Talianska agentúra pre medzištátne adopcie hradila pobyt sudkyniam, ktoré pochádzali zo súdov s najvyšším počtom rozhodnutí pre Piemont.
BRATISLAVA. „Na základe najvyššieho počtu vybavených prípadov medzištátnych osvojení pre kraj Piemont navrhujeme nasledujúcich sudcov,“ napísala pred štyrmi rokmi vtedajšia šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) Alena Mátejová.
Odporučila Klaudiu Talašovú z Bratislavy, Sylviu Szabadosovú z Prešova, Júliu Weiszerovú zo Spišskej Novej Vsi a Frederiku Zozuľákovú z Košíc.
Tie následne odcestovali v marci 2009 do Turína, kde strávili necelý týždeň spolu so štyrmi zástupcami úradov práce i Mátejovou.
Pobyt financovala talianska regionálna agentúra pre medzištátne adopcie A.R.A.I. z Piemontu v rámci projektu, na ktorom dva roky spolupracovala so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
Okrem sudkyne Talašovej, ktorá bola práceneschopná, zvyšné tri tvrdia, že nevedeli, kto pobyt financoval.
Stretli sa so zástupcami agentúry
Z programu, ktorý má denník SME k dispozícii a bol súčasťou vyúčtovania projektu, vyplýva, že sa v Turíne stretli aj so zástupcami A.R.A.I. Tí chodili aj na semináre do Bratislavy.
Za posledných 10 rokov Slovensko povolilo 433 adopcií do zahraničia. Viac ako polovica detí išla do Talianska.
Len sudkyňa Szabadosová si spomína na kritérium, pre ktoré sa na pobyt dostala. Priznala, že dôvodom bolo, že na jej súde rozhodli najviac medzinárodných adopcií v určitom období.
„Prínos pobytu bol najmä v tom, že sme konkrétne videli, na základe akých kritérií sa vyberajú budúci osvojitelia, aké podmienky musia splniť v Taliansku, aby boli zaradení do zoznamu budúcich osvojiteľov, ako sa s nimi a deťmi ďalej pracuje,“ tvrdí Szabadosová. Spolu s kolegyňami si pochvaľuje, že navštívili súd pre mladistvých aj turínsku prokuratúru.
Hoci A.R.A.I. mala záujem na rozhodovaní o adopciách, po návrate z Turína sudkyne nepociťovali žiaden konflikt záujmov.
Weiserová aj Zozuľáková tvrdia, že o adopciách už nerozhodovali.
Szabadosová zase hovorí, že sa voči A.R.A.I. necítila byť zaviazaná, pretože si myslela, že pobyt organizovalo stredisko pre ľudské práva.
Okrem toho dodala, že „pri rozhodovacej činnosti vychádzala z materiálov predložených CIPC, ktoré boli pre ňu vierohodné, pretože ich predkladala štátna a nie súkromná organizácia.“
Pre ministerstvo ide o pracovné cesty
Denník SME v sobotu informoval, že okrem iných aj bývalá šéfka CIPC si dala za účasť na projektoch A.R.A.I. vyplácať finančnú odmenu. Za pobyt dostala 329 eur. Boli to peniaze za sedem hodín prednášok. Jej prednášky však program nespomína.
Ministerstvo spravodlivosti na pobyt sudkýň povedalo, že išlo o pracovné cesty, ktoré schválili predsedovia jednotlivých súdov a organizovalo ich stredisko pre ľudské práva.
„Sudkyne preto nemuseli mať dôvodné pochybnosti o legálnosti, respektíve vhodnosti pracovnej cesty,“ tvrdí hovorkyňa Jana Zlatohlávková.
Pripomenula však, že sudca je povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdu.
„Bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu možno súhlasiť s tým, že účasť na seminári, ktorý hradí tretia strana, ktorá má navyše záujem na výsledku rozhodovacej činnosti slovenských súdov, môže oprávnene vyvolávať otázky týkajúce sa nezávislosti a nestrannosti,“ dodala hovorkyňa.
