Za ministra zo Smeru sa školstvo prispôsobuje slabším žiakom.
BRATISLAVA. Žiaci v základných školách by sa po novom mali učiť iba jeden cudzí jazyk. Ak chcú študovať druhý, môžu si ho vybrať ako voliteľný predmet.
Voliteľných hodín však v základných školách ubudlo. Vyplýva to z nového štátneho minima, ktoré určuje povinné učivo pre základné školy.
Mnohí pedagógovia to považujú za krok späť. Doteraz sa žiaci povinne učili dva cudzie jazyky - prvý od tretej triedy a druhý od piateho ročníka.
„Nie je pre nás dôležitý počet jazykov, ale ich kvalita,“ hovorí za ministerstvo školstva Michal Kaliňák.
„Prax ukázala a v tomto nám dalo za pravdu viac ako tristo riaditeľov škôl, že deti majú problémy zvládnuť dva cudzie jazyky v požadovanej kvalite.“
Zmenou chceli podľa neho vyjsť v ústrety najmä tým, ktorých vyučovacím jazykom je jazyk národnostných menšín, alebo slabším žiakom, ktorým robí problém dobre zvládnuť aj prvý cudzí jazyk.
Prečítajte si tiež:
Čaplovič mení učivo: menej jazykov, viac matematiky a slovenčiny
Skúsenosti sú iné
„Pokiaľ si deti osvoja základy prvého cudzieho jazyka, učí sa im bez výraznejších problémov a ľahšie aj ďalší,“ hovorí Klaudia Horváthová, ktorá v bratislavskej základnej škole vyučuje nemecký aj anglický jazyk. „Napríklad medzi slovami v nemčine a angličtine sú mnohé podobnosti.“
Súhlasí aj učiteľka slovenčiny na Nemeckej škole Katarína Brestovanská. „Považujeme za nevyhnutnosť učiť sa dva cudzie jazyky. Je to koniec koncov aj jedna z priorít jazykovej politiky Európskej únie,“ myslí si.
Angličtinár a riaditeľ Základnej školy na Drieňovej ulici v Bratislave Gabriel Kalna považuje zmenu za nepochopiteľnú aj preto, že na výučbu cudzích jazykov nechýbajú na rozdiel od iných predmetov kvalitné učebnice a interaktívne učebné pomôcky.
„Deti budú cudzie jazyky študovať mimo škôl, bude to opäť nápor na peňaženky rodičov,“ hovorí učiteľka Horváthová.
Európa praje jazykom
Dva cudzie jazyky povinne študujú napríklad žiaci v základných školách vo Fínsku, ktoré sa umiestňuje v znalosti angličtiny na popredných miestach Eurobarometra.
V Nemecku je povinný jeden cudzí jazyk a žiaci si môžu vybrať medzi druhým cudzím jazykom a matematickoprírodovedným smerom.
Na Slovensku zaviedla povinnú výučbu cudzích jazykov reforma ministra školstva Jána Mikolaja z SNS a odobril ju vtedy aj Smer. Po piatich rokoch minister školstva Dušan Čaplovič prichádza s novou reformou. Čakajú ju ešte verejné diskusie a rokovania o výslednej podobe.
Analytik Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že navrhovanej reforme chýba stabilita. „Meniť stále pomery medzi jednotlivými predmetmi nie je prínosné pre nikoho v systéme. Žiakom a rodičom komplikuje orientáciu v zameraniach jednotlivých škôl. Učiteľom a školám zasa pridáva byrokraciu.“
Navrhuje, aby sa kládol dôraz na slobodu škôl. „Aby si mohli vybrať pomer predmetov, ktorý chcú mať vo vzdelávacom programe. Pri zabezpečení väčšej slobody pre školy a učiteľov nebudeme musieť riešiť zmeny rozsahu vyučovania pri každej vláde.“
Čaplovič je stelesnením chaosu, v ktorom sa aj najlepšie úmysly obracajú na zmätky a zúfalstvo, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
