KECEROVCE. V malých rukách držia obrovské kladivá a sekery. Poriská sú vystrúhané z krivých haluzí, kladivo môže každú chvíľu odletieť. Ešte skôr ich môže zabiť kus betónu.
Deti z kecerovskej osady si zarábajú na stavbe. Teda skôr na zrúcanine.
Desiatky z nich každý deň rozbíjajú betónové panely skeletu, ktorý zostal po dvojposchodovej administratívnej budove miestneho družstva.
Na pleciachNa káričke alebo iba na pleci nosia veľké železá do šrotu. Jedna partia asi piatich chlapcov rozmláti päťmetrový oceľový panel za týždeň. Za železné výstuže z neho dostanú vraj tak 26 eur.
Trinásťročný Lukáš má práve po „výplate“. Z vreciek teplákov vytiahne dlane plné mincí. Má tam samé desať a dvadsaťcentovky.
„Každý si nájde niečo také, aby zarobil. Chvalabohu, že majú čo lámať teraz,“ hovorí jeho otec.
Biely domBudovu miestni nazvali Biely dom. Policajti aj starosta tvrdia, že odtiaľ deti nevedia dostať.
Majiteľ vedľajšieho družstva budovu predal, novým majiteľom je podľa obecného úradu od mája 2012 Imrich Gábor. Ten sa k budove nehlási, žije vraj v Belgicku.
„Poslali sme mu dve výzvy, ale ani na jednu nereagoval,“ hovorí starosta Miroslav Galas-Zaufal. To bolo minulý rok, odvtedy neurobil nič.
„Boh nevie, čo ma tam čaká. Možno tam zajtra pôjdem a možno ma tam zabije,“ priznáva 25-ročný Róm z osady, ktorý tam má jedinú prácu. „Lepšie by mi bolo už. Nemusel by som sa už starať a ležal by som tam na cintoríne."
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Beata
Balogová
