KECEROVCE, BRATISLAVA. Slovensko musí určiť konkrétne krízové oblasti s najchudobnejšími Rómami a zamerať sa na ne.
To je jedno zo základných odporúčaní, ktoré ponúka denník SME na záver seriálu z prevažne rómskej dediny Kecerovce.
Po týždni v Kecerovciach prinášame zhrnutie najsilnejších problémov prevažne rómskej dediny a Rómov z celého Slovenska a návrhy na možné riešenia konzultované s odborníkmi na túto tému.
1.Škola má byť po celý deň, asistentovi musia deti rozumieť
Odborníci
Z čích rád vychádzame
Vlado Rafael, Eduroma, pomáha vrátiť rómske deti v Šarišských Michaľanoch do spoločných tried,
Jozef Grús, triedny 4. C v ZŠ Kecerovce, skúma deti z chudobných rodín,
Andrea Madarasová-Gecková, Ústav verejného zdravotníctva Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach,
Andrej Belák, antropológ a doktorand Univerzity Karlovej v Prahe, strávil rok v osade v Richnave,
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry,
Ľubomíra Slušná Franz, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu,
Sofia Daskalová, Rómsky inštitút,
Miroslav Mareš, expert na extrémizmus, Masarykova univerzita v Brne.
V Kecerovciach a v 36 ďalších školách na Slovensku sa učia na dve zmeny. Zväčša najmladší chodia na vyučovanie až popoludní. Deti nechodia do škôlky, nerozumejú po slovensky. Nepomáha ani nultý ročník, v Kecerovciach prepadne až polovica prvákov.
Do deviatej triedy prejde iba pár žiakov, ostatní končia dochádzku ako štvrtáci či piataci. Nejdú na strednú školu.
Veľká časť rómskych detí skončí v špeciálnych školách, odkiaľ zväčša niet návratu do bežnej školy. Aj mnohé tieto školy učia na dve zmeny.
Medzi školami v tom istom okrese sa výrazne prehlbujú sociálne rozdiely, premietajú sa aj do učebných výsledkov. Rodičia berú deti zo škôl a vznikajú čisto rómske školy.
Odporúčania: Rómske deti z chudobných osád treba čo najdlhšie udržať v škole, aby mali pedagógovia možnosť formovať ich celý deň.
Prioritne treba pomôcť 37 školám, ktoré sa učia na viac zmien, nájsť možnosť stavať školy z eurofondov, z ktorých sa dá teraz iba opravovať.
Ministerstvo školstva musí sledovať populačný rast v chudobných oblastiach, prispôsobiť tomu veľkosť škôl.
Treba zriadiť pozíciu „rómskeho asistenta učiteľa“. Novela antidiskriminačného zákona už umožňuje vypísať konkurz na prijatie Róma.
Jeho príjem musí byť stabilný, a nie závislý od rôznych projektov. Aspoň jeden asistent by mal byť na jednu triedu, a nie na sto detí, ako je to teraz s asistentmi učiteľa, ktorí často ani nevedia po rómsky.
Deti zo špeciálnych škôl treba pravidelne a nezávisle testovať, či tam patria. Skôr uprednostniť ich zaradenie do bežných tried, tam sa im musí venovať aj asistent.
Preplnené školy s chudobnými deťmi tiež chudobnejú a menia sa na čisto rómske. Rómsky aktivista a odborník na vzdelávanie Vlado Rafael navrhuje určiť „zóny prioritného vzdelávania“.
Do škôl v týchto zónach by mal štát poslať najlepších odborníkov a nenechať ich iba v rukách starostov.
Podľa vzoru britskej školskej inšpekcie ich má centrálne kontrolovať, metodicky a psychologicky usmerňovať a pomáhať im zo samostatného balíka peňazí, navrhuje Rafael. Štát by sa špeciálnym prístupom mohol vyhnúť aj internátnym školám, ktoré zvažuje vládny Smer.
2.Keď dá štát prácu, má ju kontrolovať
Aktivačné práce nik poriadne nekontroluje, v Kecerovciach zametajú každý deň ten istý chodník.
Dlhodobo nezamestnaným sa neoplatí za prácou cestovať, po odrátaní nákladov zarobia o pár eur viac ako by dostali na dávkach. Privyrábajú si radšej na fuškách načierno.
Často jedinou možnosťou stáleho zamestnania pre Rómov sú pracovné miesta v obci, napríklad v komunitných centrách. Výber zamestnancov závisí od výsledku volieb. Rómovia opakujú, že zamestnávateľ stratí záujem, keď sa osobne ukážu na pracovnom pohovore.
Odporúčania: Umožniť aktivačné práce a menšie obecné práce aj mimo obce, pri obnove kultúrnych pamiatok či na protipovodňových opatreniach.
Efektívnosť týchto prác musí štát dôsledne kontrolovať. Možnosť dlhšie takto pracovať by mal mať iba ten, kto sa na začiatku osvedčil. Ako zamestnávať Rómov, ukázal Spišský Hrhov v okrese Levoča. Obecný podnik takmer 13 rokov z obecných peňazí a eurofondov zamestnáva dvanásť ľudí, najmä Rómov.
