BRATISLAVA. V regiónoch s nárastom rómskej populácie chce štát stavať nové školy a škôlky, umožniť v nich vzdelávanie aj v rómčine, zvýšiť počet rómskych asistentov a učiteľov školiť v interetnickom dialógu.
Nariadiť však chce aj predškolskú výchovu deťom problémových rodičov, za zlé správanie žiakov krátiť rodičom sociálne dávky a takéto deti zveriť školám aj popoludní a cez prázdniny.
Nejde o dva rozdielne štáty, ale o dve odlišné koncepcie, ku ktorým sa hlási tá istá vláda.
Rozpoltený kabinet
Jednou je Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorú vlani na popud Európskej komisie prijala ešte vláda Ivety Radičovej a ku ktorej sa v programe prihlásila aj vláda Smeru.
Druhou je Rómska reforma, ktorú už od októbra pripravuje a predstavuje nový vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák z OĽaNO.
„Pollákova reforma a národná stratégia sú pritom vo výraznom konflikte,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). „Kým rómska reforma chce donútiť ľudí správať sa inak tým, že ich sankcionuje prostredníctvom financií a dokonca trestného práva, národná stratégia je o vytváraní možností,“ vraví.
Problémy sa prehĺbujú
Centrum a ďalšie mimovládne organizácie vydali o situácii správu. Sú presvedčení, že písaním novej reformy namiesto zavádzania opatrení z existujúcej stratégie sa problémy rómskych komunít prehlbujú.
Lajčáková upozorňuje aj na to, že pri tvorbe správy im chýbali oficiálne štatistiky. Okrem vlastného terénného výskumu tak vchádzali z poznatkov Rozvojového programu OSN, Svetovej banky a Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA).
"Na Slovensku sú rôzne stratégie, ale žiadny politk si ich neosvojil. Chýba im politické krytie,"dodala Elena Gallová Krigellová z CVEK-u.
Vláde vyčítajú pasivitu pri riešení segregácie rómskych žiakov a vysokej nezamestnanosti medzi Rómami, biednu zdravotnú starostlivosť o ľudí v osadách aj oslabenie pozície splnomocnenca. Podľa CVEK-u stratil Pollák schopnosť ovplyňovať eurofondy v rámci svojej agendy.
Odloženie stratégie kritizuje aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Kým pripravujú reformu, „prístup rómskych detí k predškolskému a školskému vzdelávaniu sa skôr zhoršuje“, hovorí.
Kontinuita nenastala
Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák, ktorý stratégiu pripravoval, dokonca varuje pred stratou dôveryhodnosti Slovenska pri vyjednávaniach o pomoci z eurofondov.
„Skôr či neskôr sa budú musieť k stratégii vrátiť, lebo je to platný dokument schválený vládou, ktorý bol predstavený Bruselu a o ktorom musíme každý rok podávať správu,“ tvrdí. „Ak chceme vybojovať peniaze aj na túto otázku, musíme vedieť, čo chceme a nie blufovať reformou.“
Správa, ktorú predstavili mimovládky, sa zaoberá hlavne témami ako bývanie, zdravotníctvo, práca, vzdelanie a nediskriminácia. "Veľké rozdiely sú najmä v starostoch," myslí si Ingrid Kosová z mimovládnej organizácie Quo Vadis, spoluautorka dokumentu.
Za absurdnosť považuje multikultúrnu vývchovu v tzv. rómskych dedinách a to, že niektorí rómski asistenti neovládajú jazyk menšiny.
Správu k Dekáde okrem Slovenska vypracovalo ďalších sedem štátov. Kvalita stratégií sa v týchto krajinách líši od prístupu politikov k nej. V Bulharsku nastal najväčší pokrok v zlepšení zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie sa podporilo v Maďarsku a Českej republike, zhodnotila Lajčáková.
Slovensko porovnávať s inými monitorovanými krajinami nechcela: "Kontinuita, ktorá sa očakávala, neprišla. To je pre nás najdôležitejšie."
Správa občianskej spoločnosti ...
Neprofesionálny útok
Hovorca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik tvrdí, že každá vláda má právo na vlastný prístup. Pripomína však, že národné stratégie prijalo 26 krajín Únie na to, „aby v živote rómskeho obyvateľstva nastali skutočné zmeny“.
Splnomocnenec Peter Pollák tvrdí, že reforma a stratégia v konflikte nie sú a kritiku odmieta. Mimovládne organizácie obviňuje z neprofesionality. Vyčíta im, že sa nespýtali na jeho názor a v správe tak chýbajú zmienky o pripravovaných projektoch na zamestnanie zdravotných asistentov, dotáciách na výstavbu škôlok či podpore svojpomocnej výstavby domov.
„Možno by bolo užitočnejšie, keby mimovládne organizácie miesto písania rôznych správ pôsobili priamo v teréne, pretože len písanie správ Rómom nepomôže,“ tvrdí.

Beata
Balogová
