Prečo sa dnes rodí viac dvojičiek ako v minulosti

Šanca, že pôrodom nepríde na svet jedno, ale hneď dve deti, je dvakrát väčšia ako kedysi.

Zo stretnutia dvojičiek, trojičiek a štvorčiat vo Valčianskej doline v júni tohto roku.(Zdroj: OPEN PUBLIC PROFILE)

Stretnúť dvojičky na našich uliciach nebýva v posledných rokoch až takým výnimočným javom. Z jednoduchého dôvodu – je ich viac, ako bývalo. Nielenže sa ich viac rodí, aj zlepšenie zdravotníckej starostlivosti dáva väčšiu šancu na prežitie tým, ktorým sa v tele matky ťažšie delí o živiny a priestor.

U nás podiel dvojičiek narástol za posledných šesťdesiat rokov približne dvojnásobne. V roku 1953 pripadlo na tisíc pôrodov asi 7 dvojičiek, v roku 2011 už 15, a to ešte bez započítania ďalších trinástich trojičiek a jedných štvoričiek, ktoré sa v danom roku narodili.

Zvyšovanie počtu viacnásobných pôrodov hlásia aj zo sveta. Národné centrum pre zdravotnícke štatisticky v USA napríklad uviedlo, že od roku 1980 sa ich zastúpenie zvýšilo o tri štvrtiny a podiel dvojičiek na americkej populácii dosiahol tri percentá. V ázijských krajinách je pomer dvojičiek najmenší, menej ich mávajú aj ženy hispánskeho pôvodu, najviac zas africké ženy.

Čo sa deje?

Odpoveď na otázku, odkiaľ sa dvojičky berú, závisí od toho, aký druh viactorčiat myslíme. Identické (jednovaječné) dvojčatá sú stále vecou náhody a ich početnosť je pomerne stabilná v rámci rôznych častí populácie.

Ale ak myslíme na dvojvaječné, niektoré príčiny sa dajú celkom jasne pomenovať. Napríklad liečenie neplodnosti párov metódou mimotelového oplodnenia. Aby sa pri ňom zvýšila šanca na úspech, vkladá sa do maternice viac oplodnených vajíčok, a tak sa aj stáva, že sa ich nakoniec aj viac narodí.

Práve z toho dôvodu je boom dvojičiek fenoménom vo vyspelých krajinách s prepracovanou lekárskou asistenciou. V USA má táto metóda za následok okolo 17 percent dvojičiek, 40 percent trojičiek a veľkú väčšinu štvorčiat. Na Slovensku sa ročne vykoná okolo dvetisíc cyklov asistovanej reprodukcie, presný register takto narodených detí u nás nie je, odhaduje sa však, že kým v Škandinávii sa takto rodí až 10 percent, u nás je to asi len jedno až dve percentá detí. Až zo štvrtiny týchto úspešných pokusov sa však narodia dvojičky.

„Celosvetový trend je dnes prenos jedného embrya. Ani to však celkom nevylučuje viacplodovú tehotnosť s jednovaječnými dvojčatami,“ vysvetľuje Jozef Války z Centra asistovanej reprodukcie ISCARE.

Vplyv však majú aj iné spôsoby liečenia neplodnosti či hormonálna antikoncepcia, lepšie povedané jej vysadenie po istom čase. Telo na to zvykne zareagovať vyššou aktivitou hormónov. Prejaví sa to tak, že namiesto jedného vznikne pri ovulácii viac vajíčok pripravených na spojenie so spermiou.

Moderný svet zrejme stojí aj za treťou príčinou, a tou je vyšší vek rodičiek. Možno to bude zákonom zachovania rodu, že staršia žena môže mať viac vajíčok v jednej ovulácii a tým aj väčšiu šancu na dvojičky. Podľa amerických štatistík je u žien po 45. roku jedna ku piatim a u tínedžeriek len dvojpercentná.

Pravdepodobnosť dvojičiek okrem toho zvyšuje napríklad aj obezita, vyššie a silnejšie ženy majú tiež väčšiu šancu porodiť dvojičky. Viac dvojičiek býva splodených v lete, čo zrejme súvisí so slnkom. A mnohé rodiny sú dôkazom, že svoje povie aj dedičnosť, hlavne z matkinej strany. Zvažujú sa aj iné vplyvy, napríklad konzumácia mliečnych produktov od dobytka, ktorý prikrmovali rastovým hormónom.

Neviditeľné problémy

Kým milo oblečené dvojičky neprehliadneme, problémy ich mamičiek často áno, ak ich práve nevidíme, ako sa pretláčajú s dvojkočíkom medzi regálmi v obchode. Ťažkostí tohto druhu majú na každom kroku, a tak nečudo, že hľadajú podporu.

