BRATISLAVA. Pred hladinou Dunaja chráni už niekoľko dní Bratislavu vyše dva kilometre dlhá a niekoľko metrov vysoká mobilná zábrana.
Po povodni v roku 2002 sa stala súčasťou protipovodňovej ochrany, ktorú vybudoval Váhostav v rokoch 2005 až 2010 za vyše 32 miliónov eur.
„Je špecifická tým, že je kompletne z hliníka s využitím oceľových a nerezových prvkov,“ hovorí Emil Skákala z firmy Köningfrankstahl, ktorá predáva tento typ hradenia u nás. Hliník je použitý pre jeho ľahkosť a lepšiu manipulovateľnosť pri montáži.
Bratislavu podľa Skákalu chránia tri metre dlhé hradidlá, jedno váži asi 21 kilogramov.
Každé má zospodu aj zvrchu „zazubenie“ v tvare esovitého zámku. Vďaka nemu jednotlivé diely zapadajú do seba ako skladačka. Na každom sú gumové zarážky, ktoré ešte viac tesnia bariéru.
Najviac 2,8 metraProtipovodňová zábrana sa podľa Skákalu montuje na nerezovú dosku, ktorá je zabudovaná v múriku. Na ňu sa pomocou oceľových betomaxových tyčí pripevňujú hliníkové stĺpiky. Medzi tie sa potom zasúvajú hradidlá.
Zábrana je v Bratislave naprojektovaná na výšku 2,8 metra. Vzpery zozadu potrebuje, ak je vyššia ako 1,6 metra.
Ak by hladina Dunaja prevyšovala maximálnu výšku protipovodňovej bariéry, nedala by sa podľa Skákalu okamžite zvýšiť, bolo by nutné ďalšie projektovanie.
Po kontakte bariéry s riekou sa hradidlá naplnia vodou, čo zvyšuje stabilitu konštrukcie. Bariéra odolá aj nárazom naplavených pňov. Tie ju podľa Skákalu môžu deformovať, nemali by ju však preraziť.
Protipovodňové bariéry, ale aj mosty či vodné diela, testuje hydrotechnické laboratórium, ktoré je súčasťou stavebnej fakulty na Slovenskej technickej univerzite.
Šéf katedry hydrotechniky Peter Dušička hovorí, že ich testujú na modeloch, ktoré sú pätnásťnásobnými zmenšeninami. Vybudovanie modelu trvá zhruba tri mesiace a mesiac sa testuje. Počas neho v modeli prúdi voda, ktorou sa skúša jeho odolnosť. Jednotlivé hodnoty zaznamenávajú senzory umiestnené na modeli.
Posudok vodu podcenilVoda sa dostala za hradenie v bratislavskej Karlovej Vsi. Nešla však vrchom, ale zemou, nepomohla ani podzemná päť metrov hlboká stena.
„Samozrejme, mohla sa spraviť aj hlbšia, ale podľa geologického výskumu to nebolo potrebné,“ hovorí šéf bratislavských vodohospodárov Juraj Soták. Na iných miestach má aj 12 metrov.
Dôvodov, prečo nebola stena hlbšia, môže byť podľa Sotáka viac, vrátane nedbanlivosti či šetrenia.
Podľa informácií SME projektovú dokumentáciu vrátane posudku zabezpečoval Váhostav, ktorý hradenie staval. Soták tvrdí, že po povodni stenu prehĺbia, aby v budúcnosti nepresakovala.
V Karlovoveskej zátoke tiekol slabý prúd aj cez tesnenie na jednom z hradidiel mobilného hradenia, voda mierne pretekala aj na iných miestach.
„Pravdepodobne sa medzi dve hradidlá dostala nejaká nečistota. Nemôže to byť absolútne tesné,“ hovorí Soták. Keď už hradenie stojí, nevedia s tým nič urobiť. „Vyčistí sa to až pri budúcom montovaní.“
Hlavné mesto zo vzduchu
Pozrite si letecké zábery povodní v Bratislave a okolí
