Beh po schodoch na najvyššie budovy sveta je regulárny šport, ktorému sa venujú tisícky ľudí už takmer štyri desaťročia. Svetové špičky to zajtra skúsia na bratislavskej kaviarni Ufo.
Keď vám v baraku nejde výťah, väčšinou si zahromžíte, s nechuťou sa pustíte hore schodmi a už na druhom poschodí máte kráčania plné zuby.
Atlét Tomáš Čelko, kedysi šprintér, by vedel poradiť, ako sa z útrpného pešieho údelu tešiť. Pred pár rokmi začal behať hore schodmi a odvtedy sa nezastavil.
Dnes je v netradičnom druhu športu najlepším na Slovensku a patrí medzi top päťku vo svete. Pohľad na mesto z výšky desiatok metrov má preňho naozajstný punc hlavne vtedy, keď si ho môže vybehať po schodoch.
Métou je art deco
Beh do schodov píše svoju históriu už takmer štyri desaťročia. Všetko sa začalo v roku 1977 v New Yorku - kolíske mrakodrapov, keď sa skupina bežcov rozhodla zdolať obriu budovu Empire State Building pešo hore schodmi.
Odvtedy sa takzvaný towerrunning rozšíril do celého sveta, ročne sa organizuje okolo tisíca pretekov, asi štyristo z nich je registrovaných. Vyhľadávajú sa rôzne atraktívne miesta a budovy po celej planéte, príťažlivé svojou polohou, architektúrou, charakterom a hlavne výškou. Veľkými výzvami sú preteky do schodov vo Frankfurte, Miláne, Varšave, Bogote, Sao Paole, Singapure či v Sydney.
Najznámejšími schodmi sa stali práve tie v Empire State Building. Jeden z najstarších mrakodrapov USA, postavený na Manhattane v štýle art deco v roku 1931, si celé desaťročia svojou výškou udržiaval svetové prvenstvo.
Na pôde 381 metrov vysokej 102-podlažnej budovy sa ročne schádzajú tisícky záujemcov o fenomenálny beh, ktorý získal tradíciu a svetovú prestíž.
Za výhľad sa platí
„Nie je ľahké dostať sa medzi 750 štartujúcich bežcov,“ hovorí Tomáš Čelko, ktorý si svoje čestné miesto medzi špičkou už vybehal. Hoci žije s rodinou v Olomouci, v rodnej Žiline niekoľko rokov usporadúva beh do schodov v 23-poschodovej výškovej budove pri amfiteátri.
Sám zdolal už desiatky oveľa vyšších budov po celom svete. V športe ho úžasne podporuje poldruharočný syn Gregorko a hlavne manželka, ktorá si s ním neraz sama zatrénuje.
Pred niečo vyše mesiacom sa Tomáš vrátil z Taiwanu, kde ho na schodoch druhej najvyššej budovy sveta v Tchajpeji predbehlo v päťtisícovej konkurencii iba sedem ľudí. Na zdolanie nekonečných 91 poschodí čiže 2040 schodov v 380-metrovom prevýšení potreboval dvanásť a pol minúty.
„Nevyhral som, ale len takto som si zaslúžil krásny výhľad na celé mesto a okolitú tropickú krajinu,“ vraví.
Pred týždňom zdolal frankfurtskú 220-metrov vysokú vežu Messeturm ako piaty a v súťaži o svetový pohár ďalej úspešne boduje.
Zajtra si chce podrobiť bratislavské Ufo, kaviareň nad Mostom SNP, kde sa beh do schodov koná po prvýkrát, dokonca za účasti svetových špičiek.
Ako je to možné
Na Slovensku sa doteraz behalo len v nižších budovách - internát v Horskom parku, budova J&T - bývalého Presscentra, najstarším je beh regionálneho charakteru na hrad Strečno.
Originálne hobby sa však zapáčilo podnikateľovi Danielovi Čečetkovi, ktorý bratislavskú kaviareň nad Mostom SNP prevádzkuje. Pred dvoma rokmi začal poctivo trénovať, aby sa dostal do New Yorku, kde túžil zdolať prestížne schody.
Podarilo sa - skončil tridsať miest za Tomášom, čo je veľmi slušný výsledok, ktorý ho motivoval niečo pre beh do schodov urobiť.
Zorganizoval teda federačnú sériu behov v Európe. Víťaz každého z nich by mal získať letenku do New Yorku na veľké finále, ktoré by sa malo konať v roku 2015. Prvé preteky sa bežia práve na Ufo.
„Každý vkladá do tréningu kopu času, mnohí trénujú dvojfázovo. Keď sa rozhodnete ísť bežať, chcete vyhrať a boli by ste radi, keby sa vám investície vrátili. Každý pretekár privíta víťazstvo spojené s finančnou odmenou,“ hovorí Tomáš Čelko. Stáva sa totiž aj to, že cestujete krížom cez Európu, vyhráte, a vrátite sa iba s diplomom.
„Som rád, že zajtrajšie preteky v Bratislave sú aj v tomto smere motivačné. Budeme tu mať ľudí zo Singapuru, z Ameriky, sú to moji priatelia a známi z iných súťaží, kde sme sa spoznali, a predovšetkým vynikajúci bežci.“
Jediné pravidlo - vlastné sily
Vekový limit pri behu do schodov nie je daný. Zabehnúť si môže každý, kto si trúfa. Pri kvalitnom tréningu sa môžete stať aj po štyridsiatke elitným súperom, ale potrebujete veľa fyzickej aj mentálnej sily.
Ide o silovo-vytrvalostný šport s veľkou dávkou výbušnosti. Človek na schodoch vlastne prestáva vnímať, čo sa okolo neho deje, inak by v klaustrofobickom prostredí schodísk, ktoré sú preňho neznáme, ťažko vydržal. Až keď máte schodiská viackrát obehané, lepšie sa vám orientuje a drží tempo.
Najťažšie preteky zažil Tomáš Čelko v Bogote, kde sa beží na 52. poschodie do výšky 2500 metrov nad morom, a tam už je vzduch skutočne riedky. Najzaujímavejšie to zase bolo v poľskej Bielave, kde sa beží po úzkom točitom schodisku na vežu kostola, a to je vlastne možné iba po štvornožky.
Čo sa týka techniky ako takej, bežať do schodov sa dá rôznymi spôsobmi, jediným pravidlom je používať vlastné sily. Môžete bežať, preskakovať schody, alebo sa hoci aj plaziť, dokonca sú machri, čo bežia celé preteky zásadne po jednom schode. Využívať môžete aj ruky - ťahať sa dohora jednou či oboma pomocou zábradlia.
„Towerrunning je záťaž predovšetkým na stehná, zadok, lýtka a dosť výrazne na ruky,“ hovorí Tomáš. Vrelo odporúča tento šport na formovanie postavy. Stačí vraj trikrát denne vyjsť na piate poschodie v udržiavanom tempe. Nemusíte ani bežať.

Beata
Balogová
