BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič vrátil do Národnej rady novelu Trestného zákona, ktorá dávala druhú šancu drogovo závislým, ale aj hrozila väzením pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce.
Hlava štátu má k právnej norme z dielne rezortu spravodlivosti viacero pripomienok. Poslanci sa budú novelou opätovne zaoberať na júnovej schôdzi.
Lekárske odbory: Zákon je neopraviteľný
Pri zdravotníkoch sa zdá prezidentovi príliš prísne, že ak v núdzovom stave neprídu do práce a ohrozia tak zdravie a životy ľudí, bude im hroziť dvoj- až päťročné väzenie, strata registrácie na desať rokov či peňažná sankcia.
Gašparovič navrhuje stratu registrácie znížiť na dva roky. Desaťročné obdobie totiž považuje za neprimerane prísnu sankciu, a to aj napriek tomu, že ide o porušenie povinnosti počas krízovej situácie.
Ako poznamenal šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, dôvodom vrátenia zákona "kriminalizujúceho" zdravotníkov bolo to, že bol zlý.
"Vrátenie zákona do parlamentu podstatu problému nerieši. Veríme, že tento zákon bude zrušený, pretože je neopraviteľný. Vrátením zákona do parlamentu sa otvára priestor na diskusiu, ktorá doteraz absentovala a ktorú sme od začiatku žiadali," zhrnul.
Obava zo šírenia dostupnosti drog
Prezident nesúhlasí ani so znížením trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest.
"Nemôžem súhlasiť so znížením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, nakoľko by sa tak nezvýhodnili len držitelia takýchto látok, ktorí ich prechovávajú pre vlastnú potrebu, ale by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog," upozornil Gašparovič.
Výhrady so sadzbou pri činoch z nenávisti
Do tretice má hlava štátu problém aj s paragrafom, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.
"Je nesporné, že v prípade ochrany práv menšín je potrebné prijatie vhodnej právnej úpravy, a to aj prostriedkami trestného práva. Na druhej strane však zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu rodu, ktoré neboli spáchané verejne," vysvetlil prezident.
Preto nepovažuje rozšírenie definície osobitného motívu za odôvodnené z hľadiska ochrany jednej z mnohých spoločenských skupín a jej príslušníkov.
