Rasové útoky akoby na Slovensku neboli

BRATISLAVA. Rasovo motivované útoky na Slovensku takmer nie sú. Každoročne odhalia policajti iba pár takýchto prípadov. Aj to je štatistika nejasná.

Rasovo motivovaných trestných činov bolo v minulom roku podľa polície 19, s extrémistickým motívom je ich 104.

Podozrivo nízke čísla si všimla aj Európska únia. Jej Agentúra pre základné práva zaraďuje Slovensko do skupiny, ktorá len slabo monitoruje zločiny z nenávisti, ako ich nazýva vyspelý západ.

Dánsky právnik a šéf agentúry Morten Kjærum hovorí, že naše čísla, tak ako čísla mnohých iných najmä stredoeurópskych krajín, nie sú pravdivé a útokov z nenávisti je omnoho viac. Podobne sú na tom napríklad Poľsko a Česko, ešte výraznejšie sa rasovo motivované trestné činy strácajú napríklad v Maďarsku, ale aj v Slovinsku a Írsku.

Kjærum odkazuje napríklad na Veľkú Britániu, kde zaznamenajú takýchto útokov až okolo 55-tisíc ročne. „Iba za zhruba desiatimi percentami útokov z nenávisti sú pravicoví radikáli. Väčšina útočníkov sa nehlási k žiadnej radikálnej skupine, sú to bežní obyvatelia,“ hovorí.

Vyššia ochrana homosexuálov, Rómov nie

„Trestný zákon chráni pred trestnými činmi extrémizmu každého, bez rozdielu príslušnosti k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu,“ odôvodňuje hovorca policajného prezídia Martin Slivka, prečo štatistiky počtu trestných činov nerozdeľujú na tie, ktoré boli proti Rómom, alebo napríklad aj proti Židom. Preto aj špeciálne nesledujú útoky na tieto skupiny.

Smer menil na jar Trestný zákon tak, aby bol za osobitný motív s vyšším trestom považovaný aj útok pre sexuálnu orientáciu. Neprešli vtedy pozmeňujúce návrhy splnomocnenca vlády pre rómskej komunity Petra Polláka (OĽaNO), aby štát samostatne sledoval aj útoky na sociálne vylúčené spoločenstvá a na Rómov.

Okrem Slovenska špeciálne sleduje útoky na homosexuálov ešte osem ďalších krajín Európskej únie.

Presun referentov špecialistov v rámci KR PZ

Útoky vidia spoza hraníc

Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) sídliace v Budapešti zaznamenalo v roku 2012 celkovo osem rasových útokov na Rómov na Slovensku. V tomto roku evidujú dva takéto prípady.

Do tejto štatistiky zaradilo napríklad aj prípad mestského policajta Milana Juhásza, ktorý v lete minulého roka v Hurbanove zastrelil troch Rómov a dvoch postrelil. Súd ho poslal do väzenia na deväť rokov a nie na 25, ako mu až hrozilo.

Pomohlo mu tvrdenie znalcov, že Juhász mal v čase streľby znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Polícia u Juhásza nenašla rasový motív.

Centrum upozorňuje na neúčinnosť vyšetrovanie trestných činov s rasovým motívom a rastúci počet protirómských pochodov. Od januára 2012 sa ich konalo na Slovensku deväť.

Odbor boja proti extrémizmu a diváckeho násilia policajného zboru tvrdí, že nezaznamenal vzostup rasovo motivovaných útokov za posledné dva roky.

Rómovia z Keceroviec (40 fotografií)

Za zmrzačenie Natálky boli tresty prísne

Niektoré útoky pritom polícia a súdy posudzujú menej prísne ako bežné útoky, mnohé však ani nevyšetrujú. „Obete nedôverujú polícii,“ hovorí aj Floriane Hohenberg z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

V Európe dáva organizácia za príklad prípad z Českého Vítkova, kde v roku 2009 pravicoví radikáli zapálili dom rómskej rodiny. Z plameňov vyniesli dvojročnú Natálku, ktorej po útoku zostali popáleniny na väčšine tela. Do roka od útoku odsúdili štyroch mužov na dvadsať a viac rokov. Takto efektívne a rýchle vyšetrovanie je podľa Floriane Hohenberg v Európe skôr rarita.

„Na dokázanie rasového motívu často netreba vysoko technické dôkazy. Treba sa len na prípad pozrieť pohľadom zločinov z nenávisti,“ hovorí Floriane Hohenberg.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné