V politike je už 20 rokov. Ako konzervatívec pôsobí v liberálnej strane, ako pravicový politik neľutuje pád pravicovej vlády. SaS ho predstavila ako svojho prezidentského kandidáta. PETER OSUSKÝ.
Hovoríte, že do nijakej funkcie ste sa v živote neponúkali. Kto vymyslel, že by ste mohli byť prezidentom?
„Na blogu môjho priateľa a straníckeho kolegu Juraja Poláčka sa objavila táto úvaha. Na sneme SaS v Prešove s tým prišiel za mnou. Povedal som si, fajn, pekné od teba, ale no... Potom sa objavil blog Králika, ktorý zrejme podmienečne nemiluje SaS, ale písal zhruba to isté. Strana k tomu nemala nijaké uznesenie. Bol to nápad dvoch, troch, piatich ľudí.“
Ako vzniklo, že naozaj budete kandidovať? Museli ste to dohodnúť s Richardom Sulíkom a vedením SaS.
„Nedohadoval som to s predsedom. Vedenie strany, ktorého nie som členom, zrejme o veci rokovalo.“
Nezisťovali ste, ako to vzniklo?
„Nie. Nie je mojou úlohou do takých vecí sa montovať. Záujem pánov Čarnogurského, Kisku, Procházku je tu dávno a Ľudová platforma sa zatiaľ nepohla. Vedením SaS zrejme prebehlo, že načo stále na niekoho čakať, tak si povedali, prečo vlastne nie. Predpokladám, že si povedali, tak ho postavíme. Ale bolo to mimo mňa a neviem, či to takto prebehlo.“
Vôbec ste sa o to nezaujímali?
„Nie. Ja som skončil pri blogu Juraja Poláčka. Nikam som sa neponúkal. Už keď som sa stal predsedom zväzu filatelistov, tak prišli za mnou – Peter, staň sa predsedom.“
Kandidát SaS na videu
Pozrite si celý rozhovor s Petrom Osuským:
1. časť a 2. časť (piano)
Kto za vami prišiel, aby ste sa stali prezidentom?
„Povedal mi to predseda.“
Ako ste reagovali, keď za vami nečakane prišiel?
„Zhruba rovnako ako na zjazde filatelistov. Ak si myslíte, že tým prospejem dobrej veci, nemám problém ísť a nechať sa fackať, okopávať, očierňovať, dozvedať sa o sebe na blogoch, že som šušľavý darebák, agent sionizmu, Sorosov poskok, čechoslovakista.“
Nie je vaša kandidatúra snahou SaS zviditeľniť sa? Keď strane začali padať preferencie, zaznamenali ste úspech na internete, keď ste Kaliňáka kritizovali za povinnosť hlásiť pobyt pri cestách do zahraničia. Video si na YouTube pozrelo 112-tisíc ľudí. Stačí to na prezidentskú kandidatúru?
„Stačí, nestačí. Nemyslím si, akokoľvek hovoria prieskumy, že SaS nevyvíja aktivity, ktoré sú hodné uznania. Ponuku na kandidatúru som prijal aj kvôli okopávanému, opľúvanému, nenávidenému Ľubovi Galkovi, ktorý ide ako raziaci štít bez ohľadu na očierňovanie. Vážim si profesorku Radičovú, ale dva jej výroky významne ovplyvnili môj generálny postoj. Prvý bol, že to, čo je morálne, určuje spoločenská dohoda. To je desivý výrok, lebo spoločenská dohoda dosť významnou mierou určila, že Židia nebudú občanmi Nemecka. Druhým výrokom je, že v tejto krajine nemôžu byť odpočúvaní novinári. Keď treba, v tejto krajine môže byť odpočúvaný každý. Ja, vy, prezident republiky, každý minister. Neexistuje výnimka.“
Je možné súdy žiadať o odpočúvanie na základe vymyslených dôvodov?
„Skúmať dôvody, či sú vymyslené, nie je úlohou zadávateľa. Tiež by ma zaujímalo, na koľkých zadaniach je podpísaný Galko.“
Viacerí svedkovia vypovedali na výsluchoch, že o tom bol informovaný.
„Bol informovaný, pán minister, dali sme tam vymyslené dôvody? Ak toto je na písme, potom azda, inak je to nič. Kultúra politickej zodpovednosti v tomto poňatí by znamenala obrovskú úmrtnosť ministrov. Táto kultúra tu rozšírená nie je.“
Čiže, ak o tom minister nevie, nemá odísť z funkcie?
„Všetkých ministrov treba posudzovať rovnako. Minister Glváč by potom bol ministrom tak tri a pol dňa. Všetci mohli sledovať, či kradli v štátnych pozíciách Galko, Nicholsonová, Poliačik, Osuský a iní. SaS si zaslúži dýchať. Keď bolo hlasovanie o eurovale, hovoril som Ondrovi Dostálovi, my štyria z OKS budeme proti, ono to aj tak prejde 76 hlasmi, ale my si zachováme tvár. Na Slovensku je totiž bežné nedodržať slovo. Odrazu sa objavil výsledok hlasovania a Ondrovi vravím trošku prostoducho, predstav si, SaS hlasovala s OKS.“
Juraj Miškov sa za pád vlády ospravedlnil. Ako to vnímate s odstupom času?
„Vyjadril som údiv nad Jurajovým vyjadrením. Hlasovanie bolo hviezdnou hodinou SaS. Nebola to moja hviezdna hodina, lebo som vedel, ako budem hlasovať. Nikdy nevymením svoj parlamentný flek za to, že sa popriem. Považujem za absolútne neúnosné ospravedlňovať sa za dodržiavanie pravidiel. Bolo to dodržiavanie pravidiel Európskej únie aj sľubu, ktorý si koalícia na začiatku dala, že sa nepredložia návrhy, na ktorých nebude vopred zhoda. Ospravedlnenie Juraja Miškova je pre mňa nepochopiteľné.“
Keď SaS hovorí, že najdôležitejšie je, aby nevládol Ficov Smer, ktorý rozvracia verejné financie, a bolo isté, že euroval hlasmi Smeru prejde a budú predčasné voľby, nebolo chybou pustiť Fica k moci?
„Mám na to svoj názor. V Nemecku časť poslancov CDU/CSU nehlasovala za euroval, ale podporila ho časť sociálnych demokratov, ktorí by Angelu Merkelovú utopili v lyžičke vody, keby sa dalo. Bol by som veľmi zvedavý, ako by ostala sociálnodemokratická strana Roberta Fica jedinou sociálnou demokraciou, ktorá utopí euroval. Tešilo by ma vypočuť si, čo povedia súdruhovia bratia zo Socialistickej internacionály svojmu eminentovi Robertovi Ficovi, či nechá euroval utopiť svojimi hlasmi. To, že pani premiérka Radičová, uštvaná pomermi vo svojej strane, sa cez noc rozhodla, že spácha rituálna samovraždu a spojí hlasovanie, bolo jej rozhodnutím. Nemusela spájať hlasovanie s dôverou vláde. Smer by mal na krku hanbu jediných socialistov v Európe, ktorí topia euroval. Rád by som sa na to pozrel, ako by to Smer zvládol. Pani premiérka sa rozhodla nás dovydierať do konca.
Toto je politické vybíjanie, či to Smer zvládne v Európe. Občanov zaujíma, či je euroval, aká je tu vláda a dopadlo to tak, že euroval je a z pohľadu SaS vládne Fico.
„Cesta do pekla je dláždená niekedy dobrými úmyslami a niekedy vyslovenou hlúposťou. To, že koalícia doniesla svoju hlavu na tanieri ako Jána Krstiteľa Ficovi, nebola naša vina. To absolútne kategoricky odmietam. SaS len dodržala slovo. Fico je tu preto, že mu to na tácke doniesla koalícia, menovite premiérka.“
Pri ohlásení prezidentskej kandidatúry ste vraveli, že svoje názory nemeníte podľa potreby. A čo to je, keď konzervatívec krátko pred voľbami prejde do liberálnej strany, vďaka ktorej má šancu udržať sa v parlamente.
