LEDNICA. Desaťročia kamene odnášali, aby nimi vystužili základy domov alebo si skrášlili skalky. Dnes kamene v tonách vozia naspäť, i keď z päťdesiat kilometrov vzdialeného kameňolomu.
Obyvatelia pohraničnej obce Lednica v Púchovskom okrese začali pred dvomi týždňami zachraňovať ruiny stredovekého hradu z 13. storočia.
Zapojili sa do projektu obnovy hradov nezamestnanými, ktorý ešte v roku 2011 spustil minister kultúry Daniel Krajcer (vtedy SaS) a po voľbách naň nadviazal aj jeho nástupca Marek Maďarič (Smer).
„Celý život som pásol ovce, ale vlani po 37 rokoch družstvo stádo predalo. Trištvrte roka som bol na úrade práce, keď mi ponúkli túto robotu,“ hovorí 56-ročný lednický bača František Egly.
Do rúk berie kýble so špeciálnou vápennou maltou s prímesou metakaolínu. Tá má zabrániť poškodeniu pôvodneho kameňa a cementovému zosiveniu múrov príznačnému pre rekonštrukcie hradov za socializmu.
Kýble bačovi na vratkú fošňu podáva chemický inžinier Ľuboš. „Skončila sa mi zmluva a 59-ročného skoro dôchodcu už nikto nezamestná. Tak som šiel na úrad práce a toto práve vylepili,“ rozpráva aj on.
Z manuálnej práce si ťažkú hlavu nerobí. „Tak trochu sa mi splnil aj chlapčenský sen, zamladi som chcel byť archeológom,“ usmieva sa.
Na čerstvom vzduchuLednica
Oprava hradu
hrad Lednica postavili v 13. storočí na ochranu severozápadnej hranice Uhorska,
v projekte obnovy hradov na ňom od júna pracuje 14 nezamestnaných,
ministerstvo kultúry na opravy vyčlenilo 35-tisíc eur, na platy pôjde z Európskeho sociálneho fondu 56tisíc eur.
Ďalšie várky kamenia a malty preberá od obsluhy stavebného výťahu Štefana Blažeka. Bývalý kamionista z neďalekých Bohuníc sa dnes živí sezónnym umývaním riadov v rakúskych lyžiarskych strediskách.
„Som tu pre peniaze, pomôže mi to preklenúť hluché leto,“ tvrdí bez okolkov.
Po chvíli však pripúšťa, že väčšina pláce, ktorú za sedemapolhodinovú šichtu päťkrát do týždňa dostane, padne na „benzín, cigarety a večer aj nejaké to pivko“.
„Ale som na čerstvom vzduchu, v dobrej partii s dobrým šéfom,“ zvyšuje hlas, keď sa spoza múru vynorí tridsiatnik Peter Martinisko.
Rok za dva týždnePráve on je hlavou projektu. Hrad spolu s ďalšími dobrovoľníkmi z ilavskej Historicko-astronomickej spoločnosti opravujú už od roku 2004.
„Premleli sa tu už stovky dobrovoľníkov. Niečo sa nám podarilo opraviť aj vďaka podpore súkromných firiem alebo Nadácie Pontis,“ rozpráva absolvent odboru zameraného na využívanie informačných technológií v školstve.
„Za tieto dva týždne sa nám však podarilo spraviť toľko ako za celý minulý rok,“ priznáva.
Štrnástich nezamestnaných od Považskej Bystrice až po Nové Mesto nad Váhom vyberal asi zo stovky záujemcov.
„Na začiatku sme mali test, každý musel postaviť svoj múrik a podľa toho, ako dokázal kamene previazať, sme im pridelili prácu,“ hovorí.
Murárom a odborným pracovníkom úrad práce preplatí 507 eur v hrubom, pomocníkom o stovku menej.
Z úradu práce sa na hrad dostala aj 25ročná absolventka histórie Mária Kováčiková, ktorá má na starosti archeologické nálezy. „Nachádzame najmä keramiku, zdobenú omietku a kozubové kachličky,“ rozpráva.
Prácu partie, ktorú dopĺňajú aj živnostníci ostrieľaní na iných hradoch, vidno už z diaľky. Múr východného paláca, z ktorého sa desaťročia sypali skaly do dediny, sa opäť vyformoval a vytiahol do výšky.
„Nejdeme ho vybudovať nanovo, chceme zachovať romantiku ruiny, v ktorej sa však ľudia budú cítiť bezpečne,“ hovorí šéf obnovy hradu Peter Martinisko.
Pamiatky spojili rivalovDo projektu obnovy sa už zapojilo 47 hradov aj prvé kaštiele a kostoly.
BRATISLAVA. S projektom obnovy hradov s pomocou nezamestnaných prišiel bývalý minister kultúry za SaS Daniel Krajcer ešte v roku 2011.
Jeho ministerstvo vtedy vyčlenilo 115-tisíc eur na pilotné projekty obnovy hradov Uhrovec a Šariš.
Ďalších 196-tisíc na plácu päťdesiatky nezamestnaných poskytlo ústredie práce z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
Projekt sa rýchlo ukázal ako životaschopný a pokračovať sa v ňom rozhodol tak Krajcer, ako i jeho nástupca Marek Maďarič.
„Nový minister kultúry sa rozhodol pokračovať v tomto projekte na základe dôkladnej analýzy spoločenských, ekonomických a hlavne budúcich výraznejších sociálnych prínosov jeho realizácie,“ povedala Natália Mizerová z tlačového referátu ministerstva.
Maďarič sa projekt rozhodol rozšíriť aj na ďalšie kultúrne pamiatky a vlani tak nezamestnaní už okrem 17 hradov obnovovali aj prvé kaštiele či mestské opevnenia. V roku 2012 vyčlenilo ministerstvo kultúry na záchranu „torzálnej architektúry“ vyše 621-tisíc eur, tento rok odkleplo ďalších 34 projektov za 590-tisíc.
Ministerstvo kultúry si projekt v jeho treťom roku pochvaľuje. Hrady sa podľa nich stávajú pre návštevníkov atraktívnejším a bezpečnejším, projekt nezamestnaným prináša nové pracovné zručnosti a prácu dáva aj miestnym podnikateľom.
Úrady práce si od projektu sľubujú polročné zamestnanie pre 840 ľudí, tridsať percent z nich by si podľa ústredia mohlo vďaka získaným zručnostiam nájsť stálu prácu.
„Keďže je na projekt veľmi pozitívny ohlas aj od verejnosti, budeme pokračovať i v roku 2014,“ povedala Mizerová.
Byť majstrom na sadrokartóny pri oprave múrov nestačíŠéf Združenia na záchranu Brekovského hradu STANISLAV MACINSKÝ hľadá nezamestnaných už na druhú etapu opravy hradu pri Humennom.
Prečo ste sa zapojili do projektu obnovy hradov?
„Tri roky sme boli na hrade ako dobrovoľníci. Dá sa tak spraviť iba malé množstvo prác, eurofondové projekty sú zas príliš náročné a veľké. Je to zlatá stredná cesta.“
Uvidí návštevník rozdiel?
„Spravilo sa obrovské množstvo roboty. Keď ste predtým okolo hradu prešli, mali ste pocit, že všetko padá. Zacelili sme veľké diery v múroch, teraz ideme zakonzervovať koruny múrov, aby neohrozovali ľudí.“
Aký má byť výsledok?
„Mala by to byť zakonzervovaná zrúcanina, niečo ako Spišský hrad.“
Koľko obnova stojí?
„Vlani sme dostali 40-tisíc eur z ministerstva kultúry, zaplatili sme za ne archeologický výskum, nakúpili náradie, materiál a živnostníkov. Úrad práce preplatil 90-tisíc na mzdy 30 nezamestnaných. Teraz máme schválených 25tisíc a úrad práce zamestná rovnaký počet ľudí.“
Budú to tí istí?
„Asi desať šikovných majstrov a murárov chceme opäť, zvyšok budú noví.“
Ako vyberáte ľudí?
„Keď sa opravuje hradný múr, je to úplne iná práca, ako keď sa robí so sadrokartónom, takže sa nedá spoliehať na to, že je niekto murár. Na hrade sa musí opakovať murivo, ktoré je hneď vedľa a či to niekto vie, sa ukáže až namieste. Tretinu ľudí sme museli vymeniť. Na druhej strane sa u nás uchytil človek, ktorý bol od revolúcie nezamestnaný.“
Je záruka, že opravený hrad sa nezačne sypať?
„Prax na Slovensku nemá takmer nikto. Štátne firmy hrady betónovali, učiť sme sa mohli iba od pár ľudí z malých firiem. Dnes už máme dobré výsledky a skúsenosti si vymieňame s dobrovoľníkmi na celom Slovensku.“
Dokáže tento projekt zachrániť slovenské hrady?
„Je to príležitosť, ale aj riziko. Niektorí do toho nejdú, na takej stavbe sa môže hocičo stať a my ako štatutári sme aj trestne zodpovední. Našťastie sa zatiaľ nič nestalo.“
Prečo ste do toho šli?
„Som rodák z Brekova a nechcel som sa pozerať, ako hrad mizne. Je to prínos aj pre obec, keď sa tu zamestná 30 ľudí, nie je to málo.“
