Aktivačné práceKaždé ráno sme stretávali zhruba dve stovky nezamestnaných, ktorí upratujú dedinu. V obci je vysoká nezamestnanosť. Ako ich vyberáte?
„Kto sa napíše. Vyradíme tých, čo už pre obec robili a uprednostňujeme tých ostatných.“
Stále zostáva možno tisíc ľudí, ktorí chcú a môžu pracovať.
„To je pravda, ale nemôžeme zamestnať všetkých. A nie všetkých tisíc ľudí chce pracovať. Je poradovník, do ktorého sa zapisujú ľudia, ktorí majú záujem o prácu. V zime sme mali cez štyristo, nikoho sme neodmietli. Až teraz, čo sa zmenil zákon, sme vyraďovali tých, ktorí už robili, pretože nemali nárok. Myslím si, že sme to robili najlepšie, ako sme vedeli, aby sme nikomu neublížili... Musí byť nejaký poriadok. Nemôžeme mať tu chaos. Kto by to potom dal všetko dokopy?“
Ako ich kontrolujete?
„Mám tu dvoch koordinátorov, ktorí ich kontrolujú. Už v zmluvách pre úrad práce je uvedené, na ktorých miestach pracujú. Väčšina ľudí má náradie doma a ráno idú na svoje pracovisko. Koordinátori kontrolujú ich dochádzku, ráno ich zapíšu a poobede odpíšu.“
Zvyčajne každý deň upratujú rovnakú ulici. Je to, podľa vás, efektívne?
„Dali ste mi zlú otázku. Keď poznáte zákon o menších obecných prácach, nie je to práca, ktorá je zadávaná úkolovo. Aktivačné práce sú o pracovnom návyku. Čiže, keď oni budú tú ulicu zametať od rána do večera, zľava do prava, z prava do ľava, získavajú návyky. Aby vedeli, že ráno majú vstať o siedmej, idú do práce, musia tam byť štyri hodiny, musia sa zapísať, odpísať, všetko je o pracovnom návyku. Vedia, že musia pracovať a neodučia sa od práce.“
Na mnohých miestach v obci, najmä v osadách, je neporiadok. Neboli by efektívnejšie namiesto zametania tej istej ulice poslať ich upratať tieto časti?
„Posielame ich tam vtedy, keď prídu kontajnery. Keď sú kontajnery, vtedy čierne skládky likvidujeme. Každá osada má pridelených svojich ľudí, ktorí zodpovedajú za poriadok. Našli ste bordel v osadách?“
V kostolianskej osade sme našli veľké smetiská...
„Nemôžem povedať, že čierne skládky nemáme. Likvidujeme ich, ale, viete. Mentalita niektorých ľudí je taká, že smetie radšej vysypú do priekopy, akoby ho mali odniesť do kontajnera dvesto metrov. Ani poslanci ani ja nie sme policajti, aby sme tam dennodenne stáli a snorili, kto sype smetie do priekopy.“
Po zmene zákona už v rámci aktivačných prác môžu ľudia pracovať len v mieste svojho trvalého bydliska. Je to správne?
„Podľa starého zákona som vedel zamestnať ľudí aj mimo obce. Bola to veľká pomoc, minulý rok to bolo 150 ľudí. Teraz prišli o zamestnanie, o aktivačnú dávku. V Kecerovciach nemám pre nich prácu, v iných obciach bola. Tento zákon išiel proti ľuďom. Nepomáha im, ale škodí.“
Po ďalšej novele bude môcť vo vašej obci pracovať ešte výrazne menej ľudí.
„V obci nastane chaos, neporiadok, zvýši sa kriminalita. Teraz vieme ľuďom pomôcť, venujeme sa im, pracujú, majú iný prístup sami k sebe. Keď prídu o ten príspevok, bude im to chýbať. Nie je možné udržať 2700 ľudí, ktorí nemajú prácu, aby len tak doma sedeli.“
Život ohrozujúca budovaŽelezobetónový skelet bývalej budovy družstva denne rozbíjajú desiatky detí, aby sa dostali k železu, ktorý nosia do výkupne kovov. Viete komu objekt patrí?
„Nemám informácie, komu patrí. Posledný majiteľ bol Tatrakon. (firma budovu predala Kecerovčanovi, ktorý žije v Belgicku, pozn. red).“
Budova je životu nebezpečná, je v katastri vašej obce, mali by ste teda vedieť, kto je vlastníkom, mali by ste ho osloviť, aby ju buď zbúral, alebo zabezpečil.
„Riešili sme to minulého roku na zastupiteľstve. My sme svoju povinnosť splnili. Výzva išla a majiteľ ju ignoroval. Vyzvali sme ho, aby stavbu zabezpečil. Písomne nám odpovedal, že nemáme sa do toho miešať, je to jeho majetok a my nemôžeme nič s tým robiť.“
Nemôžete ho pokutovať?
„Môžeme, to je pravda, ale neurobili sme to ešte. Poviem pravdu, nás to ani nenapadlo, nechceli sme zasahovať do jeho majetku, ale skúsime to.“
Stretnutie s výrazom „neprispôsobivý“ - zrakom či sluchom - znamená dnes takmer istotu, že témou rozhovoru či písaného textu sú Rómovia, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
ÚžeraNa začiatku týždňa ste nám tvrdili, že úžera v obci nejestvuje, lebo, podľa vás, kde nie je žalobca, nie je žalovaný. Veľa ľudí z obce i policajti nezávisle na sebe potvrdili, že úžerníci sú aj v Kecerovciach. Prečo netlačíte na políciu, aby zakročila voči tým, ktorí priamo pod oknami obecného úradu kasírujú peniaze?
„Nie som policajt. Na to sú iné inštitúcie. Mne nikto nehlásil trestný čin. Ako môžem prísť a zisťovať, komu kto dáva peniaze? Keby niekto za mnou prišiel, že niekto od neho berie úžeru a chce ma ako svedka, prídem a pomôžem. Ale ja nie som detektív.“
Neviete teda o tom, že v obci funguje úžera?
„Nie, neviem. Nestretol som sa s tým. Som tri roky starostom a nikto také niečo nenahlásil. Nemôžem si vymýšľať, alebo snoriť.“
Nikto od vás nechce, aby ste suplovali políciu. Prečo napríklad nepodáte trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu úžery?
„Nemôžem dať trestné oznámenie, keď nemám nič v ruke. Pred piatimi rokmi sa stálo a kasírovalo pred obecným úradom, teraz nevidíte nič. Prečo nedali trestné oznámenie tí, ktorí tvrdia, že v Kecerovciach je úžera?“
Vy sa tvárite, akoby ten problém neexistoval...
„Netvárim sa, ale ja ho nemôžem riešiť.“
ŠkolaKapacita základnej školy nestačí, malo by ju rozšíriť osem kontajnerových tried. Naďalej však bude chýbať telocvičňa, jedáleň, deti budú aj ďalej chodiť na vyučovanie na dve zmeny.
„Máme projekt na novú školu. Len je veľmi drahý a preto nám neprešiel na ministerstve školstva. Keď som prišiel minulý rok s projektom na Krajský školský úrad do Košíc, odsunuli ma a dali mi návrh na kontajnerovú školu, na ňu mi vyčlenili stotisíc eur a povedali: Pán starosta, začnite, peniaze vám dodáme... Nám horí termín. V septembri nemáme kam dať žiakov, peniaze sme zatiaľ nedostali, stále chýba cez milión eur.“
Prváci a druháci budú ďalej chodiť do školy popoludní.
„Dvojsmenná prevádzka síce ostane, ale deti nebudú musieť cestovať napríklad do Košíc, Bidoviec, Budimíra...“
Do vašej základnej školy chodia aj deti z okolitých obcí. Nemali by ste požiadať ministerstvo o zmenu školských obvodov? Teda aby škola slúžila predovšetkým deťom z Keceroviec?
„Keď sme zistili, že stav je havarijný, oznámili sme krajskému školskému úradu a ministerstvu, že rušíme školský obvod. Viete aká bola odpoveď? Zo zákona nám ho pridelili naspäť. Tým pádom nemôžeme už robiť nič.“
Nedá sa presadiť zmena zákona?