„V ekonomickoliberálnom prístupe neexistovali bližší myšlienkoví partneri ako SaS a OKS. Karol Marx raz vyhlásil, že ekonomika je základ, to ostatné je nadstavba. Domnievam sa, že pre budúcnosť tejto krajiny je dôležitá slobodná, fungujúca, dobre spravovaná ekonomika, kde je dobrá vymožiteľnosť práva, poctivé platenie daní. Teda slobodná ekonomika, žiadny štátny regulacionizmus. Ak toto funguje, ostatné je otázkou dohody.“
To už hovoríte ako poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý tvrdí, že až keď bude dobrá ekonomika, tak sa môžeme baviť o základných právach pre homosexuálov.
„Nehovorím o dobrej ekonomike, ale slobodnej. Ekonomický liberalizmus absolútne premosťoval SaS a OKS. V zmysle základného politického smerovania to nebol nijaký preskok.“
Ako si potom vysvetliť, že v júni 2011 sa pridáte k otvorenému listu veľvyslancom, ktorý ich ostro kritizuje, že podporou Dúhového pochodu neprimerane zasahujú do záležitostí Slovenska, a v novembri 2012 už ako člen klubu SaS hlasujete za registrované partnerstvá?
„Nemal som problém s pochodom, nikdy som na žiadnom nebol ani sa na žiadnom nezúčastním. List som podpísal, lebo tam zazneli požiadavky, ktoré sú za hranicou toho, čo je pre mňa akceptovateľné. Veľvyslanci postavili požiadavky, za ktoré by ich v ich parlamentoch hnali.“
Povolili by ste homosexuálnym párom adoptovať si dieťa?
„Registrované partnerstvá sú hranica, po ktorú som ochotný ísť. V minulosti som mal homosexuálny súbor pacientov, ktorí ku mne chodili na vyšetrenia. Krv som im odoberal holými rukami, aby nemali pocit, že lekár im podáva ruku v gumovej rukavici. V komunistickom režime som im vybavil vyšetrenia krvi bez uvedenia mena, čo nebolo celkom jednoduché. Homosexuáli mohli vedieť, že som ich priateľom. Že som k nim taký ako k ostatným.“
Aké práva by ste im teda uznali?
„Keď, nedajbože, niektorý z nich zomiera na AIDS a má partnera, mal by mať právo ako manžel byť informovaný o tom, čo sa deje. Ak žijú v spoločnej domácnosti a majú záhradu, mali by dediť. Umožniť im teda niečo, čo rozumne uľahčuje život a neprekračuje elementárne bariéry. Každý môže namietnuť, že než je dieťa otĺkané v rodine heterosexuálnych alkoholikov a hladné, tak by možno bolo lepšie, keby vyrastalo v usporiadanom vzťahu dvoch gayov alebo lesieb.“
Zdvihli by ste teda ruku, aby si mohli adoptovať deti?
„Nie, zatiaľ nie.“
Prečo?
„Lebo si myslím, že toto ešte nie je na programe dňa, a neviem, či bude, kým budem v politike.“
Prečo by to nemalo byť na programe dňa?
„Všeobecne sa domnievam, že najlepšie podmienky na formovanie osobnosti poskytuje dobrá štandardná rodina. Nikto ma nepresvedčí, že to tak nie je. Ak budú dva rovnocenne fungujúce páry, jeden bude heterosexuálny a druhý homosexuálny, nikdy nemôže ten jeden nedostať prednosť. Tak to jednoducho je. Fungujúcu rodinu považujem za nenahraditeľnú.“
Čiže, homosexuálne páry majú právo vychovávať dieťa iba vtedy, ak by pripadalo heterosexuálnemu páru, ktorý by ho bil alebo išlo o alkoholikov?
