Športovci vycestovali začiatkom mája. Ešte 12. mája poslali správu, že sú v poriadku.
BRATISLAVA. Skupinu slovenských paraglajdistov, ktorých koníčkom je lietanie na padákoch, zadržiava Irán pre podozrenie zo špionáže.
Ministerstvo zahraničných vecí v piatok informáciu potvrdilo s tým, že náš zastupiteľský úrad v Teheráne je v priamom kontakte so zadržanými občanmi aj s iránskou stranou.
Viac nechce prezradiť s vysvetlením, že prebiehajú intenzívne diplomatické rokovania.
„V celom prípade ešte nepadol verdikt, všetko je otvorené, preto v tejto chvíli nemôžeme poskytovať ďalšie podrobnosti,“ reagoval šéf tlačového odboru rezortu diplomacie Peter Susko.
Nejasné informácie
Slovákov podľa informácií SME zadržali pred vyše troma týždňami. Malo by ísť o päť, možno šesť osôb, ktoré tam oficiálne vycestovali ako turisti. Zatkli ich ako vraj z padákov fotili krajinu a okrem iného aj vojenské objekty.
Zadržaní Slováci sú členmi klubu, ktorý sa zaoberá lietaním na padákoch od roku 2010. Na svojej internetovej stránke majú videá z expedícií z viacerých exotických destinácií. Aj do Iránu išli na plánovaný výlet spojený s lietaním.
„Nemá to nič spoločné so špionážou. Je to celé nedorozumenie,“ hovorí ich kamarát, ktorý nechce byť menovaný. Viacerí ďalší oslovení členovia klubu odmietli o prípade čokoľvek povedať.
Z Viedne odleteli v dvoch skupinách 6. a 10. mája. Spolu ich bolo osem. V Iráne mali miestnych priateľov, ktorí im s organizovaním expedície pomáhali.
Krajinu si pochvaľovali
Ešte 12. mája poslali správu s fotografiami z mesta Esfahan. Pochvaľovali si krajinu aj miestnych ľudí, ktorí sú priateľskí k turistom, keďže ich tam veľa nechodí.
„Z lietadla sme vystupovali ako jediní turisti, ale zopár sme ich tu stretli,“ písali na svojej internetovej stránke.
Ako nádhernú krajinu s priateľskými ľuďmi opisuje Irán aj Bratislavčan Peter Ivanič, ktorý sa odtiaľ vrátil z dovolenky pred dvoma týždňami.
Vopred vedel, že fotografovanie priemyselných a vojenských objektov je tam zakázané. Keďže takýchto objektov je tam pomerne veľa, fotografovanie z padáka mohlo byť podľa neho hneď podozrivé.
„Aj nás tam zadržali, keď sme prišli na návštevu k miestnym ľuďom. O chvíľu tam bola polícia, vraj je to nelegálne. Keď sme vysvetlili, že sme len turisti, pustili nás,“ hovorí Ivanič. V Iráne boli v tom čase voľby, takže situácia možno bola citlivejšia ako inokedy.
Fotografovať zakázané
Ministerstvo zahraničných vecí na internetovej stránke cestovateľov upozorňuje, že v Iráne je absolútne nevyhnutné, aby sa vyhli fotografovaniu v blízkosti štátnych úradov, vojenských objektov a na miestach, kde platí zákaz fotografovania.
Zvážiť to majú aj na miestach, kde „nevedia odhadnúť charakter objektu“. Za porušenie zákazu hrozí obvinenie zo špionáže a s tým spojený trest odňatia slobody.
Valuch bol na samotke 40 dní
Dôležitý bude výsledok výsluchov, hovorí Matej Valuch, ktorého takisto zakli v Iráne pre špionáž.
BRATISLAVA. V priebehu niekoľkých mesiacov ide už o druhý prípad, keď Irán zadržal pre podozrenie zo špionáže slovenských občanov.
V januári zatkli Mateja Valucha, s ktorým Iránci potom nakrútili a v televízii odvysielali dokument o tom, že údajne pracoval pre americkú CIA.
Správa o zadržaní Slovákov Valucha v piatok prekvapila. Verí však, že podobne ako v jeho prípade ide len o nedorozumenie, ktoré sa rýchlo vyrieši. „V Iráne sa to stáva pomerne často.“
Pokiaľ ide o skupinu viacerých ľudí, pravdepodobne ich najprv umiestnili na samotkách, čo je psychicky náročnejšie, hovorí Valuch. „To je bežný postup.“ On strávil na samotke 40 dní.
Po zadržaní podľa neho nasledujú individuálne výsluchy. „Ak budú spolupracovať, nebudú chcieť nič zatajiť, predpokladám, že sa všetko vysvetlí a budú v poriadku. Musia byť trpezliví oni aj ich rodiny,“ dodáva.
Na Slovensko sa 26-ročný Valuch vrátil začiatkom februára. Aj v jeho prípade ministerstvo zahraničných vecí od začiatku tajilo informácie o rokovaniach s iránskou stranou.
V piatok 8. februára ráno ho nečakane minister Miroslav Lajčák priviedol na tlačovú konferenciu, kde oznámil úspešný koniec akcie.
Slovensko podľa Lajčáka nezaplatilo za prepustenie ani cent a Teheránu nič nesľúbilo. „Aj z rozprávania iných väzňov viem, aké zložité je vyriešiť také prípady. A je skoro nereálne tak skoro niekoho dostať von,“ povedal vtedy Valuch.
O zadržaní agentov CIA vrátane Valucha informovali najskôr iránske médiá. V štátnej televízii odvysielali dokument Lovec v pasci, kde Valuch tvrdil, že ako agent zháňal informácie o Iráncoch.
Išlo o propagandu určenú domácemu publiku. Valuch bol v Iráne pracovne. Jeho vyslobodenie trvