Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
KOŠICE. Od minulého roka najhľadanejšieho vojnového zločinca na zozname Centra Simona Wiesenthala dobehla minulosť.
Maďarská prokuratúra podala v pondelok obžalobu na László Csatáryho (98), bývalého dôstojníka Maďarskej kráľovskej polície v Košiciach, ktorý zohral jednu z kľúčových úloh pri deportáciách takmer 15 700 košických Židov do koncentračného tábora Osvienčim. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters.
Podľa hovorkyne budapeštianskej prokuratúry Bettiny Bagolyovej proces by sa mal začať v priebehu troch mesiacov.
Ako uviedla, Csatáry je obžalovaný z nezákonných popráv a mučenia ľudí, ktorých sa mal dopustiť počas II. svetovej vojny čiastočne ako páchateľ i spolupáchateľ.
Zberný tábor
Na „nápadného sadistu,“ ako v knihe Holokaust v Maďarsku nazval niekdajšieho šéfa dočasne zriadeného košického geta americký historik Randolph L. Braham, si zreteľne dodnes pamätá Košičanka Edita Šalamonová (89).
Aj ona sa v apríli 1944 ocitla spolu so svojimi rodičmi, mladšou sestrou Katkou, starším bratom Ferdinandom, s jeho deväťročnou dcérkou Juditou a s ďalšími príbuznými v zbernom tábore v košickej tehelni.
„Aj dnes ho mám pred očami,“ spomína na Csatáryho drobná starenka.
„Vysoký, štíhly fešák v uniforme, stále dokonale upravený, v okuliaroch, rajtkách, s nablýskanými čiernymi čižmami. Po tábore chodil neustále s koženým korbáčom. Viem, že kedykoľvek, kohokoľvek, pre nič, za nič zbičoval, vyžíval sa v krutých osobných trestoch. Bol to človek s kamenným srdcom.“
Edita Šalamonová si nie je istá, či proces so starcom nad hrobom má ešte nejaký zmysel a či sa vôbec dožije spravodlivého trestu.
„Určite nad ním niekto držal a stále drží ochrannú ruku. Inak by sa predsa nemohol desaťročia skrývať v Kanade a v Maďarsku.“
Prečítajte si tiež:
Csatáry prežil aj svojho atentátnika
Pochybnosti
„Na jednej strane som rada, že sa proces s Csatárym konečne začne. Žiadny trest ale nevráti našich príbuzných, ktorí prešli jeho rukami a domov sa už nikdy nevrátili,“ vysvetľuje viceprezidentka Celosvetovej organizácie židovských žien a prezidentka občianskeho združenia Ester Marta Győriová.
V košickej tehelni a neskôr v Osvienčime skončilo jej dvadsaťsedem príbuzných, vrátane starých rodičov a rodičov. „Vrátila sa len moja mamička,“ spomína Győriová.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan víta rozhodnutie maďarskej prokuratúry podať na László Csatáryho žalobu: „Je mi jedno, či sa tento zločinec vôbec dožije rozsudku a aký trest mu súd vymeria. Pre mňa je najdôležitejšie, že neušiel spravodlivosti, že sa toho vraha môžeme dotknúť, že tí, ktorí dodnes popierajú holokaust, budú môcť na vlastné oči vidieť a na vlastné uši počuť, ako tragédiu spôsobili ľudia ako Csatáry.“
Zločin a trest
„Nejde ani tak o výšku trestu, ktorý v prípade vetchého starca s nalomeným zdravím, navyše s takým časovým odstupom, už zrejme nesplní svoj účel,“ myslí si prokurátor špeciálnej prokuratúry Ján Šanta.
„Proces s vojnovým zločincom a posúdenie jeho viny má však obrovský morálny rozmer, preventívno – historický, či spoločenský význam. Aj dnes, takmer sedemdesiat rokov po vojne, sme predsa svedkami, ako sa znovu začínajú prebúdzať a množiť prejavy intolerancie, xenofóbie, ultrapravicového nacionalizmu, či fašizmu.“
László Csatáry tesne pred oslobodením Košíc 19. januára 1945 zmizol bez stopy. Identifikovali ho a zadržali až v roku 1995 v Kanade.
O rok neskôr kanadské ministerstvo spravodlivosti požiadalo naše orgány o spoluprácu na príprave podkladov pre obžalobu.
Ján Šanta, v tom čase prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, vypočul 29 vytipovaných svedkov, ktorí prežili holokaust a bezprostredne potvrdili účasť Csatáryho na transportoch.
„Verím, že aj výpovede, ktoré som zaznamenal, aspoň trochu pomôžu dosiahnuť spravodlivosť.“
Csatáryho čaká súd aj na Slovensku
László Csatáryho odsúdil Okresný ľudový súd v Košiciach po bezvýslednom pátraní 8. júna 1948 za neprítomnosti na „trest smrti povrazom“, 15 rokov straty občianskych práv a zhabanie osobného majetku.
Vojnový zločinec si užíval slobodu so zmenenou identitou viac ako pol storočie. Až v roku 1996 ho vypátrali v Kanade, kde v roku 1955 získal štátne občianstvo. Po vypovedaní z Kanady sa opäť stratil.
Centrum Simona Wiesenthala zaradilo Csatáryho v apríli minulého roku pri príležitosti Dňa holokaustu v Izraeli na prvé miesto zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov. Starca s krvavou minulosťou objavili v Budapešti reportéri britského časopisu The Sun.
Po zadržaní zločinca minister spravodlivosti Tomáš Borec vyjadril presvedčenie, že by mal byť súdený na Slovensku. Maďarské orgány nás však predbehli.
„Začatie trestného konania maďarskými orgánmi voči Ladislavovi Csatárymu je záležitosťou Maďarska ako suverénneho štátu a Slovenská republika do neho nemôže zasahovať,“ uviedla pre SME hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
Ministerstvo údajne nemá k dispozícii podrobnejšie informácie o obžalobe a chystanom procese, preto nevie v súčasnosti posúdiť jeho vplyv na záujem Slovenskej republiky o extradíciu Csatáryho na územie Slovenskej republiky. „Ministerstvo má však stále záujem na vydaní tejto osoby na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.“
Aby bol rozsudok na Slovensku vykonateľný, Krajský súd v Košiciach v marci tohto roku zmenil trest smrti v roku 1948 na doživotie.
Podľa vyjadrenia hovorkyne súdu Marcely Gálovej súd rozhodne o výkone trestu, teda na verejnom zasadnutí 19. júla tohto roku.
„Krajský súd v Košiciach vyzval odsúdeného Ladislava Csatáryho, ktorý žije v Budapešti, aby v lehote tridsiatich dní oznámil, či si zvolí obhajcu. Keďže odsúdený si obhajcu nezvolil, ustanovil mu ho súd a určil termín verejného zasadnutia.“
Mikuláš Jesenský
