Prečo je vyššia potratovosť na juhu ako na severe Slovenska?
„Z môjho pohľadu sa lepšie vysvetľujú minimá. Väčšinou je nižšia potratovosť na severe vysvetľovaná vyššou religiozitou obyvateľstva. Nielenže sa hlásia ku katolíckej viere, ale ju aj praktizujú a držia sa istých zásad. Na severe Slovenska je aj horšia dostupnosť zdravotníckych zariadení, ktoré by poskytovali možnosť umelého prerušenia tehotenstva na žiadosť ženy. Väčšinou ho poskytujú iba v prípade zdravotných dôvodov. Na severe môže byť aj menšia anonymita. Keď žijete v komunite, kde sú silné predsudky, je ťažšie sa rozhodnúť pre umelé prerušenie.“
Môže mať vplyv na rozdiel okrem religiozity aj vysoká rozvodovosť na juhu Slovenska či vplyv kalvinizmu?
„Je to súbeh viacerých faktorov. Kolega Krivý má iste pravdu o vysokom podiele rozvedených žien na potratovosti, pretože u nich má najvyššiu intenzitu. Ďalší dôvod môže byť to, v akých partnerských zväzkoch ľudia v jednotlivých regiónoch žijú. Na juhu Slovenska sú manželstvá čoraz menej časté. Väčšinou ľudia, ktorí sú rozvedení, žijú v nezosobášenom partnerskom zväzku. Sú to väčšinou staršie ženy a nemusia už chcieť ďalšie dieťa, ak majú nejaké z predchádzajúceho manželstva. Vplyv kalvinizmu je už na veľmi latentnej úrovni. Možno je niekde v kultúrnych vzorcoch, ktoré sa nachádzajú v sociálnom prostredí. Potratovosť je aj o dostupnosti antikoncepcie. Hlavne u nízkopríjmových častí obyvateľstva. Na juhu stredného Slovenska nie je dobrá ekonomická situácia a na Slovensku je hormonálna antikoncepcia, ako aj zavedenie telieska dosť drahé a práve v tom je časť problému.“
Dá sa aspoň odhadom povedať, akých umelých prerušení tehotenstva je viac, či zo zdravotných dôvodov, alebo sa žena rozhodne sama ísť na potrat?
„Niečo vyše jednej tretiny všetkých umelých prerušení tehotenstva na Slovensku je oficiálne vykázaných zo zdravotných dôvodov. Je to však pomerne vysoké číslo, a to by znamenalo, že naše ženy majú dosť zlé reprodukčné zdravie. Čo trebárs môže platiť o rómskych ženách vo vylúčených komunitách. Ale domnievam sa, že viac ako dve tretiny umelých prerušení tehotenstva sú de facto na žiadosť.“
Aké sú pohnútky, ktoré ženy u nás vedú k rozhodnutiu ísť na umelé prerušenie tehotenstva?
„O tomto štatisticky nemôžeme nič povedať, pretože, našťastie, sa u nás tento typ štatistiky nevykazuje. Vykazoval sa za socializmu, keď museli chodiť ženy pred interrupčné komisie a tam skúmali, prečo žena chce potrat. Iste to nie sú vo väčšine prípadov nejaké jednoduché, triviálne dôvody. A iste si každá žena veľmi dobre rozmyslí, či takýto zákrok podstúpi, alebo nie.“
Aká je veková štruktúra a rodinný stav žien, ktoré sa rozhodnú ísť na interrupciu?
„Sú dva rozhodujúce diferencujúce faktory: rodinný stav a vzdelanie. Vieme povedať, že najmenej prerušení tehotenstva majú ženy s vysokoškolským vzdelaním, najčastejšie ženy so základným alebo nižším stredným vzdelaním. Čo ďalej súvisí s určitými sociálnymi vrstvami. Čo sa týka rodinného stavu, na Slovensku najmä vo vidieckom prostredí stále prevažuje model, že na interrupciu chodia väčšinou ženy, ktoré sú vydaté a majú deti. Už nechcú väčšiu rodinu, tak keď sa im podarí nejaké ďalšie tehotenstvo, riešia to umelým prerušením. Vidíme, že viac potratov začína pripadať na ženy s jedným dieťaťom. Zahraničné štúdie uvádzajú dva rôzne typy potratového správania. Jeden je rovnaký ako u nás, že sú to staršie ženy, ktoré už majú deti. A potom druhý model, ktorý by som nazvala západoeurópsky, je ten, že na potraty chodia najmä mladé slobodné ženy. Toto na Slovensku stále nedominuje. Na Slovensku je výnimkou jedine Bratislava, kde približne polovica prerušení pripadá na slobodné bezdetné ženy. Všade inde dominujú vydaté ženy s deťmi.“
Čítajte aj:
Najvyššia potratovosť je na juhu, najnižšia na severe
Aké systematické opatrenia by pomohli, aby na Slovensku ešte viac klesala miera potratovosti, najmä umelých prerušení tehotenstva?
„Cestou je len v to, aby sa naďalej šírila osveta. Chýba nám Národný plán reprodukčného zdravia, ktorý bol pripravený a niekoľkokrát ho stopla Konferencia biskupov Slovenska. Ďalej chýba sexuálna výchova v školách, ktorá je podobným prípadom. Dôležité je, aby sexuálna výchova bola povinná. Nejde o propagáciu sexu alebo sexuálnej slobody, ale zodpovednosti v správaní. Na Slovensku chýbajú aj špeciálne zamerané programy pre určité vrstvy obyvateľstva, podobné programy zaviedlo viac európskych krajín. Keď však na to nemáme legislatívne podhubie, tak je v tomto smere ťažko niečo podniknúť.“
V porovnaní so susednými krajinami je na Slovensku vyššia či nižšia potratovosť?
„Sme najnižšie spomedzi krajín V 4. Slovensko je paradoxná krajina. Má veľmi liberálnu potratovú legislatívu, ale ženy u nás podstupujú umelé prerušenie tehotenstva skôr výnimočne. U nás pripadá priemerne 0,3 umelého prerušenia tehotenstva na ženu v reprodukčnom veku. V Česku je to na porovnateľnej úrovni, tam je to asi 0,33. V Maďarsku je to takmer dvojnásobok 0,58. Nižšiu umelú potratovosť majú napríklad Belgicko a ďalej už len krajiny s prísnejšou legislatívou.“
Máme nižšiu potratovosť aj ako v Poľsku, kde je interrupcia v podstate zakázaná?
„Poľsko si oficiálne vykazuje takmer nulovú potratovosť. Povolenú ju majú len v prípade ohrozenia ženy, eventuálne v prípade znásilnenia. Ale odhad nezávislých neziskových organizácií, ktoré sa problematikou reprodukčného zdravia v Poľsku zaoberajú, hovorí až o 100-tisíc potratoch ročne.“
Je teda vyššia ako na Slovensku?
„Bolo by to minimálne na rovnakej úrovni ako na Slovensku.“
Beata
Balogová
