Významná vedecká inštitúcia vznikla v roku 1953. V poslednom čase dosiahla viacero verejne známych úspechov.
BRATISLAVA. Slovenská akadémia vied oslavovala šesťdesiate výročie svojho založenia.
Za podporu vedy sa na slávnostnom podujatí okrem siedmich rektorov univerzít, bývalých predsedov akadémie a predsedu Českej akadémie vied rozhodla oceniť aj prezidenta Ivana Gašparoviča a premiéra Roberta Fica zo Smeru.
Tienisté stránky
- magnetická neviditeľnosť: tím pod vedením slovenských vedcov vytvoril magnetický plášť, antimagnet, ktorý dokáže ukryť pred magnetickým poľom;
- panel z hliníkovej peny: umožňuje vyrobiť veľkoplošné radiátory / chladiče;
- magnetická rezonancia: nové metódy zobrazovania končatín pre ortopédiu - navrhli, testovali na dobrovoľníkoch a klinicky overili;
- analýza semien sóje pestovanej okolo Černobyľa;
- Bojná: archeologický objav najstaršieho mocenského centra z predveľkomoravského obdobia.
Fico v príhovore niekoľkokrát pochválil Dlhodobú víziu a stratégiu Slovenska, ktorú si dal v roku 2008 vypracovať jeho Úrad vlády. Odborníci oba dokumenty prijali sporne a s výhradami.
„Tento dokument som vnímal tak, že vznikol na objednávku a podľa potrieb vlády,“ hovorí Ivan Rončák z Transparency International Slovensko o vízii do roku 2030.
Šéf Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula oponuje: „V dokumente sme písali napríklad o tom, že bude nutné predĺžiť vek odchodu do dôchodku. Premiér Fico to vtedy napríklad nepripúšťal.“
Podľa Rončáka sú však aj z odbornej stránky spracované niektoré témy podrobnejšie a odbornejšie v iných dokumentoch.
Ekonóm Michal Páleník má zasa výhrady k stratégii do roku 2015. „Je príliš dlhá a neurčitá. Ak ju porovnáme so stratégiou Európa 2020, tá je kratšia, údernejšia a sú v nej jasnejšie pomenované ciele.
Páleník sa zároveň pýta: „Stratégiu Európa 2020 si môže prečítať každý, nájdete ju na internete pomerne ľahko, kde je možné nájsť Dlhodobú víziu a stratégiu Slovenska?“
Šikula hovorí, že vízia na internete už dnes nie je, záujemci ju zoženú iba v kníhkupectvách. Šéf Ekonomického ústavu SAV, ktorý na víziu dohliadal, je v registračných protokoloch komunistickej ŠtB evidovaný ako jej agent.
Silné prírodné vedy
Od kvantových meraní až po archeologické výskumy. SAV dnes zastrešuje 56 ústavov a má vyše tritisíc zamestnancov. Silná je podľa viacerých odborníkov v prírodných vedách.
Fyzik Jozef Masarik z Univerzity Komenského hovorí, že dnes v SAV pôsobia významní fyzici uznávaní vo svete – napríklad na poli kvantovej fyziky.
Vedeckí pracovníci SAV sa podieľajú napríklad aj na výskumoch Higgsovho bozónu v Ženeve či na rámcových projektoch Európskej únie vo viac ako 50 tímoch.
SAV má jediné lekárske výskumné pracovisko so zameraním na systémovú a orgánovú fyziológiu človeka na Slovensku.
Z humanitných vied patrí medzi najväčšie objavy za posledných desať rokov objav najstaršieho mocenského centra Veľkej Moravy v Bojnej.
„Veda je beh na dlhé trate. V Japonsku, ktoré je zamerané na aplikovaný výskum, trvá v priemere pretavenie výsledkov výskumu do reality 20 rokov. Musíme našu spoločnosť naučiť, aby bola trpezlivá,“ hovorí šéf SAV Jaromír Pastorek.
Pohľad do histórie
SAV vznikla v roku 1953, nadviazala na akadémiu vied a umení založenú v roku 1942.
Od začiatku spolupracovala s vysokými školami. Výskum v prírodných vedách sa rozvíjal najskôr na ich pôde.
S humanitnými vedami bola situácia zložitejšia, za komunistického režimu podliehali politickým tlakom.
„V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli veci určované straníckou nomenklatúrou a na pôde spoločenských vied nebol vhodný priestor na slobodné bádanie,“ hovorí literárny vedec Peter Zajac.
V roku 1989 sa SAV transformovala a začala súperiť so zahraničnými inštitúciami.