„My nie sme Rómovia, ale Cigáni. A vôbec nás to neuráža,“ hovorí pracovitý chlapík, zručný remeselník, starostlivý otec a dedko z Keceroviec Lajko Vidlička.
So svojou partiou od roku 2005 v rámci verejnoprospešných a aktivačných prác aj ako dobrovoľníci obnovili kaštieli v Opinej.
Spoluautorka posledného a doteraz najrozsiahlejšieho Slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského slovníka Anna Koptová rešpektuje jeho názor, hoci s ním nesúhlasí: „Zrejme potrvá ešte dlhý čas, kým sa ľudia z našej menšiny i majority s týmto pojmom stotožnia.“
„Nie je to žiadny výmysel. Pojem Róm má svoje historické a jazykové korene v Indii, kde sú naše korene a kde dodnes žije kasta našich predkov,“ vysvetľuje Koptová.
Naši a vašiRómovia z osady, ale aj z lepších častí Keceroviec veľmi neriešia, či Róm alebo Cigán.
Na striedačku používajú obe označenia, hoci zopár z nich oslovenie Cigán uráža. A ešte slovo naši.
Zvyšok dediny sú pre nich najmä bieli, ale aj gadžovia, oni, vaši, len občas použijú slovo Nerómovia.
Väčší problém s označením my a oni majú pred novinármi zástupcovia samosprávy a úradníci.
Väčšinou hovoria o Rómoch a Nerómoch, vykĺznu im však občas aj naši a oni. „Bieli, ak to mám povedať vulgárne,“ koriguje napríklad svoje slová riaditeľ školy.
Dodávateľ potravín pre obchody v okolí napríklad Rómov medzi rečou nazve Indiánmi.
Z toho, ako o nich ďalej rozpráva, je jasné, že si váži najmä Rómov, ktorí sa dokážu z ťažkých podmienok vypracovať. K rómskej majiteľke potravín je veľmi slušný.
Róm, pôvodom z IndieNa termíne Róm, ktorý slúži na označenie členov národnosti pochádzajúcej z Indie, sa dohodli účastníci 1. Svetového kongresu Rómov v roku 1971 v Orpingtone pri Londýne.
Z bývalého Československa sa na ňom zúčastnili viacerí Rómovia, medzi nimi aj Ján Cibuľa, ktorého nakoniec zvolili za predsedu práve založenej Medzinárodnej rómskej únie.
Účastníci prvého zasadania únie požiadali reprezentatívne svetové organizácie ako OSN či vlády jednotlivých štátov a svetovú verejnosť, aby ich neoslovovali dovtedy zaužívanými cudzími pomenovaniami. Tie sa líšili len podľa jazyka štátov, v ktorých menšina žije.
Mali na mysli pôvodné označenie Atzigan, z čoho pochádza slovenské pomenovanie Cigán, maďarské Czigány, nemecké Zigeuner, španielske Gitanos či talianske Zingaro.
Žiadajú, aby rešpektovali ich vlastné meno (etnonymum) – Róm.
Gadžo nie je nadávkaSlovákov alebo príslušníkov iných národnostných menšín označujú Rómovia slovom gadžo, menej často goro. Mnohí to vnímajú ako urážku.
„Sú to rýdzo rómske slová. Obidva pojmy označujú muža, ktorý nie je Róm. Slovo gadžo prevzala majorita do svojho nárečového slovníka a hľadať v ňom pejoratívny či negatívny postoj považujem za nezmysel. Ten mu určite nedali Rómovia.“
Koptová rovnako negatívne vníma označenie Neróm, ktorý na Slovensku presadzujú určití politici či niektoré mimovládne organizácie.
„Kto je Neróm? Slovák, Maďar či Rusín? Každý patrí k určitému národu či národnosti. Mám však pocit, že riešime momentálne nepodstatný problém. Občanov Slovenska, vrátane Rómov, dnes bolí hlava z iných, oveľa dôležitejších vecí.“
Anna Koptová, bola prvou a doposiaľ jedinou rómskou poslankyňou v slovenskom parlamente po novembri 1989, stála pri kodifikácii rómskeho jazyka na Slovensku.
Je zakladateľkou a šéfkou Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj a riaditeľkou Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach.
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Beata
Balogová
