Bratislava 19. júna (TASR) - Dnešná rozprava v parlamente takmer doslovne kopírovala výmenu názorov poslancov opozície s vládnou koalíciou o nevyhnutnosti schváliť vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Na záver deviateho rokovacieho dňa 17. schôdze parlamentu 10. júla 1999 bol po siedmich dňoch rozpravy prijatý zákon, ku ktorému vystúpilo 131 poslancov s riadnym príspevkom a vyše 400-krát zazneli faktické poznámky. Na záverečnom hlasovaní sa zúčastnilo 89 poslancov, za prijatie zákona hlasovalo 70, proti sa vyslovilo 18 a jeden poslanec nehlasoval.
Zo starších prameňov vyplýva, že už v roku 1994 začali nástojčivejšie rezonovať požiadavky na úpravu používania jazykov národnostných menšín predovšetkým v školstve. Zástupcovia maďarskej menšiny v SR požadovali, aby sa slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara dištancovala od plánu alternatívnych škôl, v ktorých by sa maďarčina vyučovala iba ako cudzí jazyk. Vyhlásili, že Maďari na Slovensku nechcú politickú, ale kultúrnu autonómiu.
Dôležitým medzníkom pri riešení tejto oblasti bola Základná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995. Maďarský parlament ju 13. júna 1995 veľkou väčšinou hlasov ratifikoval, viacmesačné zdržiavanie ratifikácie v slovenskom parlamente zdôvodňoval V. Mečiar želaním svojej vlády získať aj súhlas opozície. Výhrady maďarskej menšiny na Slovensku označil premiér za neoprávnené a ich práva za nadštandardné. "Chcú vytvoriť autonómiu a neskôr pripojiť toto územie k Maďarsku. Tomu chceme zabrániť," povedal v roku 1996 expremiér. Slovenský parlament doplnil slovensko-maďarskú zmluvu trojstranným dodatkom. Slovenská republika neprijala a v zmluve nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv menšín a práv, ktoré by pripúšťali vytváranie akýchkoľvek autonómnych štruktúr.
Vláda oznámila, že podľa jej názoru sú jazykové práva menšín chránené adekvátne. Takýmito právami sú napríklad používanie materinského jazyka v súkromí, na verejnosti, v úradnom styku, právo na vzdelanie v materinskom jazyku, právo používať svoje meno a priezvisko v materinskom jazyku, právo označovania názvov obcí a miestnych nápisov v jazykoch menšín a mnohé ďalšie. O niečo neskôr pripravil kabinet memorandum deklarujúce práva príslušníkov národnostných menšín. K predloženiu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín do zákonodarného zboru vládna koalícia HZDS-SNS- ZRS nikdy nepristúpila.
Ešte v decembri 1998 Jozef Kalman tvrdil, že 30 právnych noriem vystihuje vo všetkých oblastiach všetky práva a povinnosti národnostných menšín na Slovensku. Mečiarova vláda žiadala určitú komparáciu právnych noriem, najmä zo štátov Európskej únie, preto sa niekoľkokrát obrátila na EÚ, aby táto vypracovala Bielu knihu o právach a povinnostiach národnostných menšín v iných členských krajinách EÚ, čo sa nestalo.
Ján Cuper sa domnieva, že prijatie charty menšinových jazykov na Slovensku vytvorí spolu s právnou normou o zahraničných Maďaroch schválenou v Maďarsku predpolie na odtrhnutie južných oblastí štátu. Ivan Gašparovič varoval poslancov, aby sa pred svojimi vnukmi nemuseli hanbiť za to, že sa na Slovensku nedohovoria v rodnej reči - slovenčine.
*pm ad na
NNNN
