Riaditeľka Ústavu hydrológie: O 50 rokov ani táto hrádza stačiť nebude

Vlna je oproti roku 2002 vyššia, pretože na rieke je príliš veľa lodí, koryto je zanesené a mestá nad Bratislavou sa viac chránia, hovorí PAVLA PEKÁROVÁ.

(Zdroj: SITA)

Vlna je oproti roku 2002 vyššia, pretože na rieke je príliš veľa lodí, koryto je zanesené a mestá nad Bratislavou sa viac chránia, hovorí riaditeľka Ústavu hydrológie SAV PAVLA PEKÁROVÁ.

Vaše predpovedné modely s pomerne veľkou presnosťou predpovedajú povodňovú situáciu na Dunaji. Kedy bude Dunaj vo štvrtok v Bratislave kulminovať?

„Vyzerá to, že to bude o trinástej hodine pri 10 650 kubických metroch vody za sekundu. Prietoky v rakúskom Kienstocku totiž začali prudšie klesať, tak sa to urýchli. Vodný stav bude zrejme vyšší ako pri povodni v roku 2002, keď to bolo 991 centimetrov. Myslím, že to teraz bude 1 008 centimetrov.“

viewer_res.jpg

Ako dokážete výšku hladiny i prietok tak presne vypočítať?

„Mali sme veľké šťastie, že sme sa tým zaoberali v roku 2002, že sme v tomto roku nakalibrovali model. Modely sú veľmi jednoduché a založené na prietoku, ktorý je v rakúskom Kienstocku. Ich prietok dávame ako vstup do modelu a vieme, ako dlho to trvá povodňovej vlne, kým príde do Bratislavy. Malé vlny chodia veľmi rýchlo, z Kienstocku prídu do Bratislavy za šesť hodín, ale veľkej vlne to trvá aj 48 hodín. V roku 2002 prišla z Kienstocku za 52 hodín. Máme dva typy modelov - na vodné stavy a na prietoky. Ja používam model na prietoky, lebo je spoľahlivejší a voda v prietoku sa nemá kde stratiť. Ak je v Kienstocku, musí prísť do Bratislavy.“

Aká je tohtoročná povodňová vlna?

„Je väčšia ako v roku 2002 a zároveň trochu dlhšia. Na rozdiel od roku 2002 je v koryte príliš veľa lodí, ktoré v podstate bránia prietoku vody, a preto sa aj v Bratislave hladina viac zdvíha. Druhým momentom, prečo je povodeň väčšia ako v roku 2002, môže byť , že je koryto viac zanesené, a tretí moment je, že sa viac chránia aj mestá nad Bratislavou - Matthausen, Linz, Kienstock. Všade sa tak ako v Bratislave robia protipovodňové opatrenia a voda sa až tak nerozlieva. Ale v histórii boli aj vyššie vlny. Aj to, že bola povodeň v roku 2002 a opäť je teraz, nie je nič nezvyčajné. Aj v roku 1897 bola povodeň s prietokom 10-tisíc kubických metrov a hneď vzápätí v roku 1899 opäť 10-tisíc.“

Bratislava však za posledných 100 rokov nezažila Dunaj vysoký 10 metrov.

„Áno, to máte pravdu. To môže byť práve tým, že je tam priveľa lodí a je zanesené koryto Dunaja.“

Aký je kritický bod, ktorý by protipovodňový systém Bratislavy už nedokázal zvládnuť?

„Systém je projektovaný na 13 500 kubických metrov a taký stav zďaleka nebude.“

Čo zapríčinilo také množstvo vody v Dunaji?

„Je to úplne zvyčajné, najčastejšie povodne bývajú v máji, júni a júli. V máji je to topenie snehu a ľadu v Alpách. Prietok na Dunaji v Bratislave býva vždy najvyšší v máji, nižšie v Bulharsku je to až niekedy v júni či v júli. Do toho začalo pršať a zrážky prechádzali od západu postupne až k nám. Našťastie v Rakúsku až toľko nepršalo. Keby pršalo aj tam a bolo by teplejšie, bolo by to u nás ešte horšie.“

Zrejme najhoršie sú na tom mestá, ktorými Dunaj preteká v Nemecku. Pasov už v roku 2002 zažil ničivé záplavy, o desaťročie ich zažíva opäť. Podcenilo mesto situáciu alebo sa proti takej vode nedá brániť?

„Passov leží na sútoku troch riek a v údolí, kde sú záplavy často. História hovorí, že takéto povodne tu boli.“

Ako sa z povodní u západných susedov môže poučiť Bratislava? Existuje spôsob, ako sa na povodňové hrozby do budúcnosti pripraviť ešte lepšie?

„Bratislava je teraz dobre chránená. Treba si však uvedomiť, že hrádze musíme stále udržiavať a zvyšovať. Materiál sa z Álp prirodzene tokom Dunaja donáša k nám, tu sa ukladá, a Dunaj sa stále dvíha. Preto aj hrádze musíme neustále zvyšovať. Nemôžeme si povedať, že sme postavili hrádze a tie už naveky budú dobré. Za 50 či za 100 rokov sa to bude musieť opäť prerobiť. Hrádze sa stále zvyšujú.“

Prichádzajú k nám povodne častejšie ako v minulosti?

„Hovorí sa to, ale nie je to pravda. V minulosti, pred rokom 1900, bolo na Dunaji oveľa viac povodní. Dlho sme tu mali povodňový pokoj a preto sa nám teraz zdá, že sú povodne častejšie. Podľa historických záznamov sa však na Slovensku vyskytovali povodne oveľa väčšie a s oveľa horšími následkami. Napríklad povodeň v roku 1813 tak ochromila krajinu, že obyvateľstvo niekoľko desaťročí znášalo dôsledky.“

A ako je to pri porovnaní súčasnosti s druhou polovicou 20. storočia?

„To bolo to pokojné obdobie. Do roku 1996, keď sa začali povodne.“

Môžeme podobné povodne očakávať v nasledujúcich rokoch častejšie?

„To je ťažká otázka. Stále si myslím, že už príde skôr sucho, ale to si myslím už dosť dlho a akosi stále neprichádza. Ale sucho sa vyskytuje. Keď bolo minulý rok dlho sucho a nepršalo, bolo mi jasné, že sa to raz „vyprší“, a prišlo to teraz.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 825
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 344
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 199
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 141
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 817
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 590
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 501
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 196
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 853
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 795

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred trinástimi rokmi

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

TECH

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch.

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil diktátor.

Neprehliadnite tiež

Domov

Bugár: Je dojímavé, ako Matovič objavil Maďarov na Slovensku

Tvrdí, že spolupracovať s SMK by sa mal Matovič snažiť kvôli juhu Slovenska.

Domov

Vo viacerých okresoch platí výstraha pred snehovými jazykmi a závejmi

Varovanie platí od 20. hodiny do pondelňajšieho popoludnia.

Domov

Danko vystúpenie v ruskej dume za problém nepovažuje. Bolo mi cťou, hovorí

To, že pozvanie dostal od predsedu ruského parlamentu, ktorý je na sankčnom zozname, ako problém nevidí.

Domov

Žitňanská verí, že v roku 2019 pri platoch prijmeme systémové riešenie

Vláda svoj aktuálny návrh odôvodnila hroziacimi hospodárskymi škodami.