„Zastupiteľstvo obce, ktorá je zriaďovateľom školy, má právo zrušiť školský obvod. Poslanci ho zrušili, poslali sme aj uznesenie. Chceli sme takto upozorniť na problém. Tak sme dosiahli aspoň výstavbu kontajnerových tried.“
Ste členom Smeru. Aj tak to neviete pretlačiť?
„Nám neprekážajú deti z iných dedín. Nemusíme ani meniť zákon. Problém vidím v peniazoch. Nech nám dajú peniaze na novú školu a problém je vyriešený.“
Počet detí v obci neustále stúpa. Dokedy vystačí kapacita školy aj s kontajnerovými triedami?
„Tak na tri roky.“
Nie je to potom plytvanie peňazí?
„Určite nie. Pribudnú priestory, ktoré sa dajú využiť aj na ďalšie aktivity. Projekt kontajnerovej školy umožňuje nadstavbu ďalších tried.“
ZdravieV obci máte lekára pre dospelých, pediatra, zubára a lekáreň. Ženy z vašej obce však musia cestovať za gynekologičkou do dvadsaťpäť kilometrov vzdialených Košíc, čo sa negatívne odráža na ich zdraví. Nebolo by vhodné navrhnúť župe, aby prehodnotili obvod?
„Miestnosť by sme mali. Nikto nás ale doteraz neoslovil. Nie je to zlý nápad, lebo by sme pomohli ľuďom. Osloviť kraj môžeme, ale či nás podporia, neviem. Problém je stále v peniazoch.“
Možno by stačilo, aby lekárka ordinovala v Kecerovciach aspoň jeden deň v týždni.
„Bola by to veľká pomoc pre chudobných. Možno by aj našli odvahu ísť za gynekologičkou. Ženský lekár je pre rómske ženy je dosť citlivá otázka. Možno keby si na to zvykli, naučili by sa chodiť na prehliadky aj preventívne.“
Lekári v obci si pochvaľovali terénnych zdravotných pracovníkov. Štát už projekt zastavil. Nechcete ich späť? Pomohli by pri prevencii, pri očkovaní.
„Pracovali ešte aj za mojej éry. Chýbajú tu. Najmä tí chudobní nejdú k lekárovi, lebo nemajú peniaze. Koľkokrát mi sem prídu mamičky s plačom, že nemajú peniaze na lieky. Vyberiem peniaze z vrecka, idem do lekárne a recept uhradím. Koľkokrát som s deťmi išiel na pohotovosť. Zobral som ich do služobného auta. Dvakrát som bol aj za lekárom v nemocnici, ktorý neošetril rómske dieťa tak, ako mal. So zdravím budeme musieť niečo robiť, lebo nám inak budú Rómovia hynúť pred očami.“
To sa už deje, životnosť Rómov je tu v Kecerovciach o osem až desať rokov nižšia ako ostatných.
„Aj tu v Kecerovciach je veľa ľudí, ktorí chcú Rómom pomáhať. Čakám, keby vyšla nejaká verejná výzva pre zdravotníctvo, hneď ju podporím.“
Vstúpili ste do Smeru, máte kontakty na poslancov. Prečo nepošlete podnet na ministerstvo zdravotníctva na vrátenie projektu terénnych zdravotných pracovníkov? Keď to podložíte štatistikami, máte šancu.
„Že by iniciatíva prišla od nás. To je pravda. Ale všetko závisí od peňazí. Viete, ako by sa život v obci zmenil, keby bola práca? Tieto problémy by neboli, každý by sa o seba postaral sám. Teraz sme stále v strese a napätí. Aj ja, keby som mal doma päť detí, tiež by mi bolo jedno, ako zoženiem peniaze. Aj som videl plačúce deti. Tak som šiel a nakúpil som im jedlo. Nakoniec ma tu niektorí aj obviňovali, že mám Rómky milenky. Pritom im chodím len na nákupy, pomáhať, k lekárovi. Nikto si neuvedomuje, že to je pre nich stresujúce.
