotobook. V skorom veku je to úplne zbytočná a finančne nie zanedbateľná investícia.“

Motiváciou rodičov je často len to, aby videli svoje dieťa v televízii, vnímajú to ako väčší zážitok než zarobené peniaze.

Pracujem, len ak chcem

Cez kastingové agentúry vedie cesta do televíznych seriálov. Rodičia vás ešte v perinke nechajú nafotiť, začínate ako komparz v reklame, nasledujú epizódne úlohy v Ordinácii v ružovej záhrade a nakoniec seriózna úloha v Paneláku. Reč je o deväťročnom Ľubkovi Veselskom, ktorý hrá syna Michala Hudáka a Nade Vladařovej.

„Rád chodí na nakrúcanie, len je lenivý učiť sa scenáre,“ sťažuje sa jeho matka. Chlapec sumu, ktorú dostáva za nakrúcanie, pozná, ale nezáleží mu na nej. Horšie je to s únavným opakovaním scénok a podľa neho malým množstvom prestávok.

V kastingovej agentúre začínala aj Sabrínka Grláková, predstaviteľka Terezky Švehlovej v Paneláku. „Do agentúry som prihlásila obe svoje deti, lebo si myslím, že sú pekné. Syn už účinkoval v reklame. Dcéra si nakrúcanie užíva,“ vysvetľuje matka šesťročnej Sabrínky.

Deti sú však ako pracovná sila nevyspytateľné. Nie sú ochotné robiť niečo, čo ich prestalo baviť a na rozdiel od dospelých peniaze ako motivácia u nich nefungujú. Nezáujem sa okamžite prejaví na výsledku a pre zamestnávateľa sú už nepoužiteľné.

„Práve preto s nimi rada spolupracujem. Ak už raz prídu do štúdia, chcú pracovať,“ hovorí dabingová režisérka Štefánia Gorduličová. Jej syn Ján Gordulič prvýkrát daboval ako štvorročný, počas základnej školy si v štúdiu pravidelne privyrábal.

„V osemdesiatych rokoch sa platy pohybovali okolo osemsto až tisícpäťsto korún, ja som za jeden deň v dabingu zarobil dvesto korún. Pre deväťročného chlapca niečo úžasné. Boli to skvelé časy. Bol som kráľ. Samozrejme, mama mi všetko zobrala, aby som nebol skazený,“ smeje sa bývalý Poštár Janko.