Až súkromné laboratórium zistilo pôvod nákazy. Lekári tak mohli po týždňoch nasadiť správne antibiotiká.
BRATISLAVA. Do nemocnice prišiel na operáciu kolena, odišiel z nej s nemocničnou nákazou.
Je to prípad Romana Krpelana z Bratislavy, ktorý v januári 2011 podstúpil na klinike úrazovej chirurgie na bratislavských Kramároch plastiku kolena.
„Dali mi dve skrutky do kolena,“ hovorí o operácii, ktorá bola podľa neho v poriadku. „Nič ma nebolelo.“
Nedokázali zistiť nákazuZdravotné komplikácie prišli až potom, ako sa po štvordňovom pobyte v nemocnici vrátil domov.
„Po piatich dňoch doma som videl, že sa rana nehojí,“ spomína Krpelan. Mal ju pod kolenom nad skrutkou. „Mokvala.“ Niekoľko dní mal aj zvýšenú teplotu.
Lekárov v nemocnici podľa neho komplikácie prekvapili. „Najskôr si mysleli, že mám intoleranciu na skrutky, ktoré mi dali do kolena.“ Neskôr však podľa neho dospeli k tomu, že v približne trojcentimetrovej rane bude infekcia. Na desať dní mu dali antibiotiká. Tie mu však veľmi nepomáhali.
Mokvajúcu ranu mu v nemocnici pravidelne čistili. „Nič príjemné,“ spomína. Z rany mu vyškrabovali hnis, čistili mu ju striebrom aj jódom. Na ošetrenie chodil každé dva, tri dni. V okolí rany sa však vytvorili svrbiace pľuzgiere.
„Koleno som nemohol po operácii rehabilitovať, preto sa mi zmrštilo svalstvo na nohe. Rehabilitácia potom bola extrémne dlhá,“ spomína Krpelan.
„Tri mesiace som musel ležať s vystretou nohou, s mokvajúcou ranou som nemohol veľmi hýbať, bolo to nepríjemné.“
Napriek snahám lekárov jeho zdravotné komplikácie neustupovali. Z rany mu tak urobili dva či trikrát ster, ale v nemocničných laboratóriách nevykultivovali žiadnu baktériu. Keďže v rane nenašli baktérie, ďalšie antibiotiká mu už nedali.
Prečítajte si tiež:
Záchod v nemocniciach neumyjú aj týždeň, odhalila neviditeľná fixka
Zistenie nákazy si zaplatil„Hovorili mi, že teoreticky sa môže baktéria stratiť po ceste do laboratória,“ spomína si Krpelan na vysvetlenie lekárov. S tým sa však neuspokojil.
„Dal som si urobiť ster a na internete som si našiel laboratóriá niekde pri Slovnafte a odniesol som to tam.“ Za vyšetrenie steru v laboratóriu zaplatil približne desať eur.
O niekoľko dní mu volali, že v jeho stere nič nenašli, o ďalšie dva, tri dni sa ozvali opäť s informáciou, že predsa len našli baktérie, ktoré spôsobujú nemocničné nákazy.
Krpelan spomína, že rana sa zahojila po dvoch mesiacoch. „Stále som veril lekárom na Kramároch, ktorí sa mi snažili pomôcť. Žiaľ, laboratóriá, ktoré nemocnica využívala, nevedeli prísť na to, akú baktériu mám v kolene.“
„Až keď som prišiel s výsledkom z iného laboratória, tak mi dali antibiotiká, ktoré nakoniec zabrali,“ opisuje úspešný záver liečenia.
Nemocnica: Nesťažoval sa„Univerzitná nemocnica Bratislava neeviduje žiadny oficiálny podnet v súvislosti s uvedenými tvrdeniami,“ reaguje na prípad Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa nemocnice.
Napriek oboznámeniu sa s prípadom nemocnica podľa nej nebude naň reagovať, lebo „nemá súhlas pacienta, k predmetnej veci sa nebude vyjadrovať“.
Univerzitná nemocnica Bratislava, pod ktorú patrí aj nemocnica na Kramároch a je najväčšia na Slovensku, vykázala vlani zdravotným poisťovniam, že u nich mali minimálne 102 nemocničných nákaz.
Presné číslo nie je možné zistiť, lebo jedna z poisťovní Union uvádza, že ich pacienti mali tieto nákazy v intervale „päť a viac“.
Nemocničné nákazy podľa Stano Maťašovskej pravidelne sledujú v celej Univerzitnej nemocnici interné oddelenie nemocničnej hygieny a epidemiológie a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.
Beata
Balogová