VodaV obci už niekoľko rokov regulujete dodávky pitnej vody. Napríklad v nových nájomných bytoch majú vodovod, pračky, no voda tečie pol hodiny denne. Prečo?
„Zdroj pitnej vody nestačí, vysychá. Problém malo vyriešiť napojenie na vodovod, ktorý sa stavia pre Boliarov, Bačkovík, Rankovce a ďalšie obce. Záhadným spôsobom sme ale z projektu vypadli. Neboli sme o tom informovaní, dozvedeli sme sa to až keď bol projekt schválený. Zavolal som starostu Boliarova a Bačkovíka, oni tvrdia, že s tým nemajú nič spoločné, že nás priamo vyradil Envirofond. Vraj preto, že v Kecerovciach je už vodovod, že to nepotrebujeme.“
Čo robíte, aby sa situácia zlepšila?
„Je tu ďalší zdroj, od vlaňajška merajú jeho výdatnosť. Keď bude dostatočná, napojíme sa naň. Čakáme peniaze na vodovodné prípojky a na merače vody, aby sme odber spoplatnili. Potrebujeme vybudovať sto prípojok a šácht. Určíme cenu za kubík vody a ľudia budú platiť.“
Stretli sme sa s názorom, že aj pôvodný zdroj by stačil, keby ľudia za vodu platili a teda aj menej plytvali.
„Nie je dostatočný.“
Keby výdatnosť pôvodného zdroja bola nedostatočná, obec by nedostala stavebné povolenie na výstavbu nájomných bytov. Myslíte si, že bola chyba v projekte?
„K tomu sa neviem vyjadriť. Môžu sa vyhovoriť, že zdroj vody vyschol. Je to nedokázateľné po ôsmich rokoch.“
Ani ste nebrali toho projektanta na zodpovednosť? Nereklamovali ste projekt?
„Vidíte, už tretí dobrý návrh ste mi dali. Poprosím pána zástupcu, aj pána poslanca, aby si to zapamätali a skúsime to prebrať. Ani my nie sme dokonalí. Na niečo je dobré, že tu ste. Ani nám nenapadlo napadnúť projektanta.“
Snažili ste sa v Envirofonde zistiť, prečo vás vylúčili z existujúceho projektu?
„Nikto nám na to neodpovedal.“
Boli ste v Bratislave zisťovať, prečo sa to stalo?
„Vôbec na nás nereagovali.“
Čiže ste tam neboli?
„Neboli sme tam osobne. Asi sme tam písali, že prečo, a nikto nereagoval.“
Keď pošlete projekt na schválenie, nemôžu vám ho len tak zmeniť, vyhodiť jedného účastníka projektu.
„My sme to riešili, zavolali sme tie obce, ktoré to zastrešovali.“
Ale neskontaktovali ste sa s Envirofondom?
„Skonktaktovali. Hovorím, že nereagovali. Písomne aj telefonicky.“
A nezdvihli vám?
„Nie, nedalo sa tam dovolať. Lebo pracovníčka volala. Neviem, ako to bolo už. Tak nás odpísali. Projekt máme. Myslím, že to bolo tak, že by obec musela mať vlastné financie, aby sa mohla napojiť. Obec nemá milióny na také niečo.“
Nie je to lacná záležitosť, ale na to sú eurofondy. Smernica Európskej únie hovorí, že každá jedna obec má byť do istého roku napojená na vodovod a čističku odpadových vôd. Na peniaze len treba tlačiť, že je ohrozené zdravie ľudí.
„Tohto roku ide znova žiadosť. Musíme len písať žiadosti, oprášiť ten starý projekt, poslať ho do Bratislavy a zase len tlačiť a tlačiť.“
V tomto prípade ste dostatočne tlačili, keď ste tam raz zavolali a napísali list?
„Keď vám niekto povie, že vás vyradili, môžete písať aj tridsať listov. Neurobíte nič.“
Určite sa dalo voči tomu rozhodnutiu odvolať. Urobili ste to?
„Píšeme nové projekty.“
A odvolali ste sa?
