KOŠICE. Do roku 1999 Národný ústav zdravotníckych informácií zbieral aj etnické údaje. Dnes už štatistiky o zdraví Rómov nikto nevedie, štát sa odvolávaja na zákon o ochrane osobných údajov.
Lekári, ktorí liečia Rómov, si informácie o ich zdravotnom stave zvyknú zhromažďovať a volajú po sumarizácii údajov na celoštátnej úrovni.
„Na medicínskych kongresoch sa stretávame so serióznymi americkými analýzami napríklad afroamerického či latinskoamerického obyvateľstva. Je to pochopiteľné, pretože trpia inými chorobami, majú špecifický metabolizmus, vyžadujú si inú liečbu. U nás nič také, na škodu veci, nejestvuje,“ hovorí lekárka z Kecerovciec Mária Líšková. Aj ona zbiera údaje. „Tie však nikoho nezaujímajú."
„Štatistiky by umožnili merať efektivitu prijímaných opatrení ako aj celkový vývoj,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum, etnicitu a kultúru.
Hovorí, že jestvuje množstvo právnych analýz, ktoré potvrdzujú legálnosť zberu dát, ktoré slúžia na ochranu základných ľudských práv a sú zbierané anonymne či so súhlasom dotknutej osoby.
„Slovenská republika a jej úradnícky aparát sa dlhodobo bránia odporúčaniam, aby takéto dáta zbierali. Zrejme im stav vyhovuje. Dáta by totiž odhalili rozsah vážnosti problému, pred ktorým zatvárajú oči. Ľahšie sa im tak vyhovára prečo nenašli v štátnom rozpočte už druhý rok 300-tisíc eur na jediný program komunitných pracovníkov zdravotnej výchovy.“
„Etnické rozdiely v základných ukazovateľoch zdravotného stavu, ako je napríklad dĺžka dožitia, sú už dnes odbornou verejnosťou chápané nie ako dedičné, ale výsostne ako odstrániteľné,“ hovorí antropológ Andrej Belák, doktorand Karlovej univerzity v Prahe, ktorý strávil vyše roka v rómskej rodine v prostredí osady v okrese Krupina.
„V takejto situácii znalosť napríklad o častejšom výskyte ochorenia u etnika prestáva byť stigmou a stáva sa dôležitou stopou – pomôckou na odhalenie sociálnej bariéry, ktorá rozdiel spôsobuje. Neexistencia etnickej klasifikácie dát naopak pomáha maskovať sociálne bariéry s ich reálnymi dôsledkami.“
Za legalizáciu štatistík o zdravotnom stave Rómov na Slovensku sa prihovára aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
„Dlhodobo presadzujem zber etnických údajov, nech sa týkajú nielen zdravia, ale aj zamestnania, či vzdelávania.“
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Beata
Balogová
