Základným školám nanovo určia, čo majú povinne odučiť. Cudzie jazyky už nie sú prioritou.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Viac hodín matematiky, slovenčiny aj prírodovedných predmetov by mali mať od budúceho septembra žiaci základných škôl.
Školská reforma, ktorú presadil niekdajší minister školstva Ján Mikolaj z SNS za pomoci Smeru, vydržala päť rokov. Terajší minister Dušan Čaplovič zo Smeru sa ju rozhodol zmeniť.
Úpravy sa dotknú prvákov až deviatakov. Učitelia sú rozčarovaní, že ich čakajú nové papierovačky.
„Majú nás za šašov, ktorí majú iba prepisovať tony papierov,“ sťažuje sa učiteľka Valéria Krlíková z košickej základnej školy.
Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), ktorý patrí pod Čaplovičovo ministerstvo, zverejnil nové štátne minimum, čiže učivo, ktoré musia základné školy povinne odučiť. Od učiteľov v rámci verejnej diskusie ešte čakajú pripomienky.
Do roka by mali novému štátnemu minimu prispôsobiť vlastné školské vzdelávacie programy. Rozpisujú v nich, ktorým predmetom venujú voliteľné hodiny. Niektoré školy sa orientujú na cudzie jazyky či informatiku.
Rozvrhy podľa Smeru
„Posilnenie hodín matematiky a prírodovedných predmetov súvisí s požiadavkou uvedenou v programovom vyhlásení vlády,“ napísala námestníčka riaditeľa ŠPÚ Katarína Vaškaninová.
Čaplovič už po nástupe druhej Ficovej vlády ohlasoval, že prikáže viac matematiky. Hovoril aj o pláne zaviesť povinnú maturitu z matematiky, čo zatiaľ neurobil.
Slovenčinu minister pridáva, lebo ovládanie materinského jazyka je „základným predpokladom úspešného učenia v každom predmete“.
Podľa Vaškaninovej posilňovanie nejde na úkor iného predmetu. „Znížil sa počet disponibilných hodín,“ vraví.
To znamená, že štát školám siaha na slobodu, ktorú im sľúbila Mikolajova reforma. Zhruba o polovicu okresáva počet hodín, o ktorých samy rozhodujú, čo na nich odučia.
V rozvrhoch bude musieť byť aj viac hudobnej a výtvarnej výchovy. Na druhom stupni bude novinkou pracovné vyučovanie. V každom ročníku ho budú mať žiaci po jednej hodine za týždeň.
„Pred rokmi sa školské dielne pomenili na počítačové učebne. A teraz ich odkiaľ vezmeme?“ pýta sa učiteľ Peter Vavrík z martinskej základnej školy.
Cudzí jazyk mimo záujmu
Z nových učebných plánov vypadol druhý cudzí jazyk. Kým teraz štát prikazuje, že od piatej do deviatej triedy musia mať žiaci dokopy štyri hodiny týždenne, po novom sa ho učiť nemusia.
„Druhý cudzí jazyk sa stáva voliteľným,“ povedal Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.
V prípade prvého cudzieho jazyka si školy majú vybrať medzi angličtinou, nemčinou, francúzštinou, ruštinou, španielčinou a taliančinou.
Ak sa nebudú žiaci učiť angličtinu ako prvý jazyk a rozhodnú sa pre druhý jazyk, tak ju budú mať povinnú.
„Doteraz sa kládol dôraz na jazyky, na školenia učiteľov sa minuli milióny eur a teraz sa od toho ustupuje. Akoby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá,“ hodnotí Krlíková.
Chyby v učive
Riaditeľka Základnej školy na Hlbokej ulici v Bratislave Elena Uríčová považuje za kľúčové, aby sa z osnov odstránili chyby. Mikolajova reforma napríklad chybne nastavila, čo a kedy sa učí na matematike a fyzike.
„Záporné čísla sa na matematike preberajú neskôr ako meranie teploty na fyzike, kde sa už počíta s tým, že deti učivo ovládajú. V šiestom ročníku majú na fyzike rátať hustotu, ale nevedia počítať neznámu zo vzorca,“ hovorí Uríčová.
Vaškaninová reagovala, že sa upravuje aj obsah učiva „z dôvodu odstránenia duplicity alebo nejasnosti pri nadväznosti učiva“.
Mikolajova reforma si vyžiadala aj prípravu nových učebníc, ktoré stáli desiatky miliónov eur a školám dlho chýbali. Či sa aj knižky budú opäť meniť, zatiaľ nie je jasné.
Zmeny neobídu ani gymnáziá a stredné odborné školy. Čaplovič aj pre ne pripravuje nové učebné plány. Odkedy by mohli platiť, ministerstvo zatiaľ neoznámilo.

Beata
Balogová
