BRATISLAVA. Divadlo Aréna a Ústav pamäti národa (ÚPN) chystajú spoluprácu na divadelnej hre.
Divadlo, ktoré vyvolalo rozruch už hrami Tiso či Dr. Gustáv Husák dostane tentoraz možnosť nahliadnuť do archívov ÚPN.
Hľadať tam bude podklady o politických procesoch v 50. rokoch minulého storočia, keď padali v komunistickom Československu najvyššie tresty. Od trestov smrti, doživotných až po dlhoročné žaláre v uránových baniach.
„Aj toto môže byť spôsob, ako sa vyrovnať so svojou minulosťou. Mám pocit, akoby bola spoločnosť voči našej nedávnej histórii stále apatická a takáto forma môže opäť rozprúdiť diskusiu o tom, čo pre nás znamenala skúsenosť s komunistickou totalitou,“ hovorí šéf ÚPN Ondrej Krajňák.
Ústav pamäti národa táto spolupráca finančne nezaťaží, poskytne len tvorcom svoje archívy.
Námet z archívu
„Pri hre by sme chceli vychádzať z konkrétnych príbehov a podkladom by bola rekonštrukcia konkrétneho súdneho procesu,“ hovorí dramaturgička divadla Aréna Zuzana Šajgalíková.
Predbežný plán počíta s tým, že sa by sa hra mohla premiérovať na prelome rokov 2014 a 2015.
„Ešte predtým, v budúcej sezóne plánujeme uviesť ďalšiu hru z nášho občianskeho cyklu. Pripravujeme Marxov kapitál,“ hovorí Šajgalíková.
Spisovateľ a scenárista Viliam Klimáček už pre Arénu prichystal scenáre k hrám Komunizmus, Dr. Gustáv Husák a Holokaust zaradeným do občianskeho cyklu divadla Aréna.
Hovorí, že téma z päťdesiatych rokov môže zaujať, no treba nájsť vhodnú formu a podobu, ktorá osloví aj moderného človeka.
V Česku mali podobné projekty podľa historika Pavla Žáčka ohlas a dokázali ponúknuť aj nové pohľady. Spomína na študentské predstavenie o bratoch Mašínovcoch, ktorí sa do západného Nemecka prebojovali aj za cenu civilných obetí.
„Päťdesiate roky boli obdobím, keď sa komunistický režim ukázal v celej nahote. Dodnes nepoznáme všetky obete, napríklad ľudí, ktorí zahynuli vo väzení alebo v pracovných táboroch.“ Na Slovensku bolo viac ako 70-tisíc politických väzňov.
Jedným z nich je aj spisovateľ Rudolf Dobiáš, ktorého v roku 1953 odsúdili za skautský leták na 18 rokov. Nakoniec ich vo väzení strávil osem. Sám o tomto období vytvoril niekoľko rozhlasových hier a napísal viac kníh.
„Teším sa každej iniciatíve, ktorá pomáha, aby sa na zločiny minulosti nezabúdalo. Stále však ešte u nás chýbajú podobné aktivity ako v Česku, kde vznikajú dokumentárne aj hrané filmy,“ hovorí.
Projekt v RTVS
Krajňák chystá spoluprácu aj s RTVS. „Dnes máme v našich archívoch zachytených približne 400 výpovedí pamätníkov oboch totalitných režimov,“ hovorí šéf ÚPN Ondrej Krajňák. Aj preto vznikla myšlienka dostať ich na verejnosť.
„Rozhlasový projekt s názvom Prežili sme totality by mal trvať tri roky,“ hovorí Krajňák. Opierať sa bude o výpovede pamätníkov doplnené pohľadom historika. Štart relácie plánujú vo februári 2014.
Oral history do škôl
Príbehy pamätníkov totalitných režimov by chceli okrem divadla a médií dostať aj do školských osnov.
Dnes projekty „oral history“ prinášajú do škôl najmä projekty mimovládnych organizácií. Ministerstvo školstva je podľa hovorcu Michala Kaliňáka diskusii o zmenách školských osnov otvorené.
„História 20. storočia by sa mladým ľuďom mala podávať invenčnou formou. V Česku vyšla kniha Ještě sme ve válce s príbehmi obetí totalitných režimov podaných prostredníctvom žánru komiksov a tento počin patrí k najúspešnejším pokusom ako zaujať,“ hovorí historik Žáček.

Beata
Balogová
