Vzdelávacie projekty na Slovensku agentúra A.R.A.I. financovala odvtedy, čo cez ňu do Talianska začali odchádzať prvé deti. Podieľali sa na nich aj úradníci ministerstva práce.
BRATISLAVA. Na ministerstve práce a sociálnych vecí sa práve rozhoduje o tom, ako chceme s Talianskom v budúcnosti spolupracovať na adopciách našich detí do tejto krajiny.
Ministerstvo avizuje, že dohodu podpíšeme v najbližších týždňoch. „Finalizujeme detaily dohody,“ tvrdí hovorca Michal Jurči.
Podpis dohody podľa informácií SME mešká, pretože nie je jasné, kto bude adopcie za Talianov vybavovať.
Slovenské Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) dohodu s talianskou Komisiou pre medzištátne adopcie podpíše až vtedy, keď bude vedieť, aká agentúra ich v Taliansku bude riešiť. Akreditovaných ich je tam 65.
CIPC doteraz spolupracovalo s dvoma agentúrami a súčasné vedenie nášho centra túto éru nehodnotí ako dobrú. Nie je totiž jasné, aké boli osudy detí potom, ako Slovensko opustili. Súkromná agentúra Famiglia e Minori v roku 2010 dokonca stratila licenciu. Ostala len regionálna A.R.A.I. z Piemontu.
Riaditeľka centra Andrea Císarová v minulosti avizovala, že len s jednou agentúrou spolupracovať nechce.
Výhodné kvóty zaniknú
V minulosti mali u nás práve talianske agentúry nadštandardné podmienky. Prejavovali sa aj v kvótach, pre jednotlivé krajiny.
Zatiaľ, čo Holandsko či Švédsko mohli mať v CIPC najviac desať žiadostí od budúcich adoptívnych rodičov, Taliansko ich malo po dvadsať pre každú z agentúr. Za posledných desať rokov si zo 433 adoptovaných detí talianske páry osvojili 234. Ministerstvo sľubuje, že kvóty už určovať nebude.
Taliani nás vzdelávali
Prečo bolo Taliansko preferované, rezort nevysvetľuje. Mlčí aj pri otázkach, či lepšia spolupráca súvisela s tým, že A.R.A.I. financovala na Slovensku viac projektov na vzdelávanie sociálnych úradníkov a zamestnancov detských domovov.
„To sú otázky pre bývalé vedenie centra,“ odkázal Jurči. Dlhoročná šéfka centra Alena Mátejová od stredy nedvíhala mobil a nereagovala ani na SMS.
Talianska agentúra zorganizovala na Slovensku minimálne štyri projekty. Jeden z nich v rokoch 2008 až 2009 stál takmer 108-tisíc eur.
Okrem Mátejovej sa na nich ako členka pracovnej skupiny podieľala súčasná šéfka sekcie sociálnej a rodinnej politiky ministerstva práce Nadežda Šebová. V minulosti bola aj členkou poradného tímu riaditeľky CIPC pre medzištátne adopcie.
Na to, či jej účasť na projektoch neovplyvnila spoluprácu s Talianskom, priamo neodpovedala. „Všetky aktivity sa diali v súlade s vnútroštátnou aj medzinárodnou legislatívou,“ reagoval Jurči.
Podieľali sa aj úradníci
Okrem Mátejovej a Šebovej na projektoch spolupracoval aj bývalý sekčný šéf rezortu Peter Guráň, za ktorého sa medzištátne adopcie rozbiehali.
Od roku 2006 pracoval v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, ktoré s A.R.A.I. spolupracovalo na dvoch projektoch.
V súčasnosti je členom výboru OSN pre práva dieťaťa, v rámci ktorého pôsobí ako reportér pre Taliansko. Jeho manželka v minulosti tlmočila pre talianske adopčné agentúry.
Guráň odmieta, že by Taliansko zvýhodňovali. Tvrdí, že len v tejto krajine boli ochotní prijímať deti staršie ako šesť rokov aj zdravotne postihnuté deti a nemali problém s rómskymi deťmi, ktorých bola väčšina.
Pripustil, že spolupráca Slovenska a Talianska bola dobrá aj vďaka projektom financovaným A.R.A.I. „Žiadna krajina tu neurobila toľko vzdelávacích projektov a školení. Aj to prispelo k tomu, že spolupráca bola lepšia.“
Šéfka A.R.A.I. Anna Maria Colella vysvetlila, že projekty financovali z regionálnych talianskych fondov a aj fondov Európskej únie.
V Taliansku ich vždy odsúhlasila centrálna komisia pre adopcie. Na Slovensku ich odobrovali podľa nej štátni tajomníci ministerstva práce.
Slušné projekty
Ani jeden z projektov priamo neriešil medzištátne adopcie. Naopak, upriamili sa na zotrvanie detí v pôvodnej alebo náhradnej rodine v rodnej krajine.
Spochybňovanie talianskej účasti sa nepáči exministerke práce Viere Tomanovej zo Smeru. S otázkou, či vedela o projektoch, ktoré A.R.A.I. u nás financovala, sme oslovili aj ju. Sľúbila, že sa ozve. Do uzávierky tak neurobila a ani nedvíhala mobil.
Bývalý štátny tajomník Miroslav Beblavý (SDKÚ) z rokov 2002 až 2006 si na projekty nespomenul. Po tom, ako si ich prečítal, povedal, že vyzerajú dobre a riešia u nás dlhoročne zanedbávané veci.
„Ak by mi prišli na stôl bez informácie, že daný subjekt zároveň pôsobí ako agentúra pre medzištátne adopcie, bez váhania by som ich podporil.“
Ak by však Beblavý vedel, že A.R.A.I. je agentúrou pre adopcie, tak by ich podporil tiež, ale už s podmienkou, aby z nich priamo nebenefitovali ľudia, ktorí rozhodujú o osvojeniach cez túto agentúru.
Projekty končili v Piemonte
Agentúra vzdelávala sociálnych pracovníkov aj sudcov. Chodili aj na pobyty do Talianska.
BRATISLAVA. Prvý z projektov financovaných agentúrou A.R.A.I. sa rozbehol v roku 2004. Dva roky spolupracovala so Združením miest a obcí, školila sociálnych pracovníkov na tému „Ochrana maloletých v núdzi“ .
Išlo o dve konferencie, tri týždňové bloky pre 15 účastníkov u nás a týždňový pobyt v Turíne. Učili sa, ako predísť tomu, aby deti odoberali úrady z rodín. V pracovnej skupine bol aj Peter Guráň, v tom čase za ministerstvo práce.
V roku 2006 prešiel do Slovenského národného strediska pre ľudské práva. V tom roku A.R.A.I. spolupracovala so strediskom na projekte pre zamestnancov detských domovov. Štrnásti boli v máji 2007 v Turíne. Vyšiel aj zborník, spoluautorkou okrem Guráňa bola aj Nadežda Šebová, bývalá i súčasná šéfka sekcie sociálnej a rodinnej politiky ministerstva práce.
Obaja sa od decembra 2007 zapojili aj do ďalšieho projektu talianskej agentúry a strediska. Stál takmer 108-tisíc eur a trval do roku 2009. Okrem seminára a okrúhlych stolov absolvovala časť účastníkov pobyt v Piemonte. Projekt za vyše 19-tisíc eur sa od októbra 2010 do novembra 2011 zameral na zdokonalenie mediačných zručností sociálnych pracovníkov.
Partnerom agentúry bola Vysoká škola sv. Alžbety. Aj pri ňom prispel do zborníka Guráň so Šebovou. Zostavovateľ Milan Schavela oboch považuje za výnimočných odborníkov. Za príspevky nedostali podľa neho odmenu.
Veronika Prušová
Adopcie dostanú nové pravidlá
Dohody o medzištátnych adopciách nastavia nanovo. Zmeny vyvolali medializované pochybnosti, no najmä chýbajúce postadopčné správy v spisoch detí.
BRATISLAVA. Pochybnosti o medzištátnych adopciách vyvolali médiá a následný poslanecký prieskum v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).
Spúšťačom bola informácia o otehotnení dvoch dievčat. To sa napokon nepotvrdilo.
Deti musia čakať
Adopcie
Pochybnosti
- dve dievčatá vraj v Taliansku otehotneli, informácie sa oficiálne nepotvrdili;
- nepotvrdené sú aj informácie o rozdelení dvojičiek, každé skončilo v inej krajine;
- v Taliansku skončilo aj dievča, ktorého šesť súrodencov žije na Slovensku a úradom avizovali, že chcú byť spolu;
- postadopčné správy chýbali o 72 deťoch.
Všetky negatívne informácie vyvolali hĺbkovú kontrolu v centre.
Tá ukázala na vážny problém. O našich deťoch v Taliansku chýbali v centre postadopčné správy, teda informácie, ako v novom prostredí žijú.
To bol dôvod, pre ktorý minister práce Ján Richter vydal stop adopciám smerom na Apeninský polostrov. Stiahol ho, až keď Taliani správy dodali začiatkom mája.
Dokončiť tak môžu tri rozbehnuté adopcie. Ďalšie deti musia čakať, kým CIPC a talianska Komisia pre medzištátne adopcie podpíšu novú dohodu.
Rozhodovať bude len komisia
Šéfka centra Andrea Císarová, ktorá je vo funkcii od leta minulého roka, avizovala, že podmienky v dohode budú rovnaké pre každú krajinu. Vo výročnej správe za minulý rok píše, že centrum chce žiadať postadopčné správy častejšie ako dosiaľ. Rozšíri aj spoluprácu s novými krajinami.
