Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Bývalá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Katarína Svrčeková tvrdí, že na ňu zamestnanci služby vedenej Róbertom Tibenským robili nátlak, a keď sa sťažovala, začali ju šikanovať.
Poručíčka je priateľkou bývalého šéfa VSS Romana Mikulca, za ktorého vedenia sa začali riešiť podozrenia z rozkrádania služby.
Oznámila to na tlačovej konferencii spolu s exministrom obrany Ľubomírom Galkom (SaS).
Nechcú ju pustiť
„Zo spravodajskej dôstojníčky som sa stala obeťou šikany, zastrašovania, vyhrážania a diskriminácie aj hrubého nátlaku,“ tvrdí.
Svrčeková opisovavala, ako na ňu vo VSS pri bezpečnostných pohovoroch po zmene vedenia po nástupe Ficovej vlády robili nátlak - vraj preto, aby kompromitovala Mikulca.
„Snažili sa ma psychicky deptať a zároveň vyťažiť.“ Hovorila, že pri pohovoroch pomenovanie „špinavá handra“ bolo najmenej vulgárnym oslovením, ktorým ju častovali.
Poručíčka
Na čo sa sťažuje
robili na ňu nátlak pre jej priateľa, bývalého šéfa VSS Romana Mikulca,
nechcú ju pustiť z armády,
potom, ako sa sťažovala, ju prevelili z Bratislavy do Rožňavy a Trebišova.
V novembri 2012 po ďalšom pohovore Tibenského informovala, že podá oficiálnu sťažnosť. Krátko po tom jej bolo jasné, že v službe nie je vítaná a požiadala o odchod do civilu.
„Túto žiadosť mi zamietli, musela som tam byť a každý deň chodiť so strachom do práce.“
Preto sa dobrovoľne zriekla previerky, ktorú musí mať každý zamestnanec VSS. Ani potom jej nedovolili z armády odísť a prevelili ju z Bratislavy do protichemického práporu do Rožňavy. Na to nemá školenie ani prax.
Išla preto za ministrom Martinom Glváčom a sťažovala sa.
„Minister povedal, že ma chápe, ale v tejto súvislosti nie je v pozícii, keď môže buchnúť do stola a pán Tibenský a pán Skuhra ho budú poslúchať.“
Neskôr ju prevelili do Trebišova, kde velí bojovej čate a obáva sa, že ju odvelia do Afganistanu. Armáda nevyhovela jej viacerým žiadostiam o odchod do civilu.
Do Afganistanu nepôjde
Tajná služba SME napísala, že s ňou pohovory robili v súlade so zákonmi.
„Súčasťou pohovoru je písomné vyhlásenie, či na navrhovanú osobu nebol vykonávaný nátlak, čo navrhovaná osoba osvedčuje podpisom. Svrčeková je v armáde od roku 2010, podpísala na šesť rokov. „Každý vojak musí pri podpise kontraktu počítať s tým, že bude vykonávať funkcie nie podľa vlastného výberu, ale aktuálnych potrieb ozbrojených síl,“ odpísal hovorca armády Milan Vanga.
Na zozname vojakov vybraných do Afganistanu podľa neho nie je.
Výbor bude až v pondelok, požiadal o to Smer
Podľa Martina Fedora je škandál okolo tajných taký veľký, že by ho mal začať riešiť aj premiér.
BRATISLAVA. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bude v pondelok.
O odklad rokovania z pôvodne navrhovaného piatka požiadali poslanci Smeru.
„Poslanci Smeru majú väčšinu, takže bez ich účasti sa výbor uskutočniť nemôže. Nebudem zbytočne ťahať poslancov opozície na výbor, o ktorom vopred viem, že nebude, ak ide o jednodňový odklad," uviedol predseda výboru Martin Fedor (SDKÚ).
"Rokovanie o pokračujúcej kauze Vojenského spravodajstva bude v pondelok predpoludním, ešte pred mimoriadnou parlamentnou schôdzou o tejto téme, aj za účasti ministra," informoval Fedor.
Predseda výboru Martin Fedor dostal v stredu ďalšie utajované skutočnosti z prostredia Vojenského spravodajstva. Situáciu okolo tajných považuje za neúnosnú.
"Na mimoriadnej schôdzi sa pokúsim vysvetliť, že poslanci nie sú vyšetrovatelia, ale toto už nie je nejaká kauzička. Škandál okolo vojenského spravodajstva, podozrenia, vynášania materiálov a sporov súčasných a bývalých dôstojníkov má taký rozsah, že sa stal bezpečnostným problémom Slovenska, ktorý by mal začať riešiť aj premiér osobne ako predseda Bezpečnostnej rady,“ vyhlásil Fedor.
Stanovisko zástupcu riaditeľa VSS Róberta Tibenského
Žiadam, aby tak slečna Katarína Svrčeková urobila najneskôr do pondelka 17.6.2013, keďže jej vyhlásenia považujem za natoľko závažné, že po uvedenom termíne som pripravený okamžite uplatniť občianskoprávnu aj trestnoprávnu ochranu svojich základných ľudských práv.
