Bratislava 4. októbra (TASR) - Hlavným nedostatkom delimitačných protokolov, ktoré brzdia prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu v oblasti školstva, sú nesplniteľné podmienky.
Z tridsaťdva bodov tohto kľúčového dokumentu pre prevzatie najmä nehnuteľného školského majetku je podľa prednostu Krajského úradu (KÚ) v Bratislave Branislava Longauera až sedemnásť nesplniteľných.
Prednosta KÚ ako príklad uviedol správu o technickom stave objektov a vyčíslenie nákladov na nevyhnutné opravy. Tento úkon nemôžu riaditelia škôl reálne urobiť, lebo na to nemajú odborníkov. V celom Bratislavskom kraji pôsobí šesť takýchto znalcov, ktorí nie sú schopní v dohľadnom čase dôkladne zmapovať technický stav v štyristo školských budovách, keďže fyzicky sa to jednoducho nedá zvládnuť.
S touto nereálnou požiadavkou v delimitačnom protokole súvisí aj predloženie revíznych správ o kontrolách, ktoré zriaďovateľ budov doteraz v nich urobil, ako aj tých, ktoré musí urobiť do konca roku 2002.
Aj v tejto dokumentácii je veľa nedostatkov, lebo nie všetky školy majú dôkladne urobené revízne správy o stave elektroinštalácie, vykurovacích telies a vodovodných rozvodov. Nemajú sústredené správy o protipožiarnych opatreniach a o testoch tlakových nádob.
Tieto doklady nebudú v malých delimitačných protokoloch, ktoré v zmysle zákona o prechode kompetencií musí skompletizovať každá škola, respektíve obec, sústredené ani do konca tohto školského roku.
Vyučovanie však pokračuje bez rušivých momentov vo všetkých školách na území Bratislavského kraja, lebo spomínané nedostatky v technickej dokumentácii školských budov ho neohrozujú.
"Chýbajúce doklady, ktoré už tri mesiace brzdia celý administratívny proces prechodu kompetencií v školstve, sú dôkazom toho, že táto školská reforma, ktorá sa chystala tri roky, nebola zo strany kompetentných orgánov dobre pripravená," dodal na záver prednosta KÚ v Bratislave.