„To som nepovedal. Len hovorím koreň môjho postoja. Prijať úplnú rovnocennosť nie je možné z podstaty veci. Stupeň promiskuity a nepevnosti partnerských vzťahov je čoraz častejší v heterosexuálnych zväzkoch, no v homosexuálnych zväzkoch bol odjakživa veľmi vysoký. V čase šírenia epidémie AIDS homosexuáli bez veľkej terapie zomierali do veku 39 rokov a nezriedka za svoj život mávali dvetisíc, tritisíc rôznych partnerov. Jasné, existujú aj vzorové homosexuálne zväzky, ale štatistika nepustí. Domnievam sa, že tak ako štát stojí na fungujúcej ekonomike, tak na tomto nestojí budúcnosť Slovenskej republiky.“
Homosexuálov zrejme zaujíma ich budúcnosť, až potom budúcnosť krajiny.
„Viete, keď dám hlas registrovaným partnerstvám, tak si nebudem myslieť, že tým riešim problémy Slovenska. Je až smiešne, ako ľudia trošku prvoplánovo, bulvárne vrhajú existenčný problém krajiny, mňa, prezidentúry, poslancovania na túto otázku.“
Ako ste sa v SaS vyrovnali s témou potratov?
„Nikdy sme o tomto nediskutovali. Keď ma SaS oslovila, aby som za ňu kandidoval, vedeli, že ma nikdy nezmenia v niektorých postojoch. Richard Sulík vtedy vravel jednému členovi SaS - nemysli, že Peter Osuský bude v ružovom tričku bubnovať na pride. Tým to vystihol.“
SaS má liberálnych voličov. Ako chcete presvedčiť, aby vás ľudia volili?
„Militantných zástancov nejakej úzko vymedzenej idey možno neoslovujem, ale nemyslím si, že by mali mať homosexuáli pocit, že som paličom tejto menšiny. Aj Romana Schlessinger môže mať pocit, že rozhodne nie som ten, čo by kameňoval. Ale nebudem sa podlizovať ani vtierať. V živote som nič neukradol ani si neprisvojil. Ten, kto ma bude voliť, musí pochopiť, že nebude existovať, aby niekto prišiel do prezidentského paláca a len tak mi vymenil názor. Názor mi nevymení ani Romana Schlesinger, ale môže počítať s mojím krajným pochopením.“
Ako vidíte vaše šance, máte minimálnu podporu, v parlamentných voľbách ste získali iba 7500 preferenčných krúžkov, Fico ich mal 760-tisíc?
„Nikdy som sa to takto neriešil. Keď sa pri dohode o účasti štrnástich členov OKS na kandidátke Mosta-Hídu určilo, že budem číslo 43, slovo som nepovedal. Dal som si gumáky, obliekol montérky, oranžové tričko a vyrazili sme s prascami po Slovensku. V Galante mi jeden pán povedal, aj vám ide iba o Hrad. Strčil som mu leták s číslom 43 a vravím, myslíte, že za stranu, ktorej hrozí, že sa nedostane do parlamentu, tam bude číslo 43? Zamyslel sa a podal mi ruku, vám fakt nejde o Hrad. “
Koho sa najviac obávate z možných súperov?
„Neobávam sa nikoho. Ani Roberta Fica. Bojovali sme s Mečiarom, keď sme mali 2,4 percenta a jeho milovalo 70 percent národa. Osuský sa nikdy neobzeral, aká je nádej, ak bola vec správna. Nikdy som nehral o istejší flek na kandidátke.“
Peter Zajac ako šéf OKS hovoril o zrade, keď ste prijali miesto na kandidátke SaS pred voľbami v roku 2010. Už ste si to vysvetlili?
„S Petrom Zajacom som si to nevysvetlil. Ale ku svojej cti musím povedať, že som sa dovtedy vždy podriaďoval akémukoľvek rozhodnutiu strany. Prvýkrát v živote som sa postavil väčšinovej mienke svojej strany. Proste, mne sa projekt s Matovičom nepáčil.“
Ako vnímate kolegov, ktorí vyskúšali drogy? V SaS sú, respektíve boli členovia, ktorí fajčili jointy, čo je dodnes trestné.
„V živote som nevyfajčil cigaretu, ba som ani nepotiahol. Keby v tejto krajine platil tvrdý prohibičný zákon a človeka, ktorý je opitý, potrestáme a dáme mu záznam do registra trestov, potom nebudem môcť mať problém s tým, že 18-ročný chlapec, ktorý s kamarátmi číta Kerouaca a podávajú si jointa, bude na tom rovnako. Ale ak nie je problém prísť v piatok večer na diskotéku, nájsť tam opitú mládež a nik za to nepyká, tak sa potom pýtam, čo je to za krajina? Čo je to za morálka a kritériá posudzovania? Môžeme mať opitých predsedov strán, poslancov, môžeme mať všetko, lebo sme si zvykli, že sa tu chľastá, ale niekto si dá joint nad Kerouacom a hneď je zvrhlík?“
Keby si vedľa vás kolega zapálil, tak ho nenahlásite polícii?
„Nepochybne ho nenahlásim, ak by som zároveň nenahlásil kolegu, ktorý si na druhej strane naleje tretí pohárik whisky.“
Čo si myslíte o Richardovi Sulíkovi? V čom urobil chyby?
„Podľa mňa má vytýkané drobné veci, ktoré sa nafúkli. Krátke rukávy, to sú takmer ako Havlove krátke nohavice. Je to trápnosť bulváru. Kto sa k tomu zníži, je tiež bulvár. Samozrejme, Richard Sulík sa z istej ľahkovážnosti a pre nás ťažko pochopiteľného easy-prístupu stretol s Kočnerom. To mu veľmi uškodilo v očiach mnohých premýšľajúcich ľudí. Mali by si uvedomiť, či dohodol niečo, čo poškodilo ich občiansky stav a záujmy na rozdiel od tichých rokovaní, vlastnej hlave, čo zohnala 30 až 40 miliónov. Skúsme si dať do pomeru kameru v termostate u Kočnera s pitím koly či platinovými sitkami.“
Je v poriadku, ak predseda Národnej rady informuje podnikateľa z tzv. mafiánskych zoznamov o tom, ako dopadla voľba generálneho prokurátora?
„Richard Sulík stretnutia oľutoval. Možno by už ani easy-prístup nemal. O čom Sulík referoval? O niečom, čo by si Kočner o chvíľu prečítal na internete a na druhý deň v novinách?“
Kto vám bude platiť kampaň?
„Predpokladám, že kampaň bude zo svojich prostriedkov uhrádzať SaS. Bude to veľmi skromná kampaň. Hádam sa, že bilbordy netreba. Tvrdím, že voliči Petra Osuského ho nebudú viac alebo menej voliť, lebo uvidia jeho tvár z photoshopu na megaborde. Ak v Topoľčanoch, kde milujú svojho premiéra, vyvesia môj bilbord, nik z jeho voličov neprejde ku krásnemu Osuskému.“
Takže začnete blogovať?
„Blogovanie nie. Som muž hovoreného slova. Franklin Roosevelt mal počas vojny kontakt s národom cez Hovory pri kozube. Viem, že Slováci majú iné starosti, ako počúvať Osuského pri kozube. Ale zrejme to budú videá.
Koľko plánujete minúť na kampaň?
„Pán Kiska je bohatý úctyhodný človek, na kampaň má dva milióny, ak SaS bude mať jednu štyridsiatinu sumy, tak to bude dosť. Ale vonkoncom by mi nenapadlo pozrieť krivým okom na kandidáta Kisku. Nebudem sa uchyľovať k podpásovkám. Mojím mottom volieb môže byť - nie je dôležité zvíťaziť, ale čestne súťažiť.“
Neveríte, že o rok budete pánom prezidentom?
„Verím – neverím. Neveril som, že budem členom parlamentu ako číslo 43. V roku 1994, keď som preberal polomŕtvu DS, neveril som, že budem s Jánom Langošom v parlamente, stalo sa. Môj život nepozostáva z nevery, pozostáva z neskúmania, či vyhrám.“
Beata
Balogová