„V tomto konkrétnom prípade nie. Aj oni majú pravdu, že do obce vrazili peniaze. A nemôžu stále dávať do Keceroviec, keď u nás už tie peniaze boli. Teraz musíme nájsť dôvod toho, prečo vody nie je dosť.“
Nie je to aj prípad školy? Keď teraz dostanete peniaze na kontajnerovú školu, potom si už môžu povedať, že ste peniaze už dostali a nedajú vám na riadnu veľkú budovu?
„Aj to sa môže stať.“
Vy musíte povedať, či chcete kontajnerovú školu, alebo budete tlačiť na novú budovu.
„Musíme dostať kontajnerovú školu. Bez nej, kde sa budú deti učiť, na chodbách?“
Čierne stavbyPovedali ste nám, že hoci máte v dedine čierne stavby, ale aspoň sú kvalitne postavené.
„80 percent čiernych stavieb sú dobré stavby. Tehla, doma dobré zariadenie, sú dobré.“
Niektorí starostovia a politici by ich búrali. Aký to je nápad?
„Veľmi zlý. Čo sa oni natrápili a štát im tie domy zoberie? Aby na nich potom ešte musel platiť? Ja by som mal iný nápad, poďme im to zlegalizovať.“
Ako to chcete robiť?
„Mám aj myšlienku. Nech nám štát pomôže vyvlastniť pozemky, obec už všetko dokončí.“
Tie pozemky majú nejakú cenu, niekto ich musí zaplatiť.
„Štát nech ich vyvlastní a my to už zo stavebného hľadiska dotiahneme. Dáme dodatočné povolenia. Základ sú tie pozemky. Garantujem vám, že štát by na tom neprehral. Za takéto domy neodvádzajú dane.“
Niektoré pozemky sa vám už podarilo vysporiadať.
„V časti Šibeňa, 26 pozemkov. Vypracovali sme všetko, obyvatelia mali už len splácať podľa splátkového kalendára 33 eur mesačne. Zasa to stroskotalo na peniazoch, nemali na to.“
Koľko bola cena jedného pozemku?
„Od 300 eur do 2600. Z 26 majiteľov domov si pozemky odkúpili štyria.“
Čierny obchodPočas sociálnych dávok sem chodia dodávky s potravinami, zemiakmi, drogériou, hračkami, idú aj priamo do osád. Napríklad pred obecným úradom stála avia so zemiakmi z Poľska a nemala registračnú pokladnicu. Ako to je možné?
„Podnikateľ z Poľska nemal registračnú? A pýtali ste sa ho, nech vám ukáže?“
Áno. Povedal, že nepotrebuje.
„Lebo ja som ho raz kontroloval. Neviem, či toho istého, ale mal ju vpredu. Nepoužíval ju, tak som ho vyzval, aby ju používal. A hneď mi nablokoval jablká, minulý mesiac. Škoda, že ste ma neprišli informovať, hneď by sme ho vyriešili na mieste.“
Sú to daňové úniky. Navyše u vás v obecnom rozhlase vyhlasovali, aby si ľudia prišli kúpiť jablká a zemiaky a robili im tak reklamu.
„Dobre rozprávate, lenže to, čo ste teraz povedali, nie je založené na pravde. Všetci tí podnikatelia, čo prídu na obecný úrad, sa musia preukázať živnostenským oprávnením a listom, že majú povolenie na podnikanie. Vyplatia aj miesto. Ale na to, že nepredáva s pokladňou, sa musia sťažovať ľudia.“
Prečo nepozvete v čase sociálnych dávok daňovákov, slovenskú obchodnú inšpekciu?
„Dobre hovoríte, ale kam ich máme pozvať. K čomu? Pred poslancami sa zataja, alebo majú papiere v poriadku. Kontrolujeme si to tu, rozprávame s nimi. Riešime to.“
Všetci obchodníci sa pýtajú, ako to je možné, že nik nekoná.
„Máme tu na to políciu, ktorá tu má aj sídlo. Chodia a kontrolujú. Je to ich právomoc. Zatiaľ nechytili nikoho. Hneď by sme takého obchodníka vyhostili a dali naňho oznámenie. My to riešime.“
Sám ste to zažili a neriešili ste to.