Ponúka drevárske a stavebné, suveníry a má na starosti aj údržbu chodníkov a ciest, vodovodu a úpravu zelene.
Sofia Daskalová z Rómskeho inštitútu odporúča aspoň do verejných zákaziek, ktoré vyžadujú nízko kvalifikovanú prácu, zapojiť sociálne vylúčené rómske komunity, osobitne pomôcť rómskym ženám.
Dôslednejšia kontrola štátu je potrebná aj pri aktivačných prácach. Obce nevedia jasne povedať, čo robí 60-tisíc ľudí, ktorým štát posiela mesačne po 63 eur.
3.Rady pre zdravie musia počuť v osade
Rómski tínedžeri viac pijú a fajčia. Dospelí trpia častejšie obezitou, zomierajú aj o desať rokov skôr najmä na srdcovo-cievne ochorenia.
Na celoštátnej úrovni štatistika o zdraví Rómov neexistuje, dáta sú z individuálnych prieskumov.
Rómovia nedávajú očkovať svoje deti, nechodia s nimi k lekárovi. Nepoužívajú antikoncepciu, je to vec tradície. V Kecerovciach nie je gynekologička a ženy nechodia na vyšetrenia do Košíc.
Odporúčania: V spolupráci s mimovládkami treba obnoviť program terénnych zdravotných asistentov, ktorí by pomohli s osvetou, s očkovaním detí, mohli by napríklad bojovať aj s odporom proti antikoncepcii.
Treba umožniť zber a analýzy etnických údajov a následne zacieliť zdravotnícku politiku. Systém musí byť anonymný, aby nebolo možné ho zneužiť.
V Kecerovciach a iných menších rómskych obciach by pomohlo, keby tam aspoň raz do týždňa bola otvorená gynekologická ambulancia.
4.Chatrče musia nahradiť domy
Nelegálne postavené a nebezpečné chatrče stoja na cudzích, často aj súkromných pozemkoch. Načierno majú zavedenú elektrinu, kúria drevom z blízkych lesov vyrúbaným bez povolenky.
V najchudobnejších osadách nie je prístup k pitnej vode, nie je tam vybudovaná kanalizácia.
Odporúčania: Pri čiernych stavbách treba najskôr presne zistiť, koľko ich stojí na súkromných pozemkoch, aby bolo možné vyčísliť náklady na ich vyrovnanie.
Až potom sa dá pristúpiť k prípadnému výkupu pozemkov a k legalizácii čiernych stavieb, prípadne k určeniu pozemkov vhodných na výstavbu alternatívneho bývania.
V Kecerovciach čiastočne uspel projekt výstavby bytov nižšieho štandardu. Na ich stavbe sa podieľali ich budúci obyvatelia, väčšinu platil štát. Slušne tam po piatich rokoch bývajú aj niekdajší obyvatelia chatrčí.
Pri čerpaní eurofondov určených na infraštruktúru aj peňazí zo štátneho fondu rozvoja bývania by mal štát pri posudzovaní projektov zohľadniť podiel sociálne znevýhodnených občanov na celkovom počte obyvateľov miest a obcí.
5.Polícii budú veriť, až keď pomôže
Ani Rómovia zdieraní úžerníkmi nechcú hovoriť o úžere. Rómske hliadky, ktoré by mali zblížiť políciu a obyvateľov, pracujú iba cez deň, štátna polícia má zopár ľudí na veľké oblasti s osadami.
Polícia neodhaľuje rasovo motivované útoky, nezbiera ani údaje, koľko útokov bolo na Rómov. Rómovia z pohľadu väčšiny častejšie porušujú zákon. Príklad z Keceroviec ukazuje, že to nemusí byť vždy tak, kriminalita je tam nízka.
Odporúčania: Polícia musí prekonať nedôveru a presvedčiť ľudí, že im majú hlásiť prípady úžery. Na začiatok bude stačiť, keď sa k Rómom budú policajti slušne správať a nebudú k nim pristupovať z pozície sily.
Pomôcť môže efektívna rómska hliadka. Napríklad vo Fiľakove spolupracuje s miestnymi policajnými špecialistami a v službe sú najmä v noci a v čase preberania sociálnych dávok.
Štát by mal zbierať údaje o útokoch na Rómov. „Všeobecne je to v rozpore s európskymi normami, ale v prípadoch s predsudkovou motiváciou a pri činoch páchaných na rómskej, etnickej alebo klanovej báze, by som to odporučil,“ hovorí český odborník na extrémizmus Miroslav Mareš.
Rasovo motivované trestné činy musia politici verejne odsúdiť a nie hľadať výhovorky, prečo zrejme konkrétny útok nebol rasovo motivovaný.
6.Udupaní Rómovia bez sebavedomia potrebujú vzory
Rómovia sú udupaní a ubití, hovoria viacerí úspešní ľudia, ktorí vyšli aj z osád. Aj pri rozhovoroch s obyvateľmi kecerovskej osady Kostoľany sa ukázal nedostatok sebavedomia.
Dospelí sa len hanblivo priznajú, že nevedia čítať. To, že nemajú prácu, sa naopak stáva normou.
