Európska komisia požiadala Slovensko, aby vyvrátilo obavy o osud vlka dravého. Aj Poliakom sa zdá, že ich naši strieľajú príliš veľa.
BANSKÁ BYSTRICA. Poľovníci ulovia ročne možno až polovicu odhadovaného počtu vlkov dravých na Slovensku. Európskej komisii sa zdá, že Slovensko nedodržiava pri love smernicu o biotopoch.
Komisii musíme vysvetliť, či dokážeme zabezpečiť zachovanie vlka na našom území. Záväzné stanovisko vydá až po odpovedi.
Detaily výhrad Komisie ministerstvo životného prostredia nezverejnilo, odvolalo sa na nariadenie europarlamentu.
„Stav populácie vlka je priaznivý s mierne stúpajúcou tendenciou,“ tvrdí slovenská strana. „Ministerstvo preskúma pripomienky Komisie, overí skutočný stav veci a vypracuje odborné stanovisko,“ povedal jeho hovorca Maroš Stano.
Ak sa podozrenia potvrdia, Slovensko sa podľa neho postará o nápravu.
Šéf kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba označil slovenskú vlčiu populáciu za klenot Európskej únie. Tvrdí, že podľa štatistík sme mali v roku 1920 asi 20 vlkov. Odvtedy ich počet výrazne stúpol.
Poliaci nestrieľajú
Poľsko nedávno žiadalo, aby Slovensko vytvorilo dostatočne veľkú, asi dvadsaťkilometrovú nárazníkovú zónu v pohraničí, kde by bol celoročný zákaz odstrelu.
Ministerstvo tvrdí, že Poliaci sťažnosť nepodložili významnými dôkazmi, napriek tomu s nimi o návrhu rokuje.
„Rozumiem požiadavke Poliakov. Približne 40 percent vlčej populácie je spoločných. To nie sú naše vlky. Poliaci ich celoročne chránia a u nás ich strieľame,“ hovorí šéf lesoochranárskeho združenia Vlk Juraj Lukáč.
Na porušovanie európskej smernice Vlk upozornil Európsku komisiu v roku 2011. Podľa oficiálnej správy, ktorú sme poslali do Bruselu, žije na Slovensku v alpskom regióne od 250 do 400 vlkov a v panónskom od dvoch do desať kusov. Štátna ochrana prírody uvádza okolo 600. Poľovníci odhadujú, že ich je vyše tisíca.
Lukáč tvrdí, že Komisia reagovala aj na takmer dvetisíc listov od ľudí, že pri ročnej kvóte lovu 130 až 150 vlkov nie sme schopní zaručiť zachovanie druhu na našom území. „Vlka by sme mali chrániť celoročne a oni vystrieľajú takmer celý ročný prírastok. Ak vlky nebudeme loviť, nič sa nestane. Nehrozí, že by sa prechádzali po Bratislave.“
Poľsko, Maďarsko a Česko podľa Lukáča chránia vlka celoročne, Slovensko si vyrokovalo výnimku. Loviť sa dá od novembra do polovice januára a kvótu ulovených vlkov stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva. Na časti územia je vlk chránený celoročne.
Nemajú chodiť cez hranice
„Vo väčšine štátov Únie môžu loviť vlky len na základe výnimiek. Aj keď u nás tento režim neplatí, počet ulovených kusov nesmie ohroziť zachovanie chráneného druhu,“ napísala Iveta Rajtáková, advokátka Vlka, ktorá podávala sťažnosť Komisii.
Vlk sa podľa nej na Slovensku loví aj na územiach Natura 2000, kde je chránený. Pred dvoma rokmi povolilo Švédsko odstrel 20 z odhadovaného počtu do 160 vlkov a čelilo právnym krokom Komisie.
Ministerstvo pripravuje novelu zákona o ochrane prírody, ktorá mä pomôcť aj vlkom.
„V posledných štyroch sezónach bol lov limitovaný a vlkov je u nás dosť. Kvóta lovu 120 jedincov ročne nemôže ohroziť populáciu,“ hovorí Šuba. „Problémom sú prechody vlkov cez hraničné koridory. Otázka je, čo sa deje s nimi tam.“
Treba sa podľa neho pozrieť aj na škody, ktoré narobia vlčie svorky na hospodárskych zvieratách. „V roku 2010 to bolo 83-tisíc eur.“
Hovorí, že uloviť vlka je mimoriadne ťažké. V poľovníckej kariére zastrelil jedného vlka v Rumunsku. V prírode ho videl jediný raz, z auta v okolí Levoče.
Vlk je plachý, na človeka neútočí
Za posledných sto rokov poranil vlk u nás jediného človeka, tvrdia ochranári Lukáč a Baláž.
BANSKÁ BYSTRICA. Juraj Lukáč z Osadného pozoruje vlky desiatky rokov. Hovorí, že ich stretol už stovky a vodí k nim aj ľudí. Ani raz sa nestalo, že by zaútočili.
„Vlk si sadne, pozerá a načúva ako pes. Nemá dôvod človeka napadnúť. Jeho potravou sú jelene a diviaky.“
Ochranár Erik Baláž tvrdí, že stáročia prenasledované zviera si vytvorilo také inštinkty, že len vidieť ho je veľmi ťažké.
„Vlk je inteligentný plachý lovec s dokonalou stratégiou. Podľa niektorých teórií pomohol dokonca evolúcii tým, že človeku zvýšil bezpečnosť,“ hovorí.
Vlčiu svorku prirovnáva k rodine. „Keď poľovníci zastrelia vodcovský pár, vo svorke sa narušia vzťahy. Mladé vlky sú úplne dezorientované, často nie sú schopné loviť, a potom idú na salaše.“
Lukáč si nepamätá na Slovensku prípad, že by vlk zaútočil, alebo zabil človeka. Za posledných sto rokov vedci podľa neho objavili len dva prípady. V oboch zahynul vlk.
„Riziko útoku vlka na človeka je blízke nule. V Tatranskej Lomnici sa objavil besný vlk, ale ľudia ho zabili lopatou. V 50. rokoch vlčica, ktorej vystrieľali svorku, zaútočila na jalovicu. Pastier ju bránil, tak ho uhryzla do pleca. Myslím, že vlčicu zadusil nejakým povrazom,“ hovorí ochranár.
Dobové kroniky spomínajú aj ďalšie útoky, ale Baláž aj Lukáč ich považujú za nepravdepodobné.
