EÚ: Najdôležitejšie správy z 1. októbra

BRATISLAVA 2. októbra (SITA) -EÚ: Únia pod paľbou kritiky kvôli kompromisu o ICCEurópska únia (EÚ) schválila kompromisný plán s cieľom uzavrieť rozpor so Spojenými štátmi týkajúci sa nového Medzinárodného trestného súdu (ICC). Vzápätí sa však

pre tento krok dostala do paľby kritiky za to, že podľahla americkému diplomatickému tlaku. Kritici hovoria, že európsky blok tak zakryl vlastné vnútorné nezhody týkajúce sa ukončenia týždne trvajúcich transatlantických rozporov kvôli Iraku, a dokonca bez garancií, že USA s týmto návrhom budú súhlasiť. Washington, ktorý sa obáva, že jeho vojenskí príslušníci a diplomatickí predstavitelia by boli ľahko zraniteľní voči politicky motivovaným obvineniam, je proti ICC. Preto sa v signatárskych krajinách ICC usiloval o bilaterálne dohody o imunite, na základe ktorých by nebol nevydaný žiadny americký občan súdu. Ministri zahraničných vecí pätnástky v pondelok v Bruseli schválili smernice, na základe ktorých členské štáty únie môžu súhlasiť s nevydávaním Američanov podozrivých z vojnových zločinov súdu.
EÚ: Slovensko sa priblížilo k uzavretiu kapitoly Hospodárska súťaž
Slovensko na ministerskom kole rokovaní v utorok v Bruseli neuzavrelo nijakú novú kapitolu, ale využilo ho na diskusiu o rozpočtových podmienkach a poľnohospodárstve. Kapitolu Hospodárska súťaž nedostalo Slovensko zo stola kvôli tomu, že pätnástka zatiaľ z časových dôvodov neodsúhlasila návrh vypracovaný Európskou komisiou (EK). "Apeloval som preto na členské krajiny, aby sa s návrhom komisie oboznámili a Slovensko mohlo kapitolu uzavrieť," povedal minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, podľa ktorého si Slovensko v tejto kapitole vynegociovalo lepšie podmienky ako ČR alebo Maďarsko. Podľa európskych partnerov by Slovensko mohlo Hospodársku súťaž uzavrieť ešte pred bruselským summitom EÚ. Hospodársku súťaž neuzavreli v utorok ani ČR, Maďarsko a Poľsko.
EÚ: Kukan je proti umelému zvyšovaniu platieb budúcim členom
Slovensko je proti umelému zvyšovaniu platieb budúcim novým členom Európskej únie (EÚ), pretože takýto prístup nezodpovedá realite. Uviedol v utorok v Bruseli minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan komentujúc snahy dánskeho predsedníctva zvýšiť platby, ktoré by na štrukturálne akcie mali budúci noví členovia dostať v prvých rokoch po rozšírení. "Som proti umelému zvyšovaniu čísiel a treba vychádzať z reality," povedal Kukan.
Podľa jeho slov prvoradým záujmom Slovenska je, aby sa ihneď po vstupe nestalo z akýchkoľvek príčin čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ a aby bolo v lepšej finančnej situácii ako rok pred vstupom, kedy ešte nemusí platiť paušálne príspevky do európskej pokladnice. Znamená to, že Slovensko by pred umelo zvýšenými platbami, ktoré by aj tak v prvom roku dostať nemuselo, uprednostnilo vyplácanie kompenzácií. Na tie by však podľa doterajšieho prístupu mali nárok iba krajiny, ktoré by sa po vstupe ocitli v horšej finančnej situácii.
SVOBODA: ČR chce usporiadať referendum o vstupe po Slovensku
Minister zahraničných vecí ČR Cyril Svoboda v utorok v Bruseli uviedol, že jeho krajina by rada usporiadala referendum o vstupe až po Slovenskej republike "keďže na Slovensku má vstup do EÚ veľkú podporu a Česi by si povedali, že keď Slováci hovoria únii áno, urobia to aj oni". Séria referend sa začne vo februári na Malte, nasledovať bude Maďarsko, potom asi Slovensko a hneď za ním Česká republika. Estónsko a Lotyšsko plánujú referendum až na koniec leta alebo na jeseň. O tom, ako jednotlivé kandidátske krajiny usporiadajú referendá o vstupe, diskutovali ministri zahraničných vecí EÚ a kandidátskych krajín na spoločnom obede v prestávke prístupových rokovaní. Svoboda na rokovaniach o vstupe ČR do EÚ potvrdil pripravenosť a žiadosť svojej krajiny, aby rokovania skončili do konca roka. Podobne ako jeho slovenský kolega Eduard Kukan sa Svoboda postavil proti zvyšovaniu zálohových platieb pre štrukturálne akcie v prvých rokoch po vstupe.
