Valletta 19. júna (TASR) - Prístupový proces SR do Európskej únie (EÚ) a s ním súvisiace rokovania v náročných kapitolách voľný pohyb osôb a kapitálu boli hlavnou témou dnešného stretnutia slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu s opozičným predákom maltskej Labouristickej strany Alfredom Santom. Opozičného politika zaujal najmä fakt, že až 75 percent Slovákov podporuje vstup krajiny do únie. Vláda bývalého maltského premiéra Santa totiž v 90. rokoch zmrazila prihlášku Malty do EÚ. Labouristi argumentovali, že vstup do únie by bol v rozpore s ústavou, ktorá zakotvuje nezúčastnenosť a neutralitu krajiny. Namiesto členstva v EÚ presadzovali intenzívne styky v rámci zóny voľného obchodu. Po víťazstve Národnej strany Malta obnovila rokovania o vstupe do únie. Ako v tejto súvislosti podotkol Dzurinda, Alfred Sant nezmenil svoje odmietavé stanovisko v súvislosti so vstupom Malty do EÚ.
Skutočnosť, že sa premiér SR počas oficiálnej návštevy Malty stretol s jej opozičným lídrom, nie je výnimočná. Zahraničné návštevy sa totiž počas pobytu na Malte stretávajú s oficiálnymi aj opozičnými predstaviteľmi. Dzurinda v tejto súvislosti dodal, že aj predstavitelia slovenskej opozície cestujú do centrály NATO v Bruseli či USA. Slovenský premiér sa stretol aj s maltským prezidentom Quidom de Marcom, s ktorým rokoval o procese integrácie oboch krajín do európskeho spoločenstva. Po prehliadke Konkatedrály sv. Jána sa predseda slovenskej vlády stretne so svojím maltským partnerom Edwardom Fenechom Adamim. Očakáva sa, že témami oficiálnych rozhovorov, ktoré budú vyvrcholením dvojdňovej návštevy premiéra Dzurindu na ostrovnom štáte, bude prístupový proces Slovenska a Malty do EÚ a možnosti prehĺbenia hospodárskej spolupráce. Po spoločnej tlačovej konferencii oboch premiérov Dzurinda ukončí oficiálnu návštevu Malty a vráti sa späť do vlasti.
SR môže reforma verejnej správy stáť miesto v prvej skupine
Brusel 19. júna (TASR) - Slovensko stratí šancu vstúpiť do Európskej únie medzi prvými krajinami, ak včas neprijme základné rozhodnutia týkajúce sa reformy verejnej správy. Vyhlásil to dnes v Bruseli šéf Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálny rozvoj Guy Crauser. Ak sa reforma verejnej správy bude naďalej odkladať, Slovensko stratí čas, ktorý bude len veľmi ťažko doháňať v období ostávajúcom pred vstupom do únie, varoval Crauser. Všetky rozhodnutia treba preto prijať v takom čase, aby Slovensko mohlo vstúpiť do EÚ v prvej vlne. EK už niekoľkokrát upozornila slovenské úrady na nevyhnutnosť rýchleho schválenia reformy verejnej správy. Pre komisiu nie sú dôležité počty krajov alebo vyšších územných celkov, ale to, aby územno-správne členenie bolo efektívne.
"To je jediná podmienka, ktorú máme, zvyšok je plne v kompetencii slovenských orgánov," uviedol Crauser, ktorý sa v priestoroch slovenskej misie pri EÚ zúčastnil na prezentácii národného plánu regionálneho rozvoja SR. Zdôraznil však, že územie by malo byť rozdelené do dostatočne veľkých regiónov, pretože delenie do veľmi malých územných celkov nie je efektívne. Crauser tiež upozornil na potrebu prijatia zákona o regionálnom rozvoji, jasné definovanie zodpovednosti jednotlivých ministerstiev a rozdelenie kompetencií na všetkých úrovniach od štátnej správy až po regionálnu samosprávu, ako aj na nevyhnutnosť posilňovania administratívnych kapacít. "Zdá sa, že reformu verejnej správy chápe EK ako kardinálnu otázku decentralizácie moci a demokratizácie našej krajiny. Neustále nám preto opakujú potrebu jej realizácie a naznačujú, že prípadné neuskutočnenie tohto kroku môže mať vplyv na termín nášho prijatia do únie," reagoval na Crauserove slová slovenský vicepremiér pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky.
