BRATISLAVA. Peter Šperka bol istý čas najstarším Slovákom, ktorý stál na osemtisícovke. Keď pred štyrmi rokmi vystúpil na Čo Oju, mal 53 rokov a o deň viac ako Martin Gablík, keď ten dva roky predtým stál na Nanga Parbate.
„Na to sme sa nehrali – ani on, ani ja. Po takýchto hrozienkach v štatistikách ste snorili len vy, novinári,“ vraví Gablík.
Šperka v roku 1998 na Broad Peaku prežil aj vďaka Gablíkovi, keď sa ich spoločný výstup pre Šperkove problémy s dýchaním premenil na záchrannú akciu.
„O to nezmyselnejšie mi pripadá, že ho teraz o život obral niekto, kto o ňom nič nevedel,“ vraví.
„Vyliezť na Nanga Parbat bol Šperkov dávny sen,“ vraví Ivan Fiala, jeden z dvojice prvých Slovákov na osemtisícovke. „Bol to fantasticky obetavý človek, mal dušu na dlani.“
„Bol to chlap, ktorý od rána do večera žil v horách a pre hory. Zarábal peniaze v horách, aby ich v horách minul na svoju lásku,“ vraví Peter Hámor.
„Obdivoval som jeho vytrvalosť a kondíciu,“ hovorí horolezecký šéf Igor Koller. To podľa neho platí aj o Antonovi Dobešovi. „Inžinier, obetavý záchranár, schopný organizátor – vo zväze nám dal dokopy lekársku komisiu.“
Nanga Parbat sa označuje aj za Horu smrti. Jeho história pamätá aj početnejšie tragédie, ako sa odohrala cez víkend – v roku 1934 na nej vo víchrici zahynulo vrátane nosičov desať a o tri roky neskôr pod lavínou dokonca šestnásť členov nemeckej výpravy.
„Šialenejšiu smrť v horách, než zažilo tých jedenásť ľudí, si neviem predstaviť,“ vraví horolezec Igor Koller.
