Za ministra zo Smeru sa školstvo prispôsobuje slabším žiakom.
BRATISLAVA. Žiaci v základných školách by sa po novom mali učiť iba jeden cudzí jazyk. Ak chcú študovať druhý, môžu si ho vybrať ako voliteľný predmet.
Voliteľných hodín však v základných školách ubudlo. Vyplýva to z nového štátneho minima, ktoré určuje povinné učivo pre základné školy.
Mnohí pedagógovia to považujú za krok späť. Doteraz sa žiaci povinne učili dva cudzie jazyky - prvý od tretej triedy a druhý od piateho ročníka.
„Nie je pre nás dôležitý počet jazykov, ale ich kvalita,“ hovorí za ministerstvo školstva Michal Kaliňák.
„Prax ukázala a v tomto nám dalo za pravdu viac ako tristo riaditeľov škôl, že deti majú problémy zvládnuť dva cudzie jazyky v požadovanej kvalite.“
Zmenou chceli podľa neho vyjsť v ústrety najmä tým, ktorých vyučovacím jazykom je jazyk národnostných menšín, alebo slabším žiakom, ktorým robí problém dobre zvládnuť aj prvý cudzí jazyk.
Prečítajte si tiež:
Čaplovič mení učivo: menej jazykov, viac matematiky a slovenčiny
Skúsenosti sú iné
„Pokiaľ si deti osvoja základy prvého cudzieho jazyka, učí sa im bez výraznejších problémov a ľahšie aj ďalší,“ hovorí Klaudia Horváthová, ktorá v bratislavskej základnej škole vyučuje nemecký aj anglický jazyk. „Napríklad medzi slovami v nemčine a angličtine sú mnohé podobnosti.“
Súhlasí aj učiteľka slovenčiny na Nemeckej škole Katarína Brestovanská. „Považujeme za nevyhnutnosť učiť sa dva cudzie jazyky. Je to koniec koncov aj jedna z priorít jazykovej politiky Európskej únie,“ myslí si.
Angličtinár a riaditeľ Základnej školy na Drieňovej ulici v Bratislave Gabriel Kalna považuje zmenu za nepochopiteľnú aj preto, že na výučbu cudzích jazykov nechýbajú na rozdiel od iných predmetov kvalitné učebnice a interaktívne učebné pomôcky.
„Deti budú cudzie jazyky študovať mimo škôl, bude to opäť nápor na peňaženky rodičov,“ hovorí učiteľka Horváthová.
Európa praje jazykom
Dva cudzie jazyky povinne študujú napríklad žiaci v základných školách vo Fínsku, ktoré sa umiestňuje v znalosti angličtiny na popredných miestach Eurobarometra.
V Nemecku je povinný jeden cudzí jazyk a žiaci si môžu vybrať medzi druhým cudzím jazykom a matematickoprírodovedným smerom.
Na Slovensku zaviedla povinnú výučbu cudzích jazykov reforma ministra školstva Jána Mikolaja z SNS a odobril ju vtedy aj Smer. Po piatich rokoch minister školstva Dušan Čaplovič prichádza s novou reformou. Čakajú ju ešte verejné diskusie a rokovania o výslednej podobe.
Analytik Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že navrhovanej reforme chýba stabilita. „Meniť stále pomery medzi jednotlivými predmetmi nie je prínosné pre nikoho v systéme. Žiakom a rodičom komplikuje orientáciu v zameraniach jednotlivých škôl. Učiteľom a školám zasa pridáva byrokraciu.“
Navrhuje, aby sa kládol dôraz na slobodu škôl. „Aby si mohli vybrať pomer predmetov, ktorý chcú mať vo vzdelávacom programe. Pri zabezpečení väčšej slobody pre školy a učiteľov nebudeme musieť riešiť zmeny rozsahu vyučovania pri každej vláde.“
Čaplovič je stelesnením chaosu, v ktorom sa aj najlepšie úmysly obracajú na zmätky a zúfalstvo, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Beata
Balogová
