Prečo skúmate zdravie rómskej populácie?
„Výskumu sociálnych determinánt zdravia, alebo nerovností v zdraví, sa v spolupráci s Univerzitou v Groningene (Holandsko) venujeme už viac ako pätnásť rokov. Stimuluje nás zistenie, že v týchto komunitách aj malé opatrenia môžu priniesť výrazné zlepšenie. Najzaujímavejšie sú možno práve tie pozitívne aspekty, s ktorými sme sa v osadách stretli. Napríklad, že v tak ťažkých životných podmienkach sú rómske deti šťastnejšie a cítia sa viac milované ako ich rovesníci v majoritnej populácii. A to napriek tomu, že prežívajú oveľa hlbšiu beznádej.“
Kde ste robili výskum?
„V košickom regióne žije najviac Rómov zo všetkých krajov. Zo štyristo osád sme si vybrali tridsaťsedem segregovaných. Výskumnú vzorku tvorilo 452 rómskych obyvateľov a 403 respondentov z majoritnej populácie vo veku 18 až 55 rokov.“
Čím vás zaujali Kecerovce?
„Osada v Kecerovciach bola jednou z prvých, ktoré sme navštívili. Obec bola zapojená do programu rómskych mediátorov a bolo to cítiť aj pri našej návšteve. Spolupráca s rómskou komunitou a lekármi bola práve vďaka niekoľkoročnému úsiliu rómskych zdravotných asistentov lepšia ako v komunitách, ktoré nemali to šťastie.“
Dá sa na základe vašich štúdií definovať zdravotný stav rómskej populácie na Slovensku?
„Pracovali sme na viacerých štúdiách, ktorých výsledky sa dajú zovšeobecniť. To, že sme v rómskej populácii zistili horší zdravotný stav, nie je nijako prekvapujúce. Horšie zdravie Rómov však úzko súvisí s ich socio-ekonomickou pozíciou, ale aj špecifikami rómskej kultúry, takzvaným Rómstvom. Zaujímavé však bolo zistenie, že medzi adolescentmi, hlavne medzi rómskymi a nerómskymi chlapcami, nie je významný rozdiel vo fajčení, pití alkoholu a fyzickej aktivite. Nerómski chlapci však mali na rozdiel od rómskych viac skúseností s nelegálnymi drogami, napríklad marihuanou. V prípade vhodnej intervencie je možné tento priaznivý trend podporiť a udržať ho do dospelosti.“
Ktoré zistenia považujete za najdôležitejšie?
„Populácia žijúca v rómskych osadách sa v porovnaní s majoritnou populáciou vyznačovala štatisticky významne vyšším výskytom rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení. Napríklad každý tretí obyvateľ osady, no len 16 percent mužov a 11 percent žien z majoritnej populácie, trpelo obezitou. Tri štvrtiny mužov a dve tretiny žien žijúcich v osadách, ale len približne 20 percent mužov a 40 percent žien z majority, sa vyznačovalo nízkou hladinou HDL, teda dobrého cholesterolu. Šanca, že respondent je fajčiarom bola tri až 4,5-krát vyššia v populácii žijúcej v rómskej osade v porovnaní s majoritnou populáciou. Kým výskyt kardiovaskulárnych rizikových faktorov bol vyšší v porovnaní s majoritnou populáciou takmer vo všetkých osadách, výskyt hepatitídy B a C bol v niektorých osadách nižší. V rómskej populácii malo v krvi tento antigén 18 percent mužov a 9 žien, v majoritnej populácii sme ho potvrdili v krvi iba u 3 percent mužov a dvoch percent žien.“
Aké odporúčania vyplývajú z výskumov?
„Skúsenosti z terénu potvrdzujú dôležitú úlohu a potenciál rómskych zdravotných asistentov v prevencii chorôb, podpore zdravia, pri zvyšovaní efektívnosti využívania zdravotníckych služieb. Žiaľ, aj v čase, keď štát podporoval tento program, bolo ich na Slovensku len tridsať, teda približne jeden na 20-tisíc obyvateľov osád. To je najhorší pomer spomedzi krajín strednej a východnej Európy, vrátane krajín nepomerne chudobnejších, ako je Rumunsko či Bulharsko, či krajín, ktoré sa museli vyrovnať s vojnovým konfliktom, ako napríklad Srbsko.“
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>

Beata
Balogová
