Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Zmenu čerpania sociálnych dávok a obmedzenie zneužívania sociálneho systému si sľubuje od nového balíka opatrení Peter Pollák (OĽaNO), splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Ten predstaví svoje návrhy na budúci týždeň.
Každý Slovák zaplatí za pomoc v hmotnej núdzi priemerne 51 eur, pri starobných dôchodkoch je to 845 eur. Vyplýva to z Účtu za služby štátu od Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz (INESS).
Koľko zákonov sa bude musieť meniť, zatiaľ nie je jasné. Pollák vypracoval návrhy s ministerstvom práce a ministerstvom vnútra. "Najväčšia časť by sa mala dotýkať Zákona o pomoci v hmotnej núdzi," potvrdil pre SME Michal Stuška, hovorca rezortu práce.
Najzásadnejší posun
Aktivačný príspevok by mohol byť za dobrovoľnícku činnosť, sprísniť sa majú podmienky získania dávky v hmotnej núdzi. Aktivačné práce by smerovali najmä do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť.
"Pôjde o najzásadnejší posun v tejto oblasti. Nasledovať budú otázky bývania a vzdelávania," povedal pre agentúru SITA minister vnútra Robert Kaliňák. Splnomocnenec verí, že zmeny sociálneho systému budú veľmi rýchle.
S prácou Polláka je Kaliňák spokojný. "Z pohľadu práce, ktorá sa vykonala, ako sme boli schopní zakotviť naše požiadavky v EÚ, tak tá práca bola mimoriadne hodnotná. Znamenala nárast prostriedkov približne v objeme 100 miliónov eur," vyhlásil.
Polláka v apríli kritizovala poslankyňa Lucia Nicholsonová (SaS). Vyčítala mu, že nepredložil ani jeden návrh zákona.
"Najlepšie by bolo keby sa rozdelila dávka na nižšiu garantovanú časť a zásluhovú," myslí si o pripravovaných zmenách Nicholsonová. Zoznam poskytovateľov aktivačných prách by rozšírila o cirkev alebo občianské združenia. "Mali by sme si vziať príklad zo Španielska a v komunitych centrách vychovávať nielen deti, ale aj matky," dodala.
Róm nemá veľké šance
S týmto názorom súhlasí aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Aktivačné práce by si mohli obce a mestá objednávať od cirkvi, neziskových organizácií, či iných úradov.
Pri avízovanej reforme varuje, či zmeny pomôžu naštartovať zamestnanoť Rómov. "Ide o to, aby mali reálnu možnosť si nájsť prácu. Dlhodobo nezamestnaný človek, ktorý žije mimo Bratislavy, nemá veľku šancu. Obzvlášť Róm," prizvukuje Páleník.
Bývalý splnomocnenec vlády pre Rómov Miroslav Pollák si zase myslí, že by sa mala hlavne aktualizovať Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Tá podľa neho ponúka mnoho návrhov, ako riešiť problémy s Rómami. Dôraz kladie na komplexnú zmenu. "Sociálny systém treba zjednodušiť, lebo je komplikovaný, neefektívny a neudržateľný," tvrdí M. Pollák.
Len 3 percentá
Tradičný pohľad na rómsku rodinu ako poberateľa dávok je podľa jeho slov mylný. "Takéto rodiny tvoria len tri percentá zo všetkých Rómov," ktorí poberajú dávky. Štát by sa mal venovať pozornosť aj iným sociálnym témam a stoja viac peňazí. "Veľké balíky ostávaju v tichosti a bez povšimnutia," kritizuje.
Zmeniť spôsob vyplácnia dávky v hmotnej núdzi odporúča aj monitorovacia správa k tzv. Dekáde začleňovania Rómov, ku ktorej sa zaviazala minulá vláda SR.
Beata
Balogová