Deti ani ich rodičia nemajú priestor na súkromie, okrem povinného šlabikára nemajú doma žiadnu knihu. Napríklad ani rómsky skauting v Kecerovciach nevie prilákať deti z osady. Väčšinová populácia je na debatu o Rómoch citlivá, vidí v nej väčšinou iba dávky od štátu a kriminalitu.
Odporúčania: Úradníci nemôžu nechať pozitívnu prezentáciu úspešných Rómov na mimovládky. Rómske vzory môžu výrazne pozitívne pôsobiť aj na najchudobnejšie deti z chatrčí.
Rozvojové projekty nemôžu byť izolované len na prostredie školy či komunitného centra, musia ísť do osady. Väčšine treba ukazovať, ako sa v Rómoch mýli.
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?
Pozrite si všetky videá k téme>>
Anketa: Silné príbehy z Keceroviec1. Aký bol najkrajší moment vo vašom živote?
2. Po čom túžite, aký je váš sen?
Miroslav Janičo, otec piatich detí, dvojičky mu štát odobral, žijú s mníškami
1. Byť s dcérou, ktorá je u mníšok. Keď sa s ňou hrám, radujem, porozprávam. To je krásne. Aj chlapcov mám rád, ale dcéru mám jedinú, chlapcov mám plno.
2. Byť celá rodina pokope, dať všetko do poriadku, mať dobrý dom a záhradku. To stačí.
Marián Gábor, Bandy, vodca skautov a prezident futbalistov ŠK Roma
1. Keď dáme gól a vyhrávame zápasy. Hoci nie sú každý deň Vianoce. Ani každý týždeň.
2. Aby sa nám pre rómsky skauting prihlásil nejaký sponzor. V Košiciach je veľa podnikateľov, no nikto sa nehlási.
Nikolas Maťok, žije v osade, priznáva, že je homosexuál
1. Boli sme raz s kamarátmi v Herľanoch, tam som sa cítil ako v siedmom nebi. Plávali sme, hrali sme sa. Aj sme drogovali, čo sme nemali robiť.
2. Môj sen je byť módny návrhár.
Rastislav Janičo, stredoškolák na praxi v ZŠ Kecerovce, absolvent školy
1. V deviatej triede ma matematikárka nechcela pustiť na strednú, lebo som mal štvorky. Moja triedna ju prehovorila. Keď mi prišla oznámiť, že idem ďalej, skoro som odpadol. Ale matematiku učiť nebudem.
2. V budúcnosti budem učiť deti a užívať si túto prácu. Iní učitelia sú na seba hrdí, lebo majú prácu. Aspoň raz v živote chcem byť na seba hrdý.
Ivana Zrelá, deviatačka, posledná biela žiačka v ZŠ Kecerovce
1. Najradšej mám súťaže dobrovoľných hasičov. Keď pálime vodou na terč.
2. Vyštudovať a zamestnať sa ako architektka, bytová dizajnérka. Najmä v dnešných časoch, keď nie je práca. No nechcem robiť nič z núdze.
Viera, 18, rokov, na aktivačných prácach zametá ulice
1. Večera s rodičmi na otcovu päťdesiatku pred týždňom. Všetci sme boli spolu, nechýbal ani jeden. Občas nie sme spolu ani pri obede, ani pri večeri.
2. Chcela by som zasa vrátiť otca. Zomrel pred týždňom na infarkt.
Mária Ruščinová, dôchodkyňa, rómske deti sú podľa nej slušnejšie
1. To vám neviem povedať, pre mňa je každá minúta šťastná.
2. Byť zdravá, aby som neležala v posteli. Byť zdravá a veselá.
Margita Vidličková, dôchodkyňa s vlastnou záhradkou
1. Keď sa mi narodila dcéra Marcela, moje druhé dieťa. Vtedy som sa tešila. Vtedy som v nemocnici bola šťastná a plakala som. Verte mi či nie, na toto si stále spomínam.
2. Isť k moru. Ešte som v živote more nevidela. Len v televízore. Toto. Viac nič. Ani by som nešla na more, len z diaľky ho vidieť a dotknúť sa, ale na more nie, ja sa bojím.
Eva Bodnárová, učiteľka slovenčiny, chodila do školy v Kecerovicach a vrátila sa tam
1. Moje deti, určite. To nie je jeden moment, to sú moje deti.
2. Vlastné bývanie, pretože viem, čo to je, nemať vlastné bývanie, keďže bývam u svokry.
Peter Vidlička, traktorista, manžel Viery, jeden z mála párov v dedine, ktorý má prácu
1. Že som mal dcéry a zdravé boli.
2. Aby sa mi dcéry dobre vydali, aby mali svoj život, aby mali svoje rodinné domy.
Viera Vidličková, upratovačka, maželka Petra
1. Neviem, ešte som asi nebola šťastná, prichádza nejaké sklamanie. Manželstvo mám šťastné, to sa nesťažujem, máme sa radi, dôverujeme si, máme prácu, máme všetko.
2. Ešte sme nikdy neboli na spoločnej dovolenke. Išla by som do Ríma.
Martina Pažitková
Beata
Balogová
