Na Slovensku niet toho, kto by 97-ročného hrdinu Imricha Gablecha navrhol na štátne vyznamenanie.
BRATISLAVA. HAVLÍČKŮV BROD. „Toto je Rad bieleho leva,“ ukazuje s neskrývanou radosťou a pýchou vyznamenanie Imrich Gablech (97).
Kdesi čítal, že zaň núkajú tisíce korún, ale on by ho nepredal za nič na svete. Vyznamenanie považuje po ťažkých rokoch za morálne odškodnenie.
Najvyššie české štátne vyznamenanie dostal zo Slovákov už len Alexander Dubček a tento rok v poslednej chvíli krátko pred odchodom Václava Klausa z Hradu aj prezident Ivan Gašparovič. Jeden z tých, čo by ho mohol vyznamenať.
Z Piešťan utiekol do Poľska, dostal sa do gulagu, kde z podvýživy dočasne oslepol, potom sa dostal k britským perutiam. Doma po vojne ho komunisti zatkli.
Prečítajte si životný príbeh pilota Imricha Gablecha >>
Silný príbeh aj po vojneKoho už prezident ocenil
sochár Tibor Bartfay - autor súsošia stalinistu Klementa Gottwalda. herečka Eva Kristínová - pravidelne vystupuje na akciách pravicových extrémistov pripomínajúcich si vojnový slovenský štát spisovateľ Jozef Bob - autor historicky zavádzajúcich diel ako televízny seriál Povstalecká história či knihy Roky prelomu 1945 - 1948 herec Štefan Kvietik - Štátna bezpečnosť ho evidovala ako spolupracovníka
Gablech bol medzi prvými ôsmimi pilotmi, ktorí v júni 1939 dobrodružne odleteli z Tisovho slovenského štátu, aby bojovali proti nacistickému Nemecku.
Najskôr bojoval proti Hitlerovi na strane Poľska, po dvoch týždňoch však pilotov zajali ruskí vojaci a odvliekli do gulagu.
Keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz, poslali z gulagu 200 pilotov do britských kráľovských perutí.
Po vojne ho komunisti ako západného letca vyšetrovali, vyhodili z armády a niekoľkokrát aj zo zamestnania. Úplnej rehabilitácie i uznania sa dočkal až po roku 1989.
Gablechova zbierka ocenení pripomína malé múzeum. Má uznanie od Britov, vlani si spomenuli Poliaci.
„Jeho životný príbeh a účasť na obrane Poľska pripomína, že od prvých hodín vojny sme neboli v boji proti rozpínajúcemu sa nacizmu osamotení. Prezident Komorowski preto udelil plukovníkovi Gablechovi Komandérsky kríž,“ hovorí poľský historik Mateusz Gniazdowski.
Gablech je dnes pravdepodobne posledným z československých letcov, ktorí v roku 1939 pomáhali brániť Poľsko proti Nemecku.
Zradca národa?
Priznáva, že slovenské vyznamenanie by ho potešilo. Spomína, že ho mal sľúbené v roku 1992, ale potom sa rozdelila republika a už nikdy na to neprišlo.
„Myslím si, že aj preto, že niektorí ľudia na Slovensku ma dodnes považujú za zradcu. Za to, že som uletel z Tisovho slovenského štátu,“ hovorí čiperný letec.
„Niektorí ľudia by skutočne mohli mať obavu vyznamenať vojaka, ktorý sa v roku 1939 rozhodol pre útek z armády a ozbrojený boj. Znamenalo by to aj spochybnenie životnej cesty a rozhodnutí absolútnej väčšiny spoločnosti, ktorá zostala, žila a pracovala v štáte podriadenom nacistickému Nemecku,“ myslí si poľský historik Mateusz Gniazdowski.
Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič ponúka prozaickejšie vysvetlenie. Myslí si, že na Gablecha si v Česku spomenuli, lebo tam žije.
„Slovenské štátne vyznamenanie dostal aj letec Ivan Schwarz, ktorý rovnako bojoval proti nacizmu, a mnohí iní,“ hovorí.
Kto urobí prvý krok?Návrhy na vyznamenanie posudzuje špeciálna komisia pri Kancelárii prezidenta, v ktorej sú zástupcovia z vedy, spoločenského a kultúrneho života. Udeľuje ho vždy prezident k 1. januáru.
Keďže plukovník Gablech od konca vojny žije v Havlíčkovom Brode a má české občianstvo, udeliť by mu mohli kedykoľvek počas roka Rad bieleho kríža či prezidentskú medailu.
„Doteraz sme nezaevidovali podnet ani návrh na jeho vyznamenanie,“ tvrdí hovorca prezidenta Marek Trubač.
Návrhy môžu dať hlave štátu Národná rada aj vláda, prezident to môže spraviť aj bez návrhu.
„To, že by o tom uvažoval, nie je vylúčené. Štandardným postupom však je, že ho prezidentovi niekto navrhne,“ hovorí Trubač.
Podľa zákona o štátnych vyznamenaniach môže dať podnet ktorýkoľvek štátny orgán alebo právnická osoba.
Oficiálny návrh na vyznamenanie neeviduje ani ministerstvo obrany. Odpísalo, že ak ho dostanú, tak „ho určite posúdia a podporia“.
Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič na otázku, či neprídu s podnetom, odpovedá, že by ho určite odborne podporili.
Aktívnejší je starosta z Gablechovho rodného Hrachovišťa Ivan Kolník.
„Pán Gablech dostal od nás už čestné občianstvo, radi by sme skúsili pomôcť. Oslovil som s prosbou o spoluprácu aj Zväz protifašistických bojovníkov.“
Beata
Balogová
