BRATISLAVA. Zmeny v Schengenskom priestore, ktoré minulý týždeň schválila Európska komisia, neovplyvnia sociálnu turistiku.
Tá je tŕňom v oku pre mnohé západné krajiny, ktoré sa nevedia vysporiadať s prílevom občanov chudobnejších krajín Euróspkej únie (EÚ).
"Komisia toto odmietla," povedala pre SME Zuzana Gabrižová, šéfredaktorka portálu EurActiv.sk. Zmeny prinesú podľa jej slov "nový monitorovací mechanizmus na zvládnutie kritických situácii (keď krajina nebude zvládať ochrániť svoje vonkajšie hranice)".
Ďalšou novinkou bude úprava podmienok, kedy štát môže obnoviť kontroly na hraniciach.
Rakúsko, Nemecko, Holandsko a Británia ešte v marci žiadali, aby sa EÚ zaoberala zneužívaním sociálnych systémov bohatších krajín.
V rámci Schengenu nesmú členské štáty zaviesť dočasné kontroly na hraniciach z ekonomických alebo sociálnych dôvodov, vysvetlila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku a dodala: "Nepôjde tak o obmedzovanie pohybu osôb v Schengene, práve naopak."
Zmena v praxi neprišla
Najvýraznejším zástancom hraničných kontrol pre zastavenie ekonomických migrantov bolo Francúzsko pod vedením Nicolasa Sarkozyho. Neskôr sa spustila lavína deportácií kočovných Rómov z Rumunska a Bulharska.
Po nástupe socialistu Francoisa Hollanda sa očakávala zmena smerovania Paríža v boji proti sociálnej turistike. Sľuby o "lepšom riešení problémov s Rómami" sa po viac ako roku nenaplnili, všimol si americký New York Times.
"V princípoch je to iné, ale v praxi ostali veci rovnaké," okomentoval súčasnú situáciu vo Francúzsku pre New York Times Dezideriu Gergely z Európskeho centra pre práva Rómov.
Kým Sarkozyho vláda ponúkala letenku a 300 eur pre dospelého a 100 eur na dieťa, súčasná francúzska vláda dáva letenku a 50 eur pre dospelého a 30 pre dieťa.
Európska komisia pre ľudské práva eviduje vo Francúzsku 12-tisíc prípadov násilného vysťahovania ľudí v minulom roku. Takmer vždy išlo o Rómov, v 80% prípadov zasahovala polícia. Oproti roku 2011 tak vzrástol počet deportácií o viac ako deväť percent.
Pri poslednom rušení nelegálneho rómskeho tábora vo francúskom Bordeaux pomáhali aj dvaja bulharskí policajti. Zásah sa dotkol 133 Rómov. Časť z nich z nich dostane šancu zlegalizovať svoj pobyt, väčšinu čaká deportácia.
Problémy hlási aj Nemecko
Ekonóm Hans-Werner Sinn z Mníchovskej univerzity v máji varoval pred sociálnymi turistami v Nemecku. Podľa jeho slov ide najmä o Rómov z Bulharska a Rumunska, ktorých vyhostil Paríž. Migrácia Rómov by mohla od januára 2014 "nevyhnutne narušiť sociálny štát" v Nemecku, tvrdí Sinn. Vypočítal, že sociálni turisti majú mesačne v Nemecku príjem z dávok 1050 eur. Jeho kritiku podporil aj minister vnútra Hans-Peter Friedrich v rozhovore pre Der Spiegel. Dnes žije v Nemecku viac ako 200-tisíc Rómov.
"Odmietam takéto diskusie, Rómovia sa stali opäť čiernou ovcou v Európe," vyhlásil pre Southeast European Times Marian Daragiu, rumunský rómsky predák.
O rozšírení Schengenu o Bulharsko a Rumunsko by sa malo rozhodnúť na jeseň po parlamentných voľbách v Nemecku.