„Čo som zažil? Povedal mi, že áno, dám vám blok, ale musím ísť dopredu.“
Tak to ale potom nebol taký prípad, o akých hovoríme.
„Áno, celkom iný. Mal kasu. Inak by som ho nahlásil.“
Takže ste sa nestretli s takým prípadom?
„Nestretol som sa tým, že by nedávali bločky.“
Podobne stála pri obecnom úrade škodovka s maďarskou značkou naplnená šatstvom, ktoré takto predávali z rúčky do rúčky. V osadách sme za týždeň narátali minimálne desať takýchto predajcov. Nielen z Maďarska. Čierny obchod je tu silný, v osadách majú aj pašované cigarety.
„Ale to je všetko v kompetencii polície a daňovákov.“
Netlačíme vás do toho, aby ste nahradili políciu. Máte však svoje kompetencie. Ako starosta o nich vôbec neviete?
„O pašovaných cigaretách? To som prekvapený.“
Za týždeň sme videli desať prípadov. Vy tu žijete celý život a nič ste si nevšimli?
„Nekontrolujem ľudí, ktorí chodia do osád.“
Jablká máte zasa rovno pod oknami. Ani to ste si nikdy nevšimli?
„Nie, nekontrolujem ich. Ak vám niekto nedá podnet, ako ich mám skontrolovať?“
Máte možnosť pozvať obchodnú inšpekciu či daňovákov.
„V čase podpory. Ide o dva dni, pretože načo by sem inokedy niekto chodil. Dobre, nejak to budeme musieť riešiť.“
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Voľby a kupovanie hlasovMáte kamarátov medzi Rómami?
„Nielen kamarátov, ale aj priateľov. Kedykoľvek im zavolám, prídu mi aj v noci pomôcť.“
Ako je možné, že v zastupiteľstve nie je ani jeden Róm. Veď ich tu je vyše 80 percent.
„Z každého klanu, teda veľkej rodiny niekto kandidoval. Spolu kandidovalo 60 Rómov. Rodina podporila len svojich a navzájom sa vyšachovali.“
Vo voľbách starostu podporili vás. Ako sa vám podarilo ich presvedčiť.
„Kandidoval som už tretíkrát a až teraz sa mi ich podarilo presvedčiť. Možno zistili, aký som, že nie som taký, ako ma vykresľovali. Predtým som podnikal v ťažbe dreva, pracoval som prevažne s Rómami.“
Za týždeň v Kecerovciach nám viacerí ľudia aj na kameru povedali, že pred voľbami od vás viacerí dostali klobásy, párky. Jeden človek nám dokonca povedal, že ste si ho objednali na zvážanie ľudí k volebným miestnostiam, aby za vás hlasovali.
„Každý má právo povedať svoj názor. Keby to bola pravda, prečo to potom nikto nenapadol? Vždy sa kritizovala strana, ktorá vyhrala. O každom sa hovorilo, že si kupoval hlasy. Aj o vás sa teraz hovorilo, že ste si kupovali hlasy Rómov za alkohol. Čo sa k tomu budem vyjadrovať. Každý vie svoje a nemám sa už čo k tomu vyjadrovať."
Naznačili ste, že sme si kupovali hlasy za alkohol. Máte veľmi zlých informátorov.
„Ja som vás nenapadol. Len som vám povedal, ako sa šíria reči. My to neriešime, ja sa z toho smejem, čo ľudia rozprávajú.“
Nekupovali ste si hlasy?
„Nie, nekupoval.“
Ani ste ich nenechali zvážať k voľbám?
„Ani to, čo ste.“
Ani ste nedoviezli auto plné jedla do osady Kostoľany?
„Nie, nie. Robil som akciu, ale až po voľbách. To sme už oslavovali, na to je právo. Dobre?“
A pred voľbami?
„Nie, ani som nebol doma. Odcestoval som preč.“
Pred voľbami ste odcestovali? To nebolo veľmi taktické.
