BRATISLAVA. Prokurátor Jaroslav Kozolka sa naďalej na Generálnej prokuratúre neoboznamuje s utajovanými skutočnosťami.
„Situácia sa zatiaľ nezmenila,“ odpovedala hovorkyňa Jana Tökölyová na otázku, či má prokurátor naďalej odobraté spisy.
O odňatí spisov rozhodol zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý potom, čo denník SME zverejnil Kozolkov spis z čias komunizmu, podľa ktorého bol agentom vojenskej kontrarozviedky.
Kozolka napriek tomu dostal previerku Národného bezpečnostného úradu, čo riaditeľ úradu Jozef Magala odôvodnil poslancom vyhlásením Kozolkovho riadiaceho dôstojníka Petra Urbana. Ten NBÚ napísal, že si Kozolkovo zaevidovanie za agenta vymyslel. Kozolka podľa Magalu prešiel detektorom lži.
Kozolka nehovorí, kedy previerku dostal, bolo to však až po nástupe Magalu do funkcie. V minulosti vyhlásil, že s ŠtB nespolupracoval a jeho minulosť bola predmetom previerky.
Ľudia, ktorí tvrdia, že ich archívy neoprávnene evidujú ako agentov, majú možnosť obrátiť sa na súd. Kozolka tak neurobil.
Vymazali by ho
Kto je Kozolka
V roku 1989 pracoval ako zdravotník vo vojenskom útvare v Rusovciach. Práve vtedy podľa jeho spisu podpísal spoluprácu s VKR a donášal na svojich kolegov.
Po revolúcii vyštudoval právo a stal sa v Bratislave obvodným vojenskýmprokurátorom.
Potom, čo sa vojenský prokurátor Dobroslav Trnka stal generálnym prokurátorom, prišiel na Generálnuprokuratúru aj Kozolka.
Vyšetroval citlivé kauzy vojenského spravodajstva.
„Žalobu podanú týmto žalobcom neevidujeme,“ povedala hovorkyňa českého ministerstva vnútra Hana Malá.
České ministerstvo spravuje pražský Archív bezpečnostných zložiek, ktorý Kozolkovo meno v minulosti zverejnil na svojej internetovej stránke.
Rovnako sa Kozolka neobrátil ani na Ústav pamäti národa, ktorý spravuje archívy na Slovensku a ktorý v minulosti NBÚ upozornil na to, že Kozolkov spis sa nachádza v Prahe.
Ak by Kozolka súd vyhral, jeho meno by sa v českom archíve na internete nedalo vyhľadať. Riaditeľka archívu Světlana Ptáčníková povedala, že v prípade právoplatného rozsudku robia výmaz z webových vyhľadávačov.
„Okrem toho má dotyčný právo vložiť do svojho zväzku vyjadrenie, ktoré môže obsahovať aj príslušný rozsudok,“ povedala Ptáčníková.
Slovenský Ústav pamäti národa meno z vyhľadávača nemaže, ale pri vyhľadaní je rovno uvedené, že k zväzku existuje rozsudok, ktorý si môže čitateľ hneď prečítať.
„K tejto osobnej otázke sa Jaroslav Kozolka nebude vyjadrovať,“ napísala Tökölyová na otázku, prečo sa prokurátor doteraz na súd neobrátil.
Generálna prokuratúra tiež nevysvetľuje, čo bude s prokurátorom ďalej.
NBÚ po rokovaní parlamentného výboru považoval situáciu za uzatvorenú.
Poslanca to neuspokojuje
„Vo výbore som žiadal, aby nás NBÚ informoval o všetkých procesných úkonoch, ale môj návrh neprešiel,“ povedal poslanec KDH Pavol Zajac.
V stredu sa na to, čo bude s Kozolkom ďalej, spýtal oficiálnou cestou v rámci hodiny otázok zastupujúceho generálneho prokurátora Tichého, je pripravený sa na to po vymenovaní spýtať aj nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára.
„Ak by som sa ocitol v situácii, že moje meno je neoprávnene medzi agentmi ŠtB, prvé, čo urobím, je, že sa obrátim na súd,“ hovorí Zajac. Vysvetleniu NBÚ, že má prokurátor previerku zákonne, neverí.
Kozolka dozoruje napríklad kauzu Hedvigy Malinovej, v minulosti riešil viac prípadov týkajúcich sa agentov vojenského spravodajstva. Práve jeho predchodkyni, vojenskej kontrarozviedke, vraj kedysi donášal.
Údajní agenti sú na súdoch úspešní
Ak by sa Kozolka v Česku obrátil na súd, má sedemdesiatpercentnú šancu na úspech.
BRATISLAVA. Ak sa bývalý agent komunistickej ŠtB rozhodne o svoju minulosť súdiť, na súde skôr vyhrá, ako prehrá. Vyplýva to zo štatistík českého aj slovenského správcu archívov ŠtB.
„K dnešnému dňu bolo podaných približne 924 žalôb na ochranu osobnosti týkajúcich sa takzvaných lustračných sporov. Zhruba v 70 percentách ministerstvo spor prehráva, v desiatich je úspešné a v dvadsiatich je súd zastavený napríklad preto, že žaloba je vzatá späť,“ povedala hovorkyňa českého ministerstva vnútra Hana Malá.
Ústav pamäti národa zažalovalo od roku 2004, odkedy existuje, spolu 41 osôb. V tridsiatich prípadoch súd ústav prehral a rozsudky zverejnil na svojej webovej stránke.
Bývalí agenti sú úspešní z podobných dôvodov, aký uvádza Kozolka – tí, čo ich vraj riadili alebo zaevidovali, svedčia, že si to vymysleli.
Historici z ÚPN pritom upozorňujú, že komunistické tajné služby mali prísne normy a vymýšľanie si údajov považujú skôr za nepravdepodobné.
V niektorých prípadoch ľudia predložili posudky svojho podpisu, ktorý vraj nie je ich, alebo dokázali, že sa v čase, keď mali podpísať spoluprácu, nachádzali niekde inde.
