Pred poštou v Kecerovciach je od skorého rána živo. Rómovia netrpezlivo čakajú na sociálne dávky.
Postávajú v hlúčikoch na vynovenom námestíčku, ktoré by obci s viac ako 3300 obyvateľmi mohlo závidieť ktorékoľvek slovenské mestečko.
Kupujú vrecia zemiakov a jabĺk z pristaveného žltomodrého furgónu Volkswagen s poľskou poznávacou značkou.
Na dvore za budovou obecného úradu, v ktorej sídli aj pošta, sa potichu odohrávajú čudné finančné transakcie, zopár chlapov s peniazmi vo vrecku mieri do krčmy U Milky hneď naproti.
Deti si pred obchodom s potravinami pochutnávajú na sladkostiach, ktorými ich rodičia štedro zahŕňajú.
„Teraz majú klobásové dni, doprajú aj svojim psom. Čo bude o týždeň, to ich veľmi nezaujíma,“ vyčítavo pozerá na masu ľudí biely Kecerovčan.
Väčšina v menšinePočty Rómov
Sčítanie obyvateľov (r. 2011): 105 738Kvalifikovaný odhad (r. 2010): 352 923 (6,5 % z celkového počtu obyvateľov)Podľa okresov
Košice-okolie: 22 922 (6,49 % z celkového počtu Rómov na Slovensku)Rimavská Sobota: 21 131 (6,07%)Spišská Nová Ves: 19 036 (5,39 %)Michalovce: 17 726 (5,03 %)Trebišov: 17 234 (4,88 %)
Zdroj: Rómovia na Slovensku
Najviac Rómov na Slovensku žije v košickej župe. Vedie košický Luník 9. Kecerovce ho však pri súčasnom populačnom trende za pár rokov doženú.
Každý rok sa v obci narodí približne stovka detí. Z toho priemerne päť bielych.
Podľa údajov z obecného úradu počet obyvateľov ku koncu minulého roku predstavoval 3353, 2762 z nich sú Rómovia.
Ešte pred štyridsiatimi rokmi boli kecerovskí Rómovia v menšine. Odvtedy sa ich počet strojnásobil.
Karty zamiešali plány na výstavbu atómovej elektrárne na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.
V niekdajšej strediskovej obci vyhlásili stavebnú uzáveru. Zrušili ju po pätnástich rokoch.
Domy sa nemohli nielen stavať, ale ani len opravovať, ceny nehnuteľností začali prudko klesať. Do Keceroviec sa začali sťahovať Rómovia zo širokého okolia i z Košíc.
„Tam predali byt a za tú istú cenu si kúpili u nás aj dva domy. V tom čase sme zaznamenali najväčší príliv obyvateľov,“ spomína dôchodkyňa, bývalá starostka Anna Bombárová. „Atómka nám najviac zavarila.“
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
KostoľanyKecerovskí Rómovia žijú v troch lokalitách. Rozdiel v životnej úrovni je priepastný.
Viac ako tretina živorí v najzaostalejšej osade Kostoľany. Tam sa aj rodí najviac detí.
Je po daždi. V blate medzi chatrčami pozliepanými z materiálov od výmyslu sveta pobehujú polonahé deti, vyhladovené psy hľadajú čosi pod zub v haldách odpadkov.
V malej miestnosti s hlinenou dlážkou a prepadávajúcou sa strechou žije štrnásť ľudí.
Nemajú vodu, plyn, kanalizáciu, nepoznajú toaletný papier či zubnú kefku, chodia na záchod „do prírody“, elektrinu si „požičiavajú“ od susedov či príbuzných. A čakajú na sociálne dávky.
„Aj my by sme chceli lepšie žiť. Ale dávky nám nestačia ani na jedlo,“ sťažuje sa matka dvanástich detí s kojencom prisatým na prsník. Pýta si cigaretu.
„Dovolím si tvrdiť, že osemdesiat percent našich Rómov odmieta takto žiť, snažia sa zarobiť si, hľadajú si prácu, chodia na fušky, starajú sa o deti. Viacerí žijú na takej úrovni, že bieli im môžu len závidieť,“ hovorí asistent terénneho sociálneho pracovníka Július Pecha.
„Sú však rodiny, v ktorých generácie nikto nepracoval. Snažíme sa im pomôcť. Keď ale sami nechcú zmeniť svoj život, sme bezmocní.“
„Nie je Cigán, ako Cigán,“ hovorí bývalá starostka Anna Gombárová.
„Keď bývalý veľvyslanec Európskej únie na Slovensku Eric van der Linden navštívil niektoré rodiny, v predsieni sa vyzúval. A nechápal, prečo majú Rómovia takú zlú povesť.“
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0ArVTOjhLJ1bcdF9xemVFc1R4akpUSVdrQlh0SlRjUmc&transpose=0&headers=0&range=A1%3AB8&gid=0&pub=1","options":{"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":{"0":{"color":"#38761d"}},"booleanRole":"certainty","title":"Najviac R\u00f3mov \u017eije na v\u00fdchode","animation":{"duration":500},"legend":"none","hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"Popul\u00e1cia R\u00f3mov na Slovensku pod\u013ea krajov.","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":false,"tooltip":{},"width":590,"height":393},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
Rôzne svetyOkresy
s najvyšším podielom rómskeho obyvateľstva
Rimavská Sobota – 25,9 % z celkového počtu obyvateľovKežmarok - 24,81 %Revúca – 24,18 %Rožňava – 20,99 %Gelnica – 20,32 %
Zdroj: Rómovia na Slovensku
Dôchodca Jozef Gábor s rodinou žije na hornom konci v lokalite Pekľany.
Pomáha manželke v drobnej predajni potravín U Čulka, vedľa domu pristaval kolkáreň s dvomi dráhami.
„Kedysi sme chodievali na kolky do valalu. Hrali sme s bielymi o pivo. Keď nám ju zbúrali, povedal som si, že budeme hrať u mňa,“ usmieva sa sympatický Róm.
Za socializmu bol vodičom nákladnej Tatry 111, s čiastočnou invaliditou zanechal volant a robil na miestnom družstve. Po revolúcii ho prepustili.
„Bol som nešťastný, nevedel som, čo robiť, prácu mi nikde nedali, nechcel som žiť len z podpory. Tak som začal podnikať.“
O kolky však v čase biedy nie je záujem. Dráhy odmontoval a priestor prenajal Apoštolskej cirkvi.
„Chodia k nám Rómovia, modlia sa, spievajú, všetci prestali piť a fajčiť. Minule som len tak počúval kazateľa. Uvedomil som si, že veľa Rómom chýba pokora.“
S obyvateľmi kostolianskej osady nechcú mať Rómovia z Peklian nič spoločné.
„Oni žijú svoj život. Akoby to bol iný národ, iná kasta. Berú sa krížom-krážom, potom aj deti sú také, no, iné. Ale aj medzi nimi sa nájdu slušní ľudia.“
Jozef Gábor vychoval štyri deti. Syn Jozef, vyučený elektromechanik, má v obci povesť najpracovitejšieho Róma, Roman ako vojak z povolania slúžil v dvoch misiách v Afganistane, Jaro pracuje v Anglicku, dcéra Monika je vyučená kuchárka a čašníčka.
„Keby bolo viac práce pre Rómov, neboli by žiadne problémy. A keď niekto tvrdí, že nechceme pracovať, klame, alebo nás nepozná.“
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Hľadanie mieruDôchodkyňa Mária Ruščinová zametá dvor svojho domu uprostred dediny. Na kecerovských Rómov nedá dopustiť.
„Ja mám veľmi dobrý vzťah k cigánskemu národu, nemám s nimi najmenší problém. Na rozdiel od našich, bielych sú úprimní, veselí, nie sú zlomyseľní,“ hovorí 84-ročná telesne ťažko postihnutá babička. Narodila sa s nevyvinutými dlaňami a chodidlami.
„Koľkokrát idú cigánčatá okolo a ja niečo robím na dvore, pekne sa pozdravia a hneď sa ma spýtajú, či nepotrebujem pomoc. Ešte si zatiaľ vystačím sama.“
Tvrdí, že väčšina bielych obyvateľov nemá žiadne konflikty s Rómami. Zlé skúsenosti majú podľa nej tí, ktorí im len nadávajú, nevedia na nich nájsť dobré slovo.
„Opovrhujú nimi len gadžovia, ktorí nemajú ani toľko inteligencie ako oni. Nemôžeme žiť predsa spolu, keď sa budeme nenávidieť. Nestačí žiť v prímerí, my musíme žiť v mieri.“
Iný názor má zamestnanec miestnej školy. "Žijem tu 38 rokov, bohužiaľ. Už nás je tu len štvrtina bielych.“
Muž v stredných rokoch tvrdí, že mu dvakrát vykradli garáž, dokonca ho pri škole prepadla skupina Rómov.
Skončil na traumatológii so zlomeným nosom: „Najskôr tvrdili, že ja som ich provokoval. Keď sme si však pozreli kamerový záznam, už boli ticho.“
Z Bratislavy do rómskej osady na východe Slovenska je to ďalej ako do Londýna či New Yorku, píše Matúš Kostolný
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Oddelení lanomV krčme U Milky vládne prítmie. Rómovia popíjajú pivo, niektorí pálenku, živo debatujú pri hracích automatoch. Okrem nás a výčapníka nie je v pohostinstve jediná bledá tvár.
Zadná terasa je prázdna, od zvyšku krčmy ju oddeľuje lano. Pod prístreškom je aj malé detské ihrisko a gril, vedľa stojí biliard a stolný futbal.
„Môžu tam len naši, bieli, jak sa povie," vysvetľuje chlapec za pultom. "Máme tam aj sklady, nedá sa im veriť."
Nevie však o tom, že by mu niekedy niečo ukradli. Róma, ktorého pozná od detstva, by na terasu aj pustil, to by však mal vraj problémy so šéfom.
Nad výčapom visí čierne tričko s bielym nápisom v angličtine: „Žiadne vzdelanie, žiadna práca, žiadne problémy.“
Spolumajiteľ krčmy a vedľajších potravín Radoslav Gašpar na tom nevidí nič zlé: „Pripadá mi to vtipné, tak som to tam zavesil. Visia tam aj iné tričká. Nikdy som nemal nič proti Rómom. Žijem tu tridsaťpäť rokov, s nimi som vyrastal. Aj na vojne bol môj najbližší priateľ Róm. Nemám dôvod niekoho provokovať.“
Podľa krčmára neplechu robia len kostolianski Rómovia. Ostatní prídu, posedia pri pivečku či malinovke, a odídu. Tržby klesajú, viac vypijú akurát keď sú sociálne dávky.
Aj do hracích automatov vraj hádžu väčšinou len mince, ktoré potrebujú vedľa v obchode.
„Ľudia nemajú peniaze ako kedysi. Keby mali prácu, bolo by to iné.“
Róm vkladá do automatu päťdesiateurovú bankovku. Stroj mu ju beznádejne zožerie.
Vedľa pri stole sa potáca starší Cigán. Výčapník ho chytí za golier a vyvedie. "Poriadok musí byť," hovorí.
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
