BRATISLAVA. Odídeš z parlamentu a dostaneš funkciu v štátnom podniku.
Trom bývalým poslancom v Česku hrozí za takúto dohodu väzenie. Podľa vyšetrovateľov išlo o úplatok.
Viacerých politikov v Česku to rozhorčilo. Rozdávanie trafík nepovažujú za niečo trestné, ale za bežnú súčasť politického života a dohôd.
Ficovo mlčanie
Expremiér Mikuláš Dzurinda z SDKÚ necháva „trestnoprávne posudzovanie“ na odborníkov.
„Z etického a morálneho pohľadu, teda z pohľadu politického, je pre mňa podmieňovanie hlasovania prísľubom funkcie alebo nejakých iných osobných benefitov neprijateľné,“ hovorí dvojnásobný predseda vlády.
Jeho druhú vládu podporovali aj odídenci z HZDS Karol Džupa a Eduard Kolesár. Vladimír Mečiar tvrdil, že boli kúpení, čo oni popreli.
Premiér Robert Fico do uzávierky nereagoval, čo už považuje v politike za neprípustné.
Dôležitý je plat
„Je súčasťou politickej dohody, ak poslanec sám odíde z parlamentu a nepoloží pre zákon dobrú vládu. Však za zákon nehlasoval, nešiel proti svojmu svedomiu,“ vraví podpredseda Mosta–Híd Zsolt Simon.
Je v poriadku, keď za odchod dostane post v štátnej firme? „Čo je na tom protizákonné? Išiel robiť za polovičný plat,“ reaguje Simon.
Obvinený Marek Šnajdr mal podľa Lidových novin v dozornej rade podniku Čepro 37-tisíc českých korún, kým základný plat poslanca je 56-tisíc. Ďalší obvinený Ivan Fuksa bral v Českom aeroholdingu 250 až 350-tisíc.
„Takýto postup je neakceptovateľný,“ myslí si expremiérka Iveta Radičová.
Šéf KDH Ján Figeľ hovorí, že rozhodnutie politika vzdať sa mandátu „nesmie byť podmieňované protislužbou, či už prísľubom prijatia inej funkcie, alebo dokonca peňazí.“
Právnik: Zatýkanie v Česku bolo namieste
Politikom u nás stíhanie nehrozí, myslí si právnik Transparency International PAVEL NECHALA.
Môžu politické dohody o trafikách za hlasovanie v parlamente spĺňať znaky korupčného správania?
„Môžu. A som prekvapený reakciami časti odbornej verejnosti, ktorá relativizuje tieto činy z hľadiska posudzovania ich závažnosti. Trestný zákon dáva jasné podmienky, na základe ktorých možno dané konanie vyhodnotiť ako trestné. V prípade korupcie je to podmienka zneužitia funkcie, povolania alebo postavenia a získanie nenáležitej výhody.“
Verejnosť však v Česku a aj na Slovensku vníma, že takéto postupy sú v politike bežné.
„Neviem, či sa také niečo udialo. Netreba jednotlivé prípady zovšeobecňovať. V tomto prípade, ktorý sa odohral v Česku, sú tie konania také jasné a také zadokumentované, že mne osobne to stačí na to, aby sa v tej veci začalo trestné stíhanie.“
Aj v spise Gorila sa spomínajú výhody pre poslancov za to, ako budú hlasovať. Je to ten istý prípad?
„Z môjho pohľadu áno. Ide tam o zneužitie funkcie, ak poslanci nehlasovali podľa svojho vedomia a svedomia.“
Takže keď tajná služba v čase kauzy Gorila odpočúvala tie rozhovory, nebolo jej povinnosťou oznámiť to hneď polícii, aby mohla okamžite zakročiť?
„Tak by to prakticky malo fungovať. Minimálne im mali dať informáciu o tom, že sa tam niečo deje.“
Je na Slovensku perspektíva, že polícia začne konať aj v takých prípadoch, aké riešia teraz Česku?
„Neexistujú na to indície. Treba pripomenúť spôsob, akým bol zvolený kandidát na generálneho prokurátora, keď neboli rešpektované práva iného kandidáta. Nemožno teda očakávať, že ak bude vymenovaný tento generálny prokurátor, prinesie to výraznejšiu zmenu.“
Znamená to, že politici, ktorí sú pri moci, môžu zostať pokojní?
„Nebola zo strany vybraného kandidáta prezentovaná žiadna zásadná zmena. Bol súčasťou toho systému, ktorý tu je a počas doterajšieho pôsobenia nebol nijako výrazne k nemu kritický. To sú indície, ktoré hovoria, že spokojnosť politikov, ktorí sú pri moci, môže byť veľká. Situácia na Slovensku sa vymyká štandardu. Politická moc zatiaľ neuvoľnila ruky orgánom činným v trestnom konaní.“
Aspoň preventívne odhalené prípady zo zahraničia majú vplyv aj na našich politikov, aby si viac dávali pozor?
„Určite áno.“
Matúš Burčík