„Bol som mimo Košíc. Nechal som to, aby to bolo spravodlivé. Vo voľbách predtým bolo veľa neplatných hlasov. Bolo to veľmi nápadné. Teraz bolo len dvadsať neplatných hlasov. Voľby boli veľmi spravodlivé. Neišlo mi o to, aby som bol starosta. Chcel som všetkým dokázať, že voľby budú spravodlivé.“
Od polovice týždňa nás zamestnanci obce začali odmietať s tým, že ste im zakázali sa s nami rozprávať. Je to tak?
„Nie je, každý má slobodnú vôľu. Len som im povedal, že keď prídete a pracujú, musia sa venovať práci. A vyhradiť sa čas na vás, nemôžu sa vám venovať celý deň.“
Asi ste im to vysvetlili nejasne, nechceli s nami hovoriť vôbec.
„Pokojne sa vám mohli venovať.“
Sľuby a odpadKeď sme sa pýtali ľudí, prečo vás volili, tak okrem klobás a párkov hovorili, že ste im v Kostoľanoch sľúbili vysypať cestu osadou aspoň kameňmi. Keď prší, deti sa šmýkajú po blate.
„Teraz tam bolo blato?“
Celý týždeň pršalo.
„Kde, v ktorej časti. Lebo tam máme cesty vysypané kamením.“
Nie sú až po vrch.
„Keď majú domy na majetku, ktorý nepatrí obci, tam už nemôžeme vysypať kamene.“
Takže po voľbách ste ten sľub splnili a vysypali ste im cestu kamením?
„Nesplnil som, ani som taký sľub nedal. Neviem, prečo to riešia. Sľúbil som len, že sa budem najlepšie starať o obec. Nemám rád sľuby, o ktorých neviem, či ich budem môcť splniť.“
Takže obyvatelia osady o tomto klamú?
„Nehovorím, že klamú. Možno to len tak pochopili. Povedal som, že im budem pomáhať.“
Sľúbili ste osade verejné osvetlenie. Lampy tam tiež nie sú.
„To som sľúbil. Nepáčilo sa mi, že tam sú v tme. Jeden reflektor som tam už dal na obecný stĺp, ktorý osvetlí veľkú časť. Iné stĺpy tam nemáme. A zasa tam nie sú vysporiadané pozemky, takže nemôžem zasahovať do cudzieho majetku.“
Bude v osade aj kontajner?
„Nebude. Všetkým som im prikázal, nech si kúpia smetné nádoby a vývoz smetí potom zadováži obec.“
Ako často čistíte skládky v osade?
„Raz ročne, veľa peňazí do toho dávame. Keby ste videli, v akom stave som prebral obec, toto je celkom iné. Jednu veľkú skládku som dal vyčistiť, zasypať, teraz je tam krásna príroda.“
Teraz nemajú ani kontajner a ani smetné nádoby.
„Keď niečo potrebujú od obecného úradu, máme na nich takú páku. Pýtame od nich, nech najskôr vyplatia podlžnosti. Nemáme problém s tými, čo majú čísla domov, ale s obyvateľmi čiernych stavieb. Od nich máme malú šancu dostať peniaze na vývoz smetí.“
Keď žije v jednej chatrči desať detí, je to vyhovujúce prostredie?
„Obec rieši nájomné byty práve kvôli tomu. Ale každý dospelý človek zodpovedá za seba a svoju rodinu.“
Dali ste niekedy podnet na sociálku, že deti žijú v zlých podmienkach?
„Sociálka sem pravidelne chodí. Oni vedia, ako žijú. Podnet im ani netreba dávať, lebo sú tu stále.“
Prečo potom deti zostávajú žiť v tých najhorších podmienkach?
„Na svoj spôsob života a finančnú podporu žijú najlepšie ako môžu. Verte tomu, že keby mali prácu, žili by ako vy alebo ako ja. Ale keď nemajú z čoho vyžiť a dostanú 120 eur, snažia sa z toho kúpiť aspoň jedlo. Nemôžem ich odsúdiť, pretože sa snažia. Umyť, upratať si.“
Môžete nám ešte vysvetliť váš postup od sympatizanta SaS k členovi Smeru?
„K tomu sa nebudem vyjadrovať. Dobre?“
Beata
Balogová
