BRATISLAVA. Peter Šperka bol istý čas najstarším Slovákom, ktorý stál na osemtisícovke. Keď pred štyrmi rokmi vystúpil na Čo Oju, mal 53 rokov a o deň viac ako Martin Gablík, keď ten dva roky predtým stál na Nanga Parbate.
„Na to sme sa nehrali – ani on, ani ja. Po takýchto hrozienkach v štatistikách ste snorili len vy, novinári,“ vraví Gablík.
Šperka v roku 1998 na Broad Peaku prežil aj vďaka Gablíkovi, keď sa ich spoločný výstup pre Šperkove problémy s dýchaním premenil na záchrannú akciu.
„O to nezmyselnejšie mi pripadá, že ho teraz o život obral niekto, kto o ňom nič nevedel,“ vraví.
„Vyliezť na Nanga Parbat bol Šperkov dávny sen,“ vraví Ivan Fiala, jeden z dvojice prvých Slovákov na osemtisícovke. „Bol to fantasticky obetavý človek, mal dušu na dlani.“
„Bol to chlap, ktorý od rána do večera žil v horách a pre hory. Zarábal peniaze v horách, aby ich v horách minul na svoju lásku,“ vraví Peter Hámor.
„Obdivoval som jeho vytrvalosť a kondíciu,“ hovorí horolezecký šéf Igor Koller. To podľa neho platí aj o Antonovi Dobešovi. „Inžinier, obetavý záchranár, schopný organizátor – vo zväze nám dal dokopy lekársku komisiu.“
Nanga Parbat sa označuje aj za Horu smrti. Jeho história pamätá aj početnejšie tragédie, ako sa odohrala cez víkend – v roku 1934 na nej vo víchrici zahynulo vrátane nosičov desať a o tri roky neskôr pod lavínou dokonca šestnásť členov nemeckej výpravy.
„Šialenejšiu smrť v horách, než zažilo tých jedenásť ľudí, si neviem predstaviť,“ vraví horolezec Igor Koller.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
