BRATISLAVA. Do rómskych osád a get pôjdu desiatky zdravotných asistentov.
Majú najmä pomáhať lekárom pri práci s Rómami v problémových osadách, robiť zdravotnú a sexuálnu osvetu, pozývať na preventívne prehliadky a očkovania, merať tlak alebo teplotu.
Nesmú pacientov liečiť, stanovovať diagnózy ani predpisovať lieky.
Od júla by malo začať pracovať 38 asistentov zdravotnej osvety, do konca roka pribudne ďalších 82. Všetci musia predtým prejsť špeciálnym školením prvej pomoci.
Prísne kritéria
Podobný projekt fungoval v minulosti pod ministerstvom zdravotníctva. Teraz ho oprášil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák spolu s Platformou na podporu zdravia znevýhodnených skupín.
„Každá problémová lokalita by mala mať asistentov zdravia. Luník IX., Rudňany, Letanovce, potom pribudnú aj ďalšie miesta, kde situácia nie je kritická,“ povedal Pollák.
Asistenti musia byť priamo z osady a ovládať rómčinu. Pri ich zaradení do programu rozhodovalo aj vzdelanie.
„Pomáhajú nám v osadách, kde chýbajú čísla domov, komunikujú s operačným strediskom, vedia opísať zdravotný stav pacienta a zabraňujú zneužívaniu tiesňovej linky,“ pochvaľoval si prácu asistentov Jozef Mlynár z operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby.
„Budeme sledovať zmeny výskytu tuberkulózy v osadách, zmeny počtu ochorení na žltačku, výskytu svrabu, preventívne návštevy u lekára,“ hovorí Elena Marušáková, predsedníčka platformy.
Práca asistentov v osadách sa má každý mesiac hodnotiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému, ako napríklad pri aktivačných prácach.
Ministerstvo zdravotníctva vykonávalo v rokoch 2007 - 2011 Program podpory zdravia znevýhodnených komunít. V teréne pracovalo 30 komunitných pracovníkov. Projekt bol pozastavený pre nedostatok peňazí.
Ministerstvo financií teraz vyčlenilo na projekt do konca roka 450-tisíc eur. V budúcnosti by naň mohla prispieť Európska únia cez eurofondy.
Asistenti chýbali
Jeden z problémov, na ktorý narazil denník SME počas nedávneho projektu SME v Kecerovciach, bola práve neprítomnosť zdravotných asistentov.
„Skúsenosti z terénu potvrdzujú dôležitú úlohu a potenciál rómskych zdravotných asistentov v prevencii chorôb a podpore zdravia,“ povedala počas projektu Andrea Madarasová-Gecková z Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá sa venuje výskumu zdravia v osadách.
Podceňovanie sexuálneho zdravia, zanedbávanie preventívnych prehliadok, nedostatočnú osvetu a neznalosť antikoncepcie označila vtedy za kľúčové problémy aj gynekologička Andrea Hajdu.
Nedostatočný prístup k zdravotníckym službám pre Rómov kritizoval v stredu aj Brusel. Komisia upozornila Slovensko, aby sa pri tomto probléme zameralo na deti a zlepšilo komunikáciu medzi zdravotníkmi a Rómami.
Štatistika zdravia Rómov na Slovensku neexistuje, odborníci pracujú iba s dátami z individuálnych prieskumov.
Podľa výskumu Rozvojového programu OSN z roku 2010 trpia Rómovia najčastejšie na srdcovocievne ochorenia. Za nimi nasledovali dýchacie ochorenia a alergie.
„Generácie žijú v presvedčení, že tučný Róm je zdravý Róm. A platí to aj o ženách. Plná postava je pre nich symbolom materstva,“ povedala pre SME kecerovská obvodná lekárka pre dospelých Mária Líšková.
„Pred pár rokmi kosili obyvateľov osád infarkty, teraz je to rakovina.“
Prečítajte si tiež: Asistentov v osadách baví práca v inom storočí
