Čo je problém kecerovskej školy?
„Nedá sa to zovšeobecniť, lebo v kecerovckej škole som bol iba chvíľu. Ale s našim združením sme teraz prešli veľa škôl a zistili sme, že medzi školami nastali veľké sociálne rozdiely. Čím je tam viac rómskych žiakov, tým viac reprodukujú to chudobné prostredie a samotné školy sa stávajú chudobnými. Navyše, sú znevýhodnené tým, že nesú nálepku rómske. Na Slovensku vznikajú krízové školské oblasti, ktoré nemajú žiadnu metodickú pomoc a ani štát nevie, čo s nimi. Všetky tie školy rezignovali na vzdelávanie a učitelia plnia aj funkcie zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, terénnych asistentov a často ani nemajú čas deti učiť.“
Čo s tým treba robiť?
„V zahraničí sú školy v getách a chudobných oblastiach výzvou pre pedagógov. Napríklad Francúzi majú vyvinuté zóny prioritného vzdelávania, kam poslali najlepších odborníkov a najlepších pedagógov. U nás je to presne naopak. Čím chudobnejšia škola, čím má chudobnejších žiakov, tým viac je znevýhodnená.“
V Kecerovciach sú učitelia, ktorí vidia zmysel v tom, učiť na takej komplikovanej škole. A potom sú tam aj takí, ktorí hovoria, že nenašli prácu v Košiciach, tak zobrali aj ponuku z Keceroviec.
„Súvisí to s nedostatkom práce. Napríklad špeciálne internátne školy plnia najmä funkciu zamestnanosti. Majú plno detí, ktoré tam nepatria. Štát ich nechce možno rušiť preto, že zamestnávajú obrovské množstvo ľudí. Niektorí učitelia si takto hľadajú zamestnanie v školách, len aby boli zamestnaní. Ale je mnoho učiteľov, ktorí s deťmi vedia pracovať a baví ich to, len im chýba nejaká supervízia, možno peniaze. Tieto deti potrebujú niečo iné ako ostatné deti. Myslím si, že štát sa na to vykašlal. Štátna školská inšpekcia si plní len kontrolnú úlohu. Prídu na školu, povedia čo je zlé, odídu a neposkytnú pomoc. Metodicko-pedagogické centrá zasa len plnia kancelárie európskych projektov, vôbec nie sú v teréne, nevedia, čo sa deje so školami. Na mnohých školách plnia učitelia povinnosti, ktoré im diktuje štát, a nemôžu zohľadňovať potreby konkrétnych detí.“
Veľkým problémom školy v Kecerovciach je, že majú veľa detí a málo miesta, musia sa učiť na dve zmeny. Čo to urobí s výukou?
„Učiteľ povie, že prvoradá úloha školy je zabezpečiť deťom bezpečie a istotu. V kecerovskej škole som videl, že je v núdzi, to je krízový stav. Deviataci sa učia slovenčinu, učiteľka štyrikrát vybehne z triedy zatvoriť dvere, lebo na chodbe je v tom čase telesná výchova. Decká tam hrajú futbal, teda vlastne vyrušujú. Keď sa pozriete z okna von, deti tam v zime, v daždi čakajú na druhú zmenu, na nástup do školy. Ovplyvní to vyučovanie, koncentráciu, pravidelnosť. Jedna učiteľka mi povedala, že deťom poobedňajšia zmena vyhovuje, pretože môžu ráno spať. Školy majú okrem iného učiť aj to, že ráno vstanem, je to prirodzené, tak ako by mali ísť moji rodičia do práce, tak by som ja mal ísť do školy. Socializácia detí zapadla. Je pre mňa absolútne neuveriteľné, že v 21. storočí na Slovensku, čo je bohatá krajina, existujú ešte takéto školy.“
Ľudia si nikdy nebudú úplne rovní, každý má iné schopnosti a povahu, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Pomôže postaviť novú budovu?
„Novú budovu treba. To sú deti, ktoré sú sociálne znevýhodnené. V triede musí byť menej detí, treba dbať aj na emocionálnu stránku. To nie je problém len Keceroviec. Je to aj v školách pri rómskych osadách. Deti sú strašne udupané, nerozvíjajú ich sebavedomie. To je úloha školy, nielen rodiny. Aj dospelí. Hoci sú nahnevaní, nevedia sa brániť a končí sa to len frustráciou. Deti sú vychovávané v škatuľkách, k disciplíne. To nie je funkcia školy, to nie je výchova k slobode.“
Čo by ešte okrem priestorov pomohlo deťom, ktoré žijú v chudobe a nemajú ani miesto, kde by sa doma učili?
„Otázkou je, či má v školách, a nielen v tých s rómskymi deťmi, prevládať výchovná alebo vzdelávacia zložka. Ja som za tú výchovu. Menšie skupiny detí, viac priestoru. V kecerovskej škole dokonca ani učitelia nemali vlastné kabinety. Ako sa oni samotní môžu sústrediť na svoju prácu? Treba vytvoriť podmienky aj učiteľom. Tie deti sú veľmi emotívne. Treba na ne ísť cez emóciu, rozvíjať emocionálnu inteligenciu, ale aj pamäť, porozumenie. Keď sa pozriete na metodické materiály škôl, je to zanedbané. Naše školy učia frontálne a rozvíjajú nanajvýš pamäť, opakujú. Deti si pamätajú informácie, ale nevedia ich využiť, vyhodnotiť, nie sú kreatívne.“
Čo s deťmi, ktoré do školy ani neprídu?
„U nás je bežné, že učitelia sa sťažujú na rodičov a rodičia sa sťažujú na školu alebo na štát. Nemá tu tradíciu školská mediácia, a už vôbec nie terénna sociálna práca ako súčasť školy. Niekoľké riaditelia nám povedali, že si budujú štát v štáte a robia všetko sami, pretože sa na nich štát vykašlal. Chrbát im drží len starosta. Zo školy nie sú len vzdelávacie inštitúcie, ale aj kultúrno-športové centrá, ktoré sú hlavným pilierom malých dedín, Viac ako 80 percent chudobných Rómov žije v malých mestách a dedinách. Je obrovská výzva, aby školy začali plniť túto funkciu. Môžu potom rozvíjať lokálne vzťahy, kultivovať ich.“
Majú školy poslať svojho pracovníka do osady?
„Zákon povoľuje, aby mala každá škola vlastného sociálneho pedagóga, alebo psychológa. Ale nie sú na to peniaze. Pomohli by takzvané multidisciplinárne tímy, kde by bol školský psychológ, dobrovoľník, sociálny pedagóg, učitelia.“
V Kecerovciach majú učiteľov a zopár rómskych asistentov.
„U nás je asistent učiteľa a to slovíčko rómsky nám odpadlo v roku 2001, kedy vlastne zakázali takto zohľadňovať etnicitu. Sú školy, kde asistentov učiteľa robia Nerómovia, ktorí nepoznajú rómsky jazyk, a je to nanič.“
Tu to sú Rómovia.
„Áno, s rómskym jazykom môžu pomôcť. Problém je, že deti sa učia slovenčinu ako materinský jazyk, hoci nie je ich jazykom. Často majú problém čítať s porozumením. Mnohým výrazom nerozumejú. Zapojiť treba nielen pamäť, ale aj abstraktné myslenie a zlyhávajú.“
V kecerovskej škole množstvo žiakov prepadne, do deviatky sa ich dostane tak pätnásť. Akú majú šancu sa uplatniť, keď základnú školskú dochádzku končia v nižších ročníkoch?
„Minimálnu. Bolo by treba vidieť, ako tí učitelia učia, prečo deti prepadávajú. Sú školy, kde deti prepadávajú, a potom také, kde prejdú deväť ročníkov, ale kladú sa na ne nižšie nároky. Dostanú sa na učňovky a potom vykonávajú robotnícke povolania. Alebo tí, čo prepadávajú, idú na dvojročky, dostanú namiesto výučných listov nejaké certifikáty, a robia potom pomocné stavebné práce. Sú školy v Nitrianskom kraji a dokonca aj v Nitre, kde piataci, šiestaci nevedia vôbec čítať. Zažil som to. Ďalším problémom je špeciálne školstvo. Mnohé z detí sa dostávajú do špeciálnych škôl a vôbec tam nemajú čo robiť. Ale vždy nám povedali, napríklad ich rodičia, že to sú bližšie školy, sú tam iba rómske deti, tak sa tam cítia bezpečne, učitelia sú na nich dobrí, kladú sa na ne nižšie nároky, majú potom lepšie známky. Takto potom Rómovia strácajú vlastné elity. So špeciálnou školou nemôže mať vysokú školu ani urobiť si maturitu. Nálepkuje to na celý život.“
Stretol som sa tu s opačnými prípadmi. Deti podľa psychológov a aj iných odborníkov patria do špeciálnej školy, ale rodičia s tým nesúhlasia. Musia tak zostať v bežnej základnej škole. Učitelia hovoria, že sa im potom musia prispôsobiť aj ostatné deti.
„U nás nie je rozbehnutá kultúra integrovaného vzdelávania. Učiteľ frontálne vyučuje a je zvyknutý, že deti budú mať rovnaké tempo. Nemá pomocný personál v triede, aby mohli plniť individuálne potreby konkrétnych žiakov. Na to treba špeciálneho pedagóga, alebo asistenta, na to zasa treba peniaze, ktoré štát niekedy nedá. Až na sto sociálne znevýhodnených detí môže mať škola asistenta učiteľa, Napríklad pri sluchovo znevýhodnenom žiakovi môže byť na jedného žiaka jeden asistent. To je obrovský nepomer. Že sociálne znevýhodnené deti nemôžu mať niekoho, kto im pomáha vyrovnávať duševný výkon."
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