VERHEUGEN: Sme spokojní s reakciami kandidátov
Európska komisia (EK) a dánske predsedníctvo Európskej únie (EÚ) môžu byť spokojní s reakciami kandidátskych krajín na návrhy ohľadom rozpočtových ustanovení, pretože všetci podporujú názor, že noví členovia sa po vstupe do únie nemôžu stať čistými platcami. Uviedol to v utorok v Bruseli po skončení ministerského kola rokovaní o vstupe do EÚ komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Slovensko a ČR však deklarovali, že sú proti zvyšovaniu zálohových platieb pre projekty zo štrukturálnych fondov v prvých rokoch po vstupe, keďže takýto postup by ich pripravil o finančné kompenzácie. Zvyšovať platby pre nových členov nie je podľa nich realistický prístup.
EÚ: Aj Maďarsko a Poľsko chcú byť na tom po vstupe lepšie
Maďarsko nechce byť po vstupe do Európskej únie (EÚ) iba čistým príjemcom, ale chce sa tiež ocitnúť v lepšej finančnej situácii ako v poslednom roku pred vstupom. Vyhlásil to v utorok po rokovaniach s európskymi partnermi v Bruseli maďarský minister zahraničných László Kovács. V kapitole Poľnohospodárstvo trvá Maďarsko na tom, aby sa prechodné obdobie na priame platby skončilo v roku 2006 a netrvalo desať rokov ako to navrhuje Európska komisia (EK). Maďarská vláda chce podľa Kovácsa pre svojich poľnohospodárov rovnaké podmienky konkurencie ako majú ich kolegovia z terajších členských štátov. "Chceme iba férové zaobchádzanie," povedal.
EÚ: Francúzsko dostalo v roku 2000 až štvrtinu priamych platieb
Farmári vo Francúzsku dostali v roku 2000 prinajmenšom o 2 miliardy eur priamych platieb viac, ako ktorákoľvek iná členská krajina, čím absorbovali približne štvrtinu celkových ročných poľnohospodárskych platieb. Vyplynulo to z údajov Európskej komisie (EK) zverejnených v utorok. Francúzsko, zarytý obranca Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), dostalo 5,82 miliardy eur, zatiaľ čo Nemecko sa zaradilo až na druhé miesto s 3,62 miliardy pred tretie Španielsko, ktoré inkasovalo 3,45 miliardy eur. Na štvrtom mieste v objeme pridelených poľnohospodárskych dotácií skončila Veľká Británia, ktorá dostala 3,21 miliardy eur. Viac ako polovica poľnohospodárskeho rozpočtu únie bola použitá výlučne na príspevky spojené s poľnohospodárskou produkciou - celkovo 22,37 miliardy eur.
EP: Bulharsko hľadá podporu europoslancov pre svoje reaktory
Bulharský prezident vyzval v utorok poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby podporili plán jeho krajiny ponechať v prevádzke dva jadrové reaktory dlhšie, ako žiada Európska únia (EÚ). Bulharsko je jednou z bývalých komunistických krajín, ktorá vedie s európskou pätnástkou rokovania o vstupe, a súčasťou negociácií je aj budúcnosť starých atómových elektrární sovietskeho typu. Bulharsko minulý mesiac prisľúbilo, že do roku 2006 odstaví dva najstaršie reaktory v atómovej elektrárni Kozloduj, ale zároveň požiadalo, aby dva ďalšie mohli zostať v prevádzke aj po rokoch 2008 a 2010, kedy sa plánovalo ich odstavenie, nakoľko ich považuje za bezpečné a tvoria dôležitý zdroj energie. Pre dva ďalšie, modernejšie reaktory, zatiaľ termín definitívnej odstávky nebol stanovený.

ph