Dlhoročný rozhlasový spravodajca sa po emigrácii presadil aj v Nemecku.
Vždy vtipkoval, ani slovkom nenaznačil, že by mal nejaký problém. Ale taký bol Peter Rival (17.10.1937 - 16.6.2013) počas celého života – ten ho totiž od malička v žiadnom prípade nešetril.
Ako syn židovského advokáta bol počas tzv. slovenského štátu spolu so svojimi blízkymi rasovo prenasledovaný, ale aj vďaka pomoci inak zmýšľajúcich sa rodine podarilo prežiť. Tým sa prenasledovanie neskončilo, Len ľudákov a fašistov vystriedali boľševici, ktorí rodinu ako buržujov vyvlastnili.
Našťastie, keď sa stalinský teror v bývalom Československu skončil, otvorili sa možnosti aj pre takých, ako bol Peter. A tak sa po maturite dostal na novinárstvo a už počas štúdia sa začal venovať zahraničnej politike a pracovať ako študent vo vtedajšej Smene.
Ale jeho kariéra sa začala rozvíjať až v Československom rozhlase na Slovensku, kde bol v Redakcii medzinárodného života. Jeho analytický mozog a vynikajúce jazykové znalosti spolu so zdravou skepsou a veľkou dávkou židovského humoru, ktorý mu pomáhal po celý život prekonávať aj tie najzložitejšie situácie, boli bránou do sveta. Ako veľmi mladý sa stal rozhlasovým spravodajcom v Budapešti, ale pôsobil ako novinár nielen tam.
Tak ako pre mnohých angažovaných novinárov nastal preňho bod zlomu 21. augusta 1968. Presne vedel, čo by ho čakalo, a preto sa rozhodol opustiť rodnú Bratislavu a ísť do emigrácie. Nechcel za oceán ako iní, ani do Izraela, ako jeho viacerí súverci, ale zakotvil vo vtedajšom západnom Nemecku.
Vzhľadom na jazykovú výbavu bez problémov zakotvil v rozhlasovej stanici Deutsche Welle v Kolíne nad Rýnom. A toto mesto sa mu stalo druhým domovom. Oženil sa s Barbarou a stal sa otcom jedného syna, na ktorého bol veľmi hrdý.
Po páde komunizmu okamžite prišiel do Bratislavy, stretol sa so starými kamarátmi, kolegami a nadviazal aj nové priateľstvá. Ešte ako predčasný dôchodca písal pre týždenník Trend, pre Slovenský rozhlas a bol autorom niekoľkých nekrológov na tejto strane.
