Po dvoch neúspešných pokusoch Galas-Zaufal (vtedy za SaS, dnes už člen Smeru) tesným rozdielom 26 hlasov porazil Annu Bombárovú (Smer, KDH, Most-Híd), ktorá viedla obec tri volebné obdobia.
V Kecerovciach sa v priebehu niekoľkých desaťročí z väčšinového obyvateľstva stala menšina, vyše 85 percent je Rómov. Ako tu spolunažívate?
„Bez väčších problémov. Za tie tri roky som tu mal jedno prepadnutie, a to ani nevieme, či ten Róm bol odtiaľto. U nás Nerómovia nemajú strach chodiť po obci, či navštíviť osadu. Stane sa, že niekto zoberie z cudzej záhrady kus železa. Nie z rozkoše, ale preto, že potrebuje prežiť. U nás ani záhradky nevykrádajú tak, ako inde. Je to na ústupe. Často odsudzujeme Rómov, ale veľakrát sa obeťami veľmi prefíkaných ľudí a firiem stávajú aj oni. Väčšina našich Rómov sú prispôsobiví. Týka sa to predovšetkým obyvateľov na dolnom konci v peklianskej časti i na hornom konci v časti Šibeňa.“
Kostolianska osada s príšernými chatrčami však pripomína skôr dobu kamennú.
„Ale aj tam sa snažia žiť v rámci svojich možností lepšie.“
Ako sa to prejavuje?
„V správaní, snažia sa v osade udržiavať poriadok, v domácnostiach majú slušné zariadenie, kde je voda, je aj kúpeľňa, práčka, aj v tých chalúpkach sa snažia dodržiavať hygienu. Keď tam prídem v čase obedu, majú navarené, poupratované, sám som niekedy prekvapený. Preto hovorím, že treba dať Rómom šancu, aby mohli pracovať a žiť.“
Medzi vašimi Rómami je takmer stopercentná nezamestnanosť a získať prácu je problém.
„Na aktivačných prácach máme okolo osemdesiat ľudí, v rámci menších obecných služieb chceme dať robotu ďalším dvesto dvadsiatim.“
To však problém nerieši.
„O aktivačné práce má záujem sedemsto našich Rómov. Vážia si aj tých šesťdesiat eur, ktoré za aktivačné práce dostanú. Nemôžem však zobrať všetkých, lebo nemám pre nich robotu. Škoda, že novela zákona už nedovoľuje v rámci aktivačných prác zamestnávať ľudí aj v iných obciach. V zime som mal na aktivačných až štyristoosemdesiat ľudí.“
Na Slovensku prevláda názor, že Rómovia sú leniví, pracovať sa im nechce. Aká je vaša skúsenosť?
„Uvedomili si, že musia pracovať. A naši Rómovia aj chcú pracovať, bojujú o robotu, plačú, že nemajú z čoho žiť a potrebujú tie peniaze. Aj si prácu závidia. Prišli na to, že bez práce nie sú koláče, že potrebujú každé euro. Človeku až je ľúto, že im nevie pomôcť.“
V uplynulých rokoch si hľadali prácu aj v zahraničí, najmä v Česku.
„Stále častejšie sa vracajú sklamaní, že im nevyplácajú mzdu, na ktorej sa dohodli. Platí to aj o Slovensku. Takže už nemajú chuť niekam cestovať, stále ich niekto oklame. Nikto to však otvorene nepovie, pretože väčšinou pracujú na čierno. Pred štyrmi rokmi odišlo veľa Rómov do Anglicka. Vrátili sa sklamaní, lebo tam pracovali ako novodobí otroci.“
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Človek bez vzdelania ale ťažko získa slušnú prácu.
„Nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Deväťdesiat percent detí, ktoré chodia do školy, sa snaží. V obci má vysunuté pracovisko Stredné odborné učilište Kukučínova v Košiciach. Keď sa Rómom venujeme, vidieť aj výsledky. Správanie tých detí, vystupovanie, je úplne iné. Rovnako je to u detí z materskej školy. Neuznávam ľudí, ktorí tvrdia, že je zbytočné vzdelávať Rómov, lebo aj tak z nich nič nebude. Nie je to pravda.“
V minulosti v obci prekvitala úžera. Pred pár rokmi sa nám podarilo natočiť video, ako úžerníci v čase sociálnych dávok priamo pred poštou, pod oknami obecného úradu, nehanebne oberali o peniaze najchudobnejších.
„Neviem o tom. Nikto za mnou neprišiel sťažovať, že ten a ten mi zobral peniažky, že som si od neho požičal a pýta viac. Určite nestretnete nikoho, kto by tu vyberal nejaké peniaze. A keď niekto požičia peniaze bez úrokov, to nie je úžerníctvo. Čo bolo predtým, neviem. Pracoval som inde.“
Ktoré problémy obyvateľov považujete za akútne a chceli by ste ich ako starosta riešiť?
„Nedostatok pitnej vody, výstavbu obecných bytov a rozšírenie kapacity základnej školy.“
