BRATISLAVA. Keby nebolo Vodného diela Gabčíkovo, voda by podľa vodohospodárov počas tohtoročných povodní na Žitnom ostrove spôsobila nemalé problémy.
Ako na dnešnej tlačovej besede uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohodpodárska výstavba Ladislav Lazár, bez vodného diela by sa voda valila cez Žitný ostrov a vyzeralo by to na ňom horšie ako v roku 1965, keď územie zasiahla katastrofálna povodeň.
Počas tohtoročných povodní bol totiž prietok vody pri Bratislave ešte vyšší než v roku 1965, šlo o historický prietok Dunaja, ktorý presiahol v Devíne 10,7-tisíca metrov kubických za sekundu.
Vodné dielo podľa Lazára zvládne tisícročnú vodu, tento rok sa dá hovoriť o vode storočnej. „Dielo teda má ešte rezervu,“ dodal.
Komentár vedeckého pracovníka SAV:
Oslava Gabčíkova je len budovaním národnej hrdosti
Čunovo ako nárazníková zóna
Počas povodní vodohospodári regulovali hladinu Dunaja. V Čunove a Gabčíkove pritom udržiavali bežnú hladinu, a to púšťaním vody do starého koryta Dunaja. Vodohospodári sa tak snažili zabrániť vzdutiu Dunaja v Bratislave, vysvetlil Lazár.
„Keď stúpala voda v Bratislave, púšťali sme viac vody do starého koryta, než nám pritekalo a keď bola vlna v Štúrove, púšťali sme menej vody do starého koryta, než pritekalo do Čunova,“ vysvetlil Lazár.
Čunovo teda počas povodní fungovalo ako nárazníková zóna pre Štúrovo i Bratislavu.
Kritické chvíle
Počas povodní zažili vodohospodári aj kritické chvíle, dodáva Lazár. Strážiť totiž museli nielen výšku hladiny Dunaja v Bratislave a Štúrove, ale aj vodnú elektráreň v Gabčíkove.
Tá totiž musí mať určitý spád vody, ktorý je minimálne 13 metrov. Ak tento spád nie je zabezpečený, vodnú elektráreň musia odstaviť. „Tým pádom tých 3 500 kubíkov, ktoré ňou pretečú, by muselo ísť iným spôsobom, čo by bol problém pre Čunovo, Gabčíkovo,“ uviedol Lazár.
Stav, keď má Dunaj taký vysoký prietok ako počas tohtoročných povodní, nie je podľa neho priaznivý ani pre výrobcov elektrickej energie.
„Keď je takýto prietok, je to pre nás stres, pretože elektráreň musela fungovať, inak by tá voda nedokázala pretiecť,“ dodal.
Vodné dielo Gabčíkovo
Medzinárodnú zmluvu o výstavbe sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros uzatváralo ešte niekdajšie Československo s Maďarskom v roku 1987.
Maďarská strana však napokon práce zastavila, a to desať dní predtým, ako mala prehradiť Dunaj haťou pri Dunakility. Československá strana sa aj napriek tomu rozhodla Gabčíkovo dokončiť.
Hlavnou funkciou sústavy vodných diel je ochrana územia pred veľkými vodami Dunaja, zabezpečovanie lodnej dopravy a výroba elektrickej energie.