Císarová sa rozhodla zmeniť aj systém rozhodovania o medzištátnych adopciách. Už žiadne dieťa by nemali posudzovať podľa špecifických potrieb. Tie v minulosti neboli jasne formulované a v prípade takýchto detí mohla o ich adopcii rozhodovať riaditeľka CIPC bez komisie.
Po novom bude vždy rozhodovať len komisia. Jej členom bude aj psychológ z domova, v ktorom sa dieťa nachádza.
Medzištátne adopcie by mali prichádzať na rad až ako posledná možnosť. Vždy len vtedy, ak už nie je možné pre dieťa nájsť náhradnú rodinu na Slovensku. O uvoľnení na adopciu rozhoduje vždy súd.
Veronika Prušová
Ad.: Talianske adopcie brzdí dohoda (1. 6.)
V článku Talianske adopcie brzdí dohoda z 1. júna bolo okrem iného uvedené: „Prečo bolo Taliansko preferované (pri medzištátnych osvojeniach), rezort nevysvetľuje. Mlčí aj pri otázkach, či lepšia spolupráca súvisela s tým, že A.R.A.I. financovala na Slovensku viac projektov na vzdelávanie sociálnych úradníkov a zamestnancov detských domovov.“
Na otázku, či jej účasť na projektoch ovplyvnila spoluprácu s Talianskom, JUDr. Nadežda ŠEBOVÁ, riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky ministerstva práce, odpovedá nasledovne:
„Je pravdou, že som sa podieľala na niektorých (nie na všetkých) projektoch, ktoré organizovala talianska agentúra A.R.A.I. Ale v súvislosti s mojou účasťou na projektoch som nezískala od talianskej agentúry A.R.A.I. žiadne plnenie a nemala s ňou žiadny pracovný alebo iný právny vzťah. Zdôrazňujem, ako bolo nakoniec uvedené v článku, že projekty sa vôbec vecne netýkali medzištátnych adopcií, ale práve naopak, boli zamerané predovšetkým na udržanie slovenských detí v pôvodných rodinách.
Predovšetkým však treba uviesť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesprostredkúva medzištátne osvojenia, a preto som ani ja z pozície svojej funkcie nemohla medzištátne osvojenia ovplyvniť.
Do roku 2005 som pôsobila aj ako členka Komisie pre medzištátne osvojenia, ktorá bola poradným orgánom riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže SR (CIPC). No ani táto pozícia mi neumožňovala ovplyvniť to, či dôjde k osvojeniu, a to vzhľadom na úlohu CIPC v medzištátnych osvojeniach.
Úloha CIPC, respektíve jeho poradného orgánu, sa totiž v rámci procesu medzištátnych osvojení obmedzovala na vytypovanie vhodných žiadateľov zo zoznamu žiadateľov (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť) pre konkrétne dieťa.
CIPC nikdy so žiadateľmi priamo nekomunikovalo, ale vždy len prostredníctvom príslušného orgánu štátu, ktorého boli príslušníkmi. Ak sa vytypovaní žiadatelia rozhodli s dieťaťom zoznámiť, stretnutie zabezpečoval už príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
Ak stretnutie prebehlo pozitívne a ak sa žiadatelia rozhodli pre osvojenie, o ich návrhu rozhodoval príslušný slovenský súd. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta pobytu dieťaťa.
Súd vo veci vykonáva dokazovanie, v ktorom okrem iných je jedným z rozhodujúcich dôkazov aj správa o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi o osvojenie, ktorú vypracúva určený úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s detským domovom, v ktorom dieťa žije.
Na správe sa podieľajú aj odborníci, a to najmä psychológ a sociálny pracovník, ktorí celý proces sledujú. Správa obsahuje nielen opísanie priebehu nadviazania osobného vzťahu, ale aj jeho zhodnotenie a záver, či došlo k nadviazaniu základných citových väzieb medzi dieťaťom a žiadateľmi o osvojenie, a teda, či je osvojenie v záujme dieťaťa. CIPC nie je účastníkom tohto konania.
Nie je možné automaticky predpokladať, že žiadatelia o osvojenie, ktorí boli odporučení CIPC ako najvhodnejší pre konkrétne dieťa, si ho naozaj aj osvoja.
V procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia dochádza celkom spontánne a prirodzene k situáciám, že k osvojeniu dieťaťa nedôjde buď z dôvodu, že o dieťa neprejavia záujem žiadatelia, alebo dieťa odmietne žiadateľov, alebo proces nadväzovania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi nie je úspešný.“
Nadežda Šebová
Autorka je riaditeľkou sekcie sociálnej a rodinnej politiky ministerstva práce