Asi pred dvoma rokmi sa na webe www.dvojickovo.sk a sociálnej sieti sformovala skupina Maminky dvojičiek, kde sa virtuálne stretáva vyše 800 dvojmamičiek. „Vymieňame si na nej skúsenosti a rady, delíme sa o svoje dvojité či trojité radosti,“ hovorí jedna z jej iniciátoriek Jana Gregorovičová.

Práve v rámci tejto komunity si najprv zorganizovali menšie regionálne stretnutia, neskôr im napadlo pripraviť aj celoslovenské. Už na prvý ročník prišlo 173 rodín, na druhom ročníku sa v areáli Valčianskej doliny tento mesiac stretlo 339 rodín, z toho 319 párov dvojčiat, 18 trojčiat a dvojo štvorčiat.

Dvojmamičky pri náhodnom či podobnom cielenom stretnutí môžu vynechať híkanie a prejsť rovno k výmene praktických rád. Kde sa aké veci dajú kúpiť, kde je aký lekár, centrum či zariadenie priateľské k deťom. „Zladiť duo alebo trio detí je omnoho náročnejšie, preto sú takéto rady často neoceniteľné,“ hovorí Gregorovičová, ktorá valčianske stretnutie organizovala.

Dvojičky majú od narodenia tak trochu kolektívny režim ako v škôlke. Ak sa nechcú ich mamičky zblázniť, musia ich dávať naraz spať a naraz ich kŕmiť. Publikácie typu Ako naučiť dvojčatá spať sú potom na nezaplatenie. „Najviac ma zaskočil absolútny nedostatok spánku,“ hovorí Sidónia Szabová, matka dvojročných identických dvojičiek.

Zladenie harmonogramov detí či trénovanie súčasného dojčenia dvoch detí naraz nie je jediným problémom. Jednovaječné dvojičky mávajú niekedy aj rovnaké zdravotné problémy. „Som rada, že moji synovia sú dvojvaječní. Mesiac po pôrode museli Vilka operovať. Mal pylorostenózu (zúženie časti žalúdka) a lekári mi hneď povedali, že keby boli identickí, veľmi pravdepodobne by museli operovať onedlho aj toho druhého,“ spomína Andrea Hoštáková, zakladateľka stránky www.dvojičkovo.sk

Viacplodové tehotenstvo môže prinášať viaceré komplikácie, aj pôrody sú o niečo riskantnejšie a zvyčajne aj predčasné.

Spolu či samostatne

Dvojičky väčšinou ukazujú výraznú vzájomnú empatiu už od útleho veku. Príbehy oddelených dvojčiat Lujzy a Lotky z rozprávky Ericha Kästnera dojímali celé generácie detí.

„Naše trojročné dvojčatá Samko a Vilko sú rozdielne výzorom aj povahou, správajú sa však ako jeden celok. Keď idú jesť, jeden nikdy nezabudne vziať lyžičku z kuchyne aj pre toho druhého. Keď je jeden preč, druhý ho stále hľadá,“ opisuje Hoštáková.

U dvojčiat sa niekedy vyskytuje špecifická reč, ktorá pozostáva z vlastných vymyslených posunkov či slov, ktorým iní zvyčajne nerozumejú.

Dojímavé sú situácie, keď sa hyperaktívny brat začne prispôsobovať krokom svojmu postihnutému súrodencovi.

Autorka kníh o dvojičkách Klára Rulíková odporúča oddelenie dvojičiek na škole, aby sa naučili pracovať samostatne a aby ich stále vzájomne neporovnávali a nevnímali každého z nich len ako súčasť dvojice.

No názory i skúsenosti sú rôzne. Jednovaječné deti Kataríny Benkovej sú na seba celkom naviazané. „Čítala som rady, že je lepšie ich dávať v škole do iných tried, ale podľa mňa by bolo chybou ich nasilu roztrhnúť, keď sa vedia spolu hrať, chcú robiť rovnaké veci a obrániť sa navzájom, povedať si o všetkom. Je výhra mať takého človeka pri sebe,“ dodáva Benková.

Proti násilnému oddeľovaniu dvojičiek je aj detská psychiatrička Mirela Pustová. „Rozhodnutie o ich separácii môže viesť k prehĺbeniu nízkeho sebavedomia u toho slabšieho a k necitlivosti u toho silnejšieho z dvojičiek,“ mieni.

Nie vždy je však všetko vo vzťahu súrodencov ideálne. Dvojičky vytvárajú tandem aj pri zlých nápadoch, pomáhajú si aj pri plači a zlosti, a tak rodičom dávajú poriadne zabrať. A Sidónia Szabová pripomína aj ďalšie špecifikum: je náročné budovať si s nimi individuálne vzťahy: „Keď sa hrám s jedným, cítim na sebe pohľad druhého, že je odsúvaný. Niekedy mám pocit, že vlastne svoje deti samostatne ani nepoznám,“ hovorí Szabová. Šanca na prehlbovanie individuálneho vzťahu je len vtedy, keď je to druhé na prechádzke či v jasliach. Dvojičky majú z tohto dôvodu niekedy oveľa silnejšie väzby na seba ako na rodičov.

Dvojmo aj facky

Divadelní výtvarníci Miroslav a Jaroslav Daubravovci sú bratia aj spolupracovníci.

Vy ste takí rovnakí! Hovoria im všetci a potom sa rozrečnia o tom, podľa akých znakov ich rozoznávajú. Bratia Daubravovci si zvykli aj na obligátne otázky, či si ich nemýlia ich partnerky. Klamať vraj môžu len v telefóne, podľa hlasu ich nepoznala ani vlastná matka. Do školy chodili s vyšitými iniciálkami svojich krstných mien na štrikovanej vestičke, dnes majú rozdielne tetovania. Na základnej škole však neboli až takou raritou, okrem nich boli v triede ešte ďalšie dve dvojičky.

Na vysokej škole ich volali pre istotu Jaromiro. „Niektorí naši spolužiaci nás za päť rokov neboli schopní rozoznať,“ spomína Jaro. Nemajú im to však za zlé, sami majú problém rozlišovať iné dvojičky.

Boli zvyknutí, že všetko dostali dvojmo, aj facky od otca. Otec sa nepýtal, kedy kto čo urobil, keď niektorý z nich niečo vyparatil, facky dostali obaja. „Nerozdelilo nás to, ale spojilo,“ prikyvujú spoločne.

Spojení na diaľku

Keď Miro ako 19-ročný prišiel do Bratislavy a zapísal sa na kurz kreslenia, jeho brat pracoval už v tom čase v Prahe. Tie dva roky boli jediné, ktoré neprežili v blízkosti. Keďže po maľovaní túžil aj Jaro, Miro mu pravidelne ešte z telefónnej búdky volával, aby mu zreprodukoval obsah kurzu. Keď sa po čase opäť stretli, Jaro doniesol obrazy na tej istej technickej úrovni ako Miro, ktorý kurz reálne navštevoval. „Naučil som ho kresliť cez telefón,“ smeje sa Miro.

Ich snom bolo stať sa módnymi návrhármi. Na VŠVU im však odkázali, že dvoch by ich aj tak zobrať nemohli. Úplne náhodou si v tom čase všimli, že ešte stíhajú skúšky na scénické a kostýmové výtvarníctvo na VŠMU. Na tejto škole ich už akceptovali. Ich študijné výsledky však boli „dvojvaječné“. Keď sa Jarovi v treťom ročníku nepodarilo urobiť na prvýkrát bakalársku skúšku, pokazené prázdniny mali obaja. „Miro sa zo svojho úspechu netešil, platilo, že neúspech jedného bolel aj druhého,“ opisuje Jaro.

Telepatia?

Hoci vraj majú dosť rozdielny maliarsky rukopis, režiséri ich na spoluprácu oslovujú vždy ako dvojicu. „Ešte sme sa nestretli s tým, že by chceli len jedného,“ vysvetľuje Jaro.

Pod scény sa formálne podpisuje Jaroslav a pod kostýmy Miroslav, v praxi však obaja robia to, čo stíhajú. Keď Jaro nemohol dokončiť pre chorobu portrét robený na zákazku, domaľoval ho jeho brat. Rozdiely videli len oni sami. Hoci sa doma dokážu pri práci aj pochytiť, ich hádky trvajú len krátko a na verejnosť už vychádzajú s jednotným názorom.

„O jednovaječných dvojičkách sa hovorí, že jeden je po mame a druhý po otcovi. Prinajmenšom na nás to platí. Ja som po mame emocionálnejší, brat je po otcovi praktickejší,“ vysvetľuje Miro. Rozdiely sú aj v partnerských vzťahoch, Jaro mal šťastie, že sa oženil s dievčaťom, s ktorým predtým chodil desať rokov, on za ten čas vystriedal viaceré priateľky.

Ich partnerky sa však musia zmieriť s tým, že bratia sú dosť často spolu. „Spája nás práca, sme nielen bratia, ale aj spolupracovníci,“ dodáva Miro.

