Národné divadlo patrilo deťom. Po chodbách pobehávali v bielych sukničkách, každého dospelého, ktorého stretli, sa v miernej panike pýtali, kedy príde ich číslo. Aj v tom chaose však bolo zrejmé, že zapletené vrkôčiky svedčia aj dnešným deťom.
Deväťročná suverénka Adriana Borovská stála v hlúčiku detí oblečených v krojoch z Lubiny pri Myjave.
„Aj moja mamina tancovala, tatino dodnes hrá na kontrabas v súbore,“ vysvetľuje, ako sa dostala k folklóru.
„Mne sa páči Šariš,“ hovorí znalecky o svojich preferenciách v oblasti ľudových zvykov. Hlási, že v jednom z tancov bude mať sólo, ale nezdá sa, že by z toho mala nejakú traumu.
Medzi členmi súboru panuje celkovo pred večerom veľké nadšenie, na svoje vystúpenie mnohí pozvali nielen rodičov, ale aj kamarátov, ba dokonca aj panie učiteľky. Sála Činohry SND sa takmer celá zaplnila.
Spolužiak drevo
Rodičia si zadosťučinenie v podobe vydareného vystúpenia zaslúžia.
Zápisom dieťaťa do súboru musia predsa prijať nácvik dvakrát týždenne, k tomu ešte občasné víkendové sústredenia či letné tábory, ktoré však deti berú ako fantastický bonus.
A to všetko nie na rok, ale na roky. Medzi desaťročnými nájdete aj také, ktoré tancujú v súbore už šesť rokov.
Malí folkloristi pripúšťajú, že ich spolužiaci v škole už nevedia zaspievať ani len tie najbežnejšie ľudovky.
„Ja som raz skúsila na jednej besiedke naučiť spolužiaka tancovať, ale on bol ako drevo. Na to sa nedalo pozerať,“ sťažuje sa jedna zo šikovníc. V každej triede sa však deti, ktoré chodia do ľudového súboru, zídu ako soľ hlavne na konci roka či pri stavaní májov.
„Pani vychovávateľka ma vždy poverí, urobíme choreografia a potom to tancujeme pred rodičmi,“ vysvetľuje ďalšia z tanečníc.
O dva roky pred chlapcami
Medzi účinkujúcimi je viditeľná prevaha dievčat. „Menšie dievčatá sa vedia naučiť viac ako menší chlapci, dievčatá sú dva roky popredu,“ vysvetľujú s podozrivou znalosťou vývinovej psychológie.
Výročný koncert prišli pozdraviť mnohí bývalí členovia. Aj moderátor večera Pavol Plevčík je odchovancov tohto súboru.
Vienok je v dobrom zmysle rodinnou záležitosťou.
V diele, ktoré odštartovala teta Helena, dnes pokračuje jej dcéra Dana Blahová ako umelecká vedúca. Tá v zákulisí pôsobila veľmi ustarostene, hlavné organizačné bremeno spočívalo totiž na jej pleciach. Pedagogicky jej už začala pomáhať aj jej dcéra Jana.
Zdá sa, že prinajmenšom v tomto súbore zatiaľ nie je o pokračovateľov tradície núdza.
