Štát v Štrasburgu neuspel, Európsky súd priznal dvom Slovákom náhradu 2000, resp. 4500 eur.
BRATISLAVA. Dvaja sťažovatelia uspeli pred Európskym súdom pre ľudské práva so svojimi sťažnosťami proti Slovenskej republike.
Pánovi Sikovi súd priznal požadovaných dvetisíc eur nemajetkovej ujmy za neprimeranú dĺžku občianskoprávnych konaní a pánovi Csakóovi požadovaných 4 500 eur ako nemajetkovej ujmy, ako aj náhradu trov konania za neprimeranú dĺžku exekučného konania.
O prípadoch píše ministerstvo spravodlivosti na svojej webstránke.
Nezavážili argumenty vlády
V prvom prípade sa pán Sika sťažoval na neprimeranú dĺžku občianskoprávnych konaní na Okresnom súde Trnava a Okresnom súde Piešťany.
Okrem toho namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa príslušného článku dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.
Dĺžkou spomínaných konaní sa už na základe jeho sťažností zaoberal aj Ústavný súd. Konkrétne v marci 2010 odmietol jeho tretiu sťažnosť namierenú voči Okresnému súdu v Piešťanoch.
Ústavný súd to zdôvodnil neprípustnosťou. Poukázal na to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.
ESĽP sa však pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti nestotožnil s argumentáciou slovenskej vlády, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou Ústavného súdu.
V rozsudku nezavážil ani ďalší slovenský argument, že sťažovateľ sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu.
ESĽP uviedol, že už v prípade Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike preskúmal a odmietol v zásade rovnaké námietky, ako vzniesla v predmetnom prípade vláda.
Aktuálny prípad patrí podľa európskeho súdu medzi tie, v ktorých sa zvýrazňuje problematická povaha spomínaného prostriedku nápravy.
Aj v tomto prípade sa totiž jedno konanie uskutočňovalo pred viacerými súdmi. ESĽP poznamenal, že doba konania, ktorá sa berie do úvahy, začala plynúť 1. februára 2005 a stále sa neskončila.
Rozhodovanie o žalobe sťažovateľa teda trvá už viac ako osem rokov na dvoch stupňoch konania, pričom na prvom stupni konali dva odlišné súdy.
Dĺžka napadnutého konania bola podľa ESĽP neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu príslušného článku dohovoru.
Nemohol sa domôcť nápravy
V druhom prípade sa pán Csáko sťažoval na neprimeranú dĺžku exekučného konania a namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.
Na dĺžku napadnutého konania sa už sťažoval aj pred Ústavným súdom. Ten ju však v marci 2007 odmietol z dôvodu neprípustnosti, keď poukázal na to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.
Európsky súd pre ľudské práva jeho sťažnosť uznal a svoj verdikt zdôvodnil podobne ako v prípade pána Siku.