Pripomenul, že reforma verejnej správy má aj silnú vnútropolitickú dimenziu. "Naše regióny totiž nedisponujú adekvátnymi právomocami na riešenie svojich problémov v zamestnanosti, sociálnej či ekonomickej oblasti a je to na neprospech riešenia regionálnych problémov," konštatoval vicepremiér. V každom prípade musí Slovensko podľa neho schváliť rozhodujúce zákony (zákon o vyšších územných celkoch, o voľbách do regionálnych samospráv, o regionálnom rozvoji) ešte v tomto roku. "Schválený model by mal byť účinný, aby verejná správa po reforme bola pružnejšia, lacnejšia a bližšia k občanovi," zdôraznil Csáky.
SAV predstavila v Bruseli historický a kultúrny vývoj Slovenska
Brusel 19. júna (TASR) - S cieľom predstaviť históriu a kultúrny a spoločenský vývoj Slovenska v rámci jednotlivých štátnych útvarov, v ktorých krajina existovala, až po získanie nezávislosti v roku 1993, sa dnes v Bruseli začala výstava zorganizovaná Slovenskou akadémiou vied (SAD) a misiou SR pri EÚ. "Je to nová myšlienka predstaviť sa Európe ako krajina, ktorá má svoju kultivovanú spoločnosť, ktorá je schopná prijímať isté hodnoty a tieto hodnoty aj dávať," povedal po seminári a otvorení výstavy bývalý podpredseda SAV pre vedy o spoločnosti a kultúre Dušan Čaplovič. Na farebných paneloch si návštevníci výstavy môžu pripomenúť hlavné udalosti kultúrneho a spoločenského vývoja na Slovensku v rôznych historických obdobiach až po "nežnú revolúciu" v roku 1989 a súčasnosť. Slovensko je ukázané z rôznych pohľadov podľa jednotlivých vedných odborov SAV - z pohľadu vied o spoločnosti, človeku, dejinách a kultúre. "Výstava sa začala v Bruseli, ale sme odhodlaní ju zorganizovať aj na ďalších zastupiteľských úradoch SR," informovala nová podpredsedníčka SAV pre vedy o spoločnosti a kultúre Tatiana Sedová. Podľa jej slov sa najbližšie uskutoční v Štrasburgu, potom v Paríži a pravdepodobne aj v Štokholme.
Slováci striedali na Cypre rakúskych vojakov za zvukov Radetzkého maršu
Famagusta 19. júna (TASR) - Za zvukov legendárneho rakúsko-uhorského vojenského Radetzkého maršu a skladby Time To Say Goodbye v podaní britskej vojenskej kapely sa rozlúčil v pondelok večer rakúsky vojenský kontingent s mestom Famagusta na východe Cypru, aby ho v rámci mierovej misie nahradil prápor vojakov Armády Slovenskej republiky. Slovenský prápor prevzal velenie misie UNFICYP a 272 slovenských profesionálov bude pôsobiť v tzv. štvrtom sektore v demilitarizovanej zóne na východe ostrova spolu so 113-člennou maďarskou rotou. Velenie odovzdal rakúsky nadporučík Günter Kienberger v rovnakej hodnosti slúžiacemu slovenskému nadporučíkovi Milanovi Kováčovi. Lúčiaci sa rakúski vojaci istotne majú načo spomínať - boli situovaní na Cypre 37 rokov od roku 1964, čo je v histórii najdlhšie nasadenie vojakov Bundesheeru v zahraničí. Šéf misie OSN na Cypre Zbigniew Wlosowicz na rozlúčkovom podujatí mohol len zdôrazniť, že rakúski vojaci tu zanechali hrdé dedičstvo nestrannosti a svoj príspevok k mieru. Rovnako sa v pondelok vyjadrovali aj zástupcovia ďalších armád situovaných na ostrove, ako aj predstaviteľov diplomatických zborov. Podľa slov rakúskeho veľvyslanca pre Cyprus a Grécko Reného Pellitzera sa síce tzv. cyperská otázka nevyriešila, ale lúčiaci sa príslušníci Bundesheeru sa zaslúžili o napredovanie mierového procesu na rozdelenom ostrove.
Na miesto Rakúšanov do kasárni Leopolda V. prichádza slovenský kontingent. Pre Slovákov ide o nové pôsobisko. Preto s nimi do konca augusta zostane 25-50 príslušníkov rakúskej armády, ktorí budú okrem transportu techniky do vlasti poskytovať poradenstvo slovenským kolegom. V kasárňach bolo do pondelka rozmiestnených 245 príslušníkov Bundesheeru, ktorých od roku 1997 posilnilo 30 Slovincov. Slováci sú tu nováčikovia no štart mali určite dobrý, keď už počas slávnostnej rozlúčky s Rakúšanmi šéf ostrova Wlosowicz uviedol, že veliteľ slovenského práporu Kováč urobil na neho vynikajúci dojem. Slovenský veľvyslanec na Cypre Dušan Rozbora poukázal na spoluprácu s maďarským kontingentom, ktorý vykonával svoju službu tiež v rakúskom sektore a podľa jeho slov spoločná nadchádzajúca misia môže byť príkladom pre dobrú susedskú spoluprácu.
Maďari na rozdiel od Slovincov a Rakúšanov na ostrove zostávajú. Zo strany Cypru sa na rozlúčkovom podujatí zúčastnil len predstaviteľ tureckej časti ostrova. Na závere historicky dlhej misie sa nezúčastnil ani rakúsky spolkový prezident Thomas Klestil, hoci sa jeho účasť minimálne plánovala. Dôvodom je stále nevyriešená situácia na ostrove a zo strany OSN obava, že prítomnosť vysoko postavených politikov na podujatí v tureckej časti ostrova vo Famaguste, kde má sídlo ich vládny kabinet, by mohla spôsobiť ďalšie problémy. Rakúskych vojakov však dnes popoludní privíta na viedenskom letisku Schwechat nielen minister obrany Herbert Scheibner, ale aj prezident Klestil.
Slovenskí vojaci odštartovali teda svoju misiu, ktorú začali ich rakúski kolegovia v roku 1964. Vtedy tu postavili poľnú nemocnicu a v ich sektore sa ich vystriedalo do dnes až 15.200 vojakov. Žiaľ, v rámci tejto misie zahynulo 15 Rakúšanov. Traja z nich počas leteckého útoku 14. augusta 1974, keď turecké bombardéry napadli ich vozidlo OSN. Hlavnou úlohou modrých prilieb na Cypre je zabrániť obnoveniu bojov medzi znepriatelenou tureckou a gréckou stranou. Cyprus je rozdelený na tureckú a grécku komunitu od roku 1974, keď Turecko vojenským zásahom na severe ostrova reagovalo na pokus o prevrat s cieľom pripojiť Cyprus ku Grécku.
Slovenská verejnosť nebola o možnom výskyte BSE v SR informovaná v predstihu
Viedeň 19. júna (TASR) - Na Slovensku sa po prvý raz objavilo podozrenie na výskyt choroby šialených kráv (BSE). Stalo sa tak konkrétne na poľnohospodárskom majetku v Žemberovciach a išlo o kravu, importovanú z Holandska, ktorá pochádzala zo stáda s potvrdeným výskytom BSE, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard. Málo dôvery však vzbudili okolnosti, za ktorých bola verejnosť o možnom výskyte BSE v krajine informovaná: minister poľnohospodárstva Pavol Koncoš sa o podozrení na výskyt tohto ochorenia zmienil v nedeľu v politickej diskusnej relácii súkromnej televízie Markíza.
Vyhlásil, že veterinárne miesta majú všetko pod kontrolou a s výnimkou spomenutej dovezenej kravy neexistuje nijaké podozrenie. A na znak toho, že sa netreba naozaj ničoho obávať, mal vo vysielaní kravatu, potlačenú obrázkami kravičiek, všíma si rakúsky denník a dodáva, že relácia sa nezaobišla bez ubezpečenia, že aj samotný minister konzumuje hovädzie mäso. Šéf rezortu poľnohospodárstva nezabudol zároveň pripomenúť, že na Slovensku nebolo nikdy povolené kŕmiť zvieratá mäsovokostnými múčkami. Tento zákaz však platil aj v susednom Česku a napriek tomu má prvý prípad BSE v krajine na svedomí s najväčšou pravdepodobnosťou práve skrmovanie zakázanej múčky, píše denník. Príslušné informácie z Holandska o pôvode kravy v Žemberovciach mali slovenské úrady k dispozícii už v stredu uplynulý týždeň. K uzatvoreniu poľnohospodárskeho podniku však došlo až v piatok, uzatvára Der Standard. O podozrení na výskyt BSE na Slovensku informujú aj rakúske denníky Die Presse a Der Kurier.
Rakúsky Burgenland je príkladom soplupráce s kandidátskymi krajinami
Berlín 19. júna (TASR) - Zatiaľ čo sa šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie radili v Göteborgu o negatívnych dôsledkoch hlasovania Írov o Zmluve z Nice, v Rakúsku, členskom štáte únie, existuje nezvyčajná aliancia predstaviteľov koaličnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a rakúskych odborov, ktorej cieľom je v pravý čas pribrzdiť proces rozširovania EÚ, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt. Verejná mienka v Rakúsku - a nielen tam - sa už dávno "masíruje" účinnými frázami o záplave pracovného trhu lacnou silou, o nekalej konkurencii a následnom znižovaní platov a životnej úrovne domáceho obyvateľstva, pokračuje denník.
Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel sa na všetky pokusy vybičovať nepriateľské nálady voči kandidátskym krajinám pozerá zatiaľ triezvymi očami a za pravdu mu dávajú aj prieskumy verejnej mienky. Za rozšírenie únie sa totiž vyslovuje až 50 percent obyvateľov alpskej republiky. Dôvody na optimizmus však nie sú veľké - proti rozšíreniu je až 45 percent, päť percent je nerozhodných. Práve na týchto nerozhodných sa zameriava najnovšia kampaň slobodných a odborárov o potrebe vypísania referenda, podobného tomu v Írsku, konštatuje Die Welt. Aj napriek niekoľkým pokusom sa doteraz ešte nikdy nepodarilo slobodným zmobilizovať Rakúsko proti EÚ. V tomto ohľade pripravili haiderovcom najnovšiu porážku v minuloročných krajinských voľbách obyvatelia východnej spolkovej krajiny Burgenland, hraničiacej s kandidátskymi krajinami Slovenskom a Maďarskom.
Práve Burgenland je najlepším príkladom toho, že strach z nepoznaného má veľké oči a dôležité je pracovať s faktami, nie s vybičovanými emóciami, pripomína Die Welt. Burgenland ako prihraničná oblasť zažil v období od začiatku politických zmien gigantický hospodársky nárast a do roku 2006 by malo práve do tohto regiónu pritiecť z rôznych podporných fondov približne 21 miliárd šilingov. Takýto je aj záver expertov z Európskej komisie, podľa ktorých môže byť Burgenland v spolupráci s kandidátskymi krajinami vzorom pre ostatné štáty EÚ. Obyvatelia tejto spolkovej krajiny sa už teraz pripravujú na čas po rozšírení EÚ, zintenzívňujú sa vzájomné kontakty a realizácia cezhraničných projektov medzi Burgenlandom, Maďarskom a Slovenskom sa má postarať o potrebnú cirkuláciu pracovných síl v celom regióne. Napríklad burgenlandská obec Zurndorf si spoločne s 15 menšími dedinami na Slovensku a v západnom Maďarsku založila spoločné Rakúsko-maďarsko-slovenské pohraničné komunálne fórum. Jeho účastníci sa chcú spoločne podieľať na budovaní turistickej infraštruktúry, realizovať projekty na ochranu prírody.
V pohraničnej obci Nickelsdorf sa má zriadiť regionálny rozvojový úrad, ktorý bude v budúcnosti informovať o možnostiach zamestnania a vzdelávania a sprostredkúvať prácu bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Pohraničné obce sa vonkoncom neobávajú záplavy pracovnej sily z východu a poklesu miezd. Skôr naopak, pracovné sily z Maďarska a zo Slovenska sa uplatňujú už v súčasnosti veľmi dobre napríklad v pohostinských zariadeniach. "Kto ovláda nemčinu a je flexibilný, pracuje v Rakúsku tak či onak, legálne alebo na čierno," tvrdí starosta Zundorfu Rudolf Suchy. Existujú dokonca prepočty, podľa ktorých bude práve v tejto prihraničnej oblasti chýbať v priebehu nasledujúcich 10 rokov viac ako milión pracovníkov. Okrem toho ani Slovensko a Maďarsko si nebudú chcieť pustiť do sveta flexibilných a múdrych ľudí. Veľa Burgenlanďanov sa po rozšírení EÚ nebude vydávať smerom do Viedne, ale skôr do Bratislavy, Györu alebo Šopronu, už aj preto, že to bude pre nich bližšie. Obyvatelia Burgenlandu sa prípadného referenda obávajú a tvrdia, že takéto plány Viedne by mohli naštrbiť sľubne sa rozvíjajúce vzťahy so susedmi. A to si Burgenlanďania rozhodne neželajú, uzatvára Die Welt.
Malta a Slovensko sa podľa Dzurindu môžu stať členmi EÚ v roku 2004
Valletta 19. júna (TASR) - Malta a Slovensko sú dobrým príkladom toho, ako sa dá zmenšiť náskok v rámci kandidátskych krajín pre vstup do Európskej únie minulotýždňový summit EÚ vo švédskom Göteborgu vyslal silný signál na to, aby sa obe krajiny stali členmi únie v roku 2004. Po rokovaní s maltským premiérom Edwardom Fenechom Adamim to dnes vo Vallette povedal jeho slovenský partner Mikuláš Dzurinda. Obaja premiéri si v rámci oficiálnych rozhovorov vymenili názory na prístupový proces Malty a Slovenska v integrácii. Potrebné kapitoly by sa mali uzavrieť iba do konca roku 2002 tak, aby boli obe krajiny úspešné o rok neskôr, keď budú členské štáty EÚ ratifikovať finálne dohody o vstupe.
Maltský premiér v tejto súvislosti zdôraznil, že obe vlády robia všetko pre to, aby sa ich krajiny stali členmi Európskej únie čím skôr. Významnú časť rozhovorov venovali predsedovia vlád Slovenska a Malty aj možnostiam prehĺbenia hospodárskej spolupráce. Tu sa podľa ich názoru doteraz nevyužili všetky existujúce možnosti. Premiér Dzurinda, ktorý niekoľkokrát pred novinármi nazval Adamiho svojím priateľom, zdôraznil najmä oblasť turistického ruchu, kde majú obe krajiny - Slovensko aj Malta čo ponúknuť. Maltská opozičná Labouristická strana zastáva odmietavé stanovisko v súvislosti so vstupom Malty do Európskej únie. Adami konštatoval, že je v záujme celej krajiny aby sa stala členom EÚ. Domnieva sa, že sa netreba obávať existujúceho názorového rozdielu medzi dvoma politickými stranami. Vyslovil vieru, že v čase konania referenda o vstupe Malty do EÚ, ktoré sa uskutoční po uzavretí všetkých kapitol, bude celá krajina vrátane labouristov za. Súčasťou dnešného programu slovenskej delegácie bolo aj signovanie medzivládnej dohody o spolupráci v zdravotníctve za účasti slovenského ministra zdravotníctva Romana Kováča a jeho maltského partnera Louisa Deguara. Po spoločnom obede podávanom maltským prezidentom Quidom de Marco ukončí premiér Dzurinda oficiálnu dvojdňovú návštevu Malty a odcestuje späť do vlasti.
EK chce od Slovenska reformu a dostatok ľudí
Brusel 19. júna (TASR) - Európska komisia dnes v Bruseli privítala plán regionálneho rozvoja Slovenska, zároveň však upozornila, že na jeho realizáciu je nevyhnutná reforma verejnej správy, účinná legislatíva aj posilnenie administratívnych kapacít v sektore regionálnej politiky. "Plán je základným programovacím dokumentom pre regionálny rozvoj na Slovensku a slúži ako programovací dokument pre prijímanie predvstupovej pomoci EÚ z fondov PHARE, ISPA a SAPARD. Po vstupe SR do EÚ bude slúžiť na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov," uviedol minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna, ktorý sa spolu s vicepremiérom Pálom Csákym zúčastnil na prezentácii plánu v sídle stálej misie SR pri EÚ. Dokument definuje hlavné ciele regionálnej politiky SR.
Jeho súčasťou je sedem sektorových operačných programov zameraných na rozvoj ľudských zdrojov, priemyslu, multifunkčného poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja, dopravy a telekomunikácií, životného prostredia, bývania a cestovného ruchu. Šéf Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálny rozvoj Guy Crauser privítal, že plán nie je zameraný iba na rozvoj infraštruktúry, ale kombinuje viacero elementov ako ľudské zdroje, vzdelávanie, podnikateľské prostredie či ekológiu. Ocenil tiež, že dokument bol vypracovaný v spolupráci s miestnymi úradmi, zástupcami priemyselnej sféry, sociálnymi partnermi. Crauser aj hlavný vyjednávač EÚ so Slovenskom Dirk Meganck však dnes upozornili na meškajúcu reformu verejnej správy, chýbajúce zákony a nedostatočné ľudské zdroje. "Potrebujete dobre pripravených ľudí. Cena neúspechu pri čerpaní štrukturálnych fondov by bola omnoho vyššia, ako náklady na získanie kvalifikovaného personálu," upozornil Crauser.
Bezpečnostná rada ČR súhlasí s česko-slovenskou jednotkou KFOR
Praha 19. júna (TASR) - Bezpečnostná rada Českej republiky vyslovila dnes súhlas s vyslaním českých vojakov do juhoslovanskej provincie Kosovo, kde majú vytvoriť spoločnú jednotku s príslušníkmi slovenskej armády. Ako uviedol český minister obrany Jaroslav Tvrdík, obe strany sú blízko k podpisu dohody o vytvorení spoločného kontingentu. Bezpečnostná rada vzala na vedomie stav príprav spoločnej jednotky, ktorá by mala v Kosove začať pôsobiť v plnej sile pravdepodobne od 1. marca budúceho roku. Na základe pripravovanej dohody by malo v spoločnej jednotke v rámci KFOR pôsobiť 400 českých a 100 slovenských vojakov. Ako uviedol minister Tvrdík, jeho slovenský rezortný kolega Jozef Stank ho nedávno jednoznačne uistil o tom, že z ich strany je rozhodnuté. Tvrdík neočakáva, že by vláda tento návrh neschválila. "Z čisto politického pohľadu podľa môjho názoru je jednoznačne rozhodnuté," dodal šéf rezortu obrany.
Bezpečnostná rada dnes zároveň súhlasila s ukončením pôsobenia českej armády v Bosne a Hercegovine k 31. decembru tohto roku. V rámci jednotiek SFOR v Bosne zostane 15 príslušníkov českých ozbrojených síl. Rada schválila informácie o tom, že náklady na pôsobenie vo vojenských misiách by nemali ročne presiahnuť jednu miliardu korún. Praha uprednostnila operáciu KFOR zo zahraničnopolitických dôvodov. ČR sa rozhodla prihlásiť k zložitejšej a náročnejšej operácii, ktorou v danej chvíli operácia KFOR určite je. "Zvolili sme si proste verziu, ktorá pri znížení počtu ľudí, pri znížení finančných zdrojov, z nás stále robí rovnoprávneho partnera Severoatlantickej aliancie," dodal minister Tvrdík.
Podľa Martonyiho je zákon o zahraničných Maďaroch primeranou odpoveďou
Budapešť 19. júna (TASR) - Poslanci maďarského parlamentu dnes veľkou väčšinou hlasov schválili kontroverzný návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Schválenie zákona je podľa maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho primeranou odpoveďou na súčasnú situáciu Maďarov za hranicami Maďarska. "Dnešné historické hlasovanie ukazuje, že v tejto otázke panuje v Budapešti zhoda," zdôraznil Martonyi. V prospech návrhu sa vyslovilo 306 poslancov, čo je 92 percent zákonodarného zboru. Po hlasovaní sa poslanci spolu s prítomnými reprezentantmi maďarských politických strán susedných krajín zdvihli a dvojminútovými ováciami privítali schválenie návrhu, píše francúzska tlačová agentúra AFP. Zákon, ktorý do parlamentu predložili v apríli, má za cieľ pomôcť Maďarom v zahraničí ochrániť ich jazyk, kultúru a národnú identitu a cítiť sa v ich krajinách rešpektovaní, dodal šéf maďarskej diplomacie.
Podľa AFP sa návrh zákona stal terčom kritiky susedných krajín, predovšetkým Rumunska a Slovenska, a zdržanlivo sa k nemu postavila aj Európska únia. Bukurešť a Bratislava naznačili riziko pocitu krivdy ich obyvateľstva voči spoluobčanom maďarského pôvodu. Podľa Martonyiho však zákon neznamená diskrimináciu, ale slúži predovšetkým na elimináciu predsudkov, ktoré vyplývajú zo samotnej existencie týchto menšín. Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan vyslovil v máji znepokojenie nad skutočnosťou, že návrh zavádza princíp diskriminácie, keď sa niektoré osoby žijúce na Slovensku budú môcť tešiť z finančnej pomoci maďarskej vlády, uvádza AFP.
Zákon sa nebude týkať 17.000 Maďarov žijúcich v Rakúsku. Európska komisia varovala Budapešť pred diskrimináciou medzi Maďarmi žijúcimi v Rakúsku už od roku 1920 a tými, ktorí do susednej krajiny emigrovali neskôr. Predstavitelia Budapešti pripúšťajú, že hlavným cieľom zákona je predísť vlne migrácie po predpokladanom vstupe Maďarska do EÚ. Martonyi zdôraznil, že jeho krajina podporuje znovuzjednotenie maďarského národa v rámci zjednotenej Európy. Budapešť bude pokračovať v konzultáciách so susednými krajinami, aby objasnila princípy tohto zákona ešte pred jeho uvedením do platnosti v roku 2002, ubezpečil Martonyi. Maďari žijúci v zahraničí často odchádzajú do Maďarska, kde vykonávajú predovšetkým sezónne práce, pokračuje AFP. Maďarský parlament prijal návrh aj napriek ostrej kritike vládnych kabinetov susedných krajín. S rôznymi úľavami bude môcť počítať od 1. januára budúceho roku - kedy by mal zákon vstúpiť do platnosti - 3,5 milióna občanov susedných krajín hlásiacich sa k maďarskej národnosti.
Zvýhodnenia sa budú týkať medziiným vzdelávania, cestovania i možnosti uplatniť sa na trhu práce. Zahraniční Maďari budú môcť legálne pracovať na území Maďarska tri mesiace v roku, budú mať príležitosť získať zdarma univerzitné vzdelanie a ďalšie výhody v oblasti sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia. Zákon sa dotýka 600.000 Maďarov v Slovenskej republike, 1,6 milióna v Rumunsku, 350.000 Maďarov v Juhoslovanskej zväzovej republike, 200.000 na Ukrajine, 22. 000 v Chorvátsku a 10.000 Maďarov v Slovinsku. Vznik maďarskej národnostnej menšiny bol výsledkom Trianonskej zmluvy, ktorá v roku 1920 odtrhla Maďarsku dve tretiny jeho územia spred roka 1914, uzatvára AFP.
