Najstaršie zmienky o záplavách na Dunaji sú z 11. storočia. Ktoré v histórii boli najhoršie?
„Zmapované máme najmä tie za posledných päťsto rokov. Najväčšia povodeň bola v auguste 1501. Spôsobila výrazné zmeny koryta Dunaja najmä v okolí Žitného ostrova. Najrozsiahlejšie materiálne škody v 20. storočí spôsobila povodeň v júni 1965 po prietržiach hrádzí pri Číčove a Patinciach, keď sa pod vodou ocitol celý dolný Žitný ostrov.“
Ako sa ľudia kedysi snažili chrániť pred povodňami?
„Najskôr sa rieka vylievala do veľmi rozľahlých priestorov, takže povodňové vlny boli slabšie. Ako ochranné špongie, ktoré zadržiavali vodu, pôsobili v okolí Dunaja aj mokrade. Postupne sa začali budovať nízke hrádze, ktoré sa spájali a zvyšovali. V osemnástom storočí sa tiahli už súvisle popri Dunaji. Nová fáza záplav po roku 1760 a v prvej tretine 19. storočia prišla v čase rozvoja paroplavby, a tak vznikla potreba systematickej regulácie Dunaja. Za posledných sto rokov sa hrádze päťkrát zvyšovali a spevňovali.“
Je protipovodňová ochrana na Dunaji dobrá?
„Vďaka mnohým úpravám je dnes Dunaj jednou z relatívne bezpečnejších riek Slovenska. Svoju úlohu zohralo nielen vodné dielo Gabčíkovo, ale aj nedávne úpravy kritických úsekov v Bratislave v okolí Eurovey, pri Devíne, Sape či inde.“
Ako je to s reguláciou Dunaja v Rakúsku či Nemecku?
„Na hornom úseku Dunaja v Nemecku je niva relatívne úzka, veľkú úlohu tam zohrávajú vodné diela. Iná situácia je na strednom úseku, teda na Slovensku, kde Dunaj dosahuje väčšiu silu. Tu je podstatné zabezpečiť primeranú výšku a nepriepustnosť hrádzí.“
Čo spôsobovalo záplavy kedysi a čo ich spôsobuje dnes?
„Pri povodniach letného typu bol hlavnou príčinou extrémny odtok vody z povodia, ktorý bol spôsobený vysokými úhrnmi zrážok. Veľkým problémom je aj to, že mnohé mestské časti, sídliská a infraštruktúra vznikli najmä v 20. storočí priamo v územiach, ktoré boli v minulosti pravidelne zaplavované, a tento potenciál tu stále, hoci skrytý, zostáva.“
Stretávame sa dnes s povodňami častejšie?
„Pokiaľ ide o výskyt povodní, prejavuje sa určitá periodicita. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sme v strednej Európe prežívali obdobie istého povodňového pokoja, keď sme na tento prírodný fenomén aj pozabudli. Od deväťdesiatych rokov zažívame nové obdobie povodňovej aktivity.“
Beata
Balogová