Poznajú aj akési telepatické spojenie? „Raz mi Miro zavolal, že je chorý a ja som bol chorý tiež,“ spomína Jaro. Niekedy si jeden z nich začne spievať nahlas pesničku, ktorú si ten druhý spieval v duchu, ale nevedeli by tento pocit nijako bližšie špecifikovať

Herakles aj Ifikles

Historicky sa v našich krajoch vnímali dvojičky skôr ako kríž než požehnanie a znamenie plodnosti.

Dôvodom bola nižšia novorodenecká váha a s tým spojená aj vyššia úmrtnosť dvojičiek. Narodenie dvojičiek sa v niektorých kultúrach vnímalo niekedy ako symbol plodnosti muža, inokedy ako dôsledok nevery ženy, z obavy z incestu zvykli dievčatá z dvojičiek aj zabíjať.

Dvojičky spôsobovali problémy aj tam, kde platilo pravidlo dedenia majetku prvorodeným synom. Ako sa nám zachovalo vo viacerých mýtoch a rozprávkach, situácia sa občas riešila nie celkom dobrovoľným zmiznutím jednej z dvojičiek.

0 dedičstvo sa bili už starozákonné dvojičky Ezau a Jakub, ktorí mali celkom odlišné povahy aj výzor. Ezau bol zarastený, divoký, zručný a Jakub bledý, intelektuálny. Známa je sitácia, keď hladný Ezau za misu šošovice predal Jakubovi svoje právo na otcovo dedičstvo.

Aj hrdina Herakles bol z dvojičiek, jeho brat Ifikles na rozdiel od neho nemal božský pôvod. Dvojičkami boli aj Apolón a bohyňa lovu Artemis. Najznámejšími mýtickými dvojičkami boli možno Kastor a Polydeukes, ktorí tak túžili zostať spolu aj po smrti toho smrteľného z nich, že sa z nich stalo súhvezdie Blížencov.

Súrodenecká ekonomika

Systém štátnych sociálnych dávok nie je absolútne spravodlivý, či už máte jedno dieťa, alebo viactorčatá. Niektorá skupina rodičov sa vždy bude cítiť diskriminovaná.

Napríklad v súčasnosti dostáva rodič dvojičiek vyšší rodičovský príspevok. Pri dvojičkách dostáva mesačne 249,50 eura. Pri jednom dieťati je to len 199,60 eura. Pritom nižší príspevok dostáva aj rodič dvoch detí do troch rokov, ak sa nenarodili súčasne, ale napríklad po roku. V prípade, že jedna rodina má 2,5-ročné dvojičky, dostáva skoro 250 eur mesačne. Ak má 2,5-ročné dieťa a 1,5-ročné dieťa, dostane iba necelých 200 eur.

Pričom pri trojičkách sa rodičovský príspevok zvyšuje o ďalších skoro 50 eur za mesiac, je teda na úrovni necelých 300 eur.

Rodičia viactorčiat sa nemôžu na štát sťažovať ani pri poskytovaní príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri príspevku za prvé gravidity. Štát totiž dá viac ako 838 eur všetkým deťom. Ak teda majú rodičia dvojčatá, dostanú 1677 eur, trojčatá dostanú 2516 eur.

Rodičia dvojčiat však vnímajú ako nespravodlivý príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri a viac detí alebo rodičom, ktorým sa opakovane najdlhšie dva roky za sebou narodili dvojčatá.

Tí totiž dostanú od štátu raz do roka od 82 do 108 eur na každé dieťa. Výška závisí od veku dieťaťa. Rodičia trojičiek si tak raz ročne prilepšia o 246 až 324 eur.

Ako jediné spravodlivé sa v súčasnosti zdá poskytovanie prídavku na dieťa. Ten je rovnaký na každé dieťa, či ide o jedno, dvojčatá či viactorčatá. Kým to premiér Fico nezmení.

Katarína Ragáčová

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 644
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 435
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 968
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 236
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 718
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 969
  7. Jarné prázdniny pri mori? 4 297
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 4 004
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 628
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

DOMOV

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf SNS hovoril o trestnoprávnom dopade.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

Neprehliadnite tiež

Mihál má neospravedlnenú absenciu z rokovania, nepredložil vysvetľujúci doklad

Predseda parlamentu uložil neospravedlnenú absenciu poslancom ĽSNS.

Ruské noviny píšu, že SaS je za odchod z Únie. Strana sa ohradila

Noviny sa odvolávajú na petíciu Kotlebovej strany.

Ženu, ktorá močila na korán, vzal sudca do väzby

Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor i obvinená voči nemu podali sťažnosť.

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf parlamentu hovoril v súvislosti s Holjenčíkom o trestnoprávnom dopade.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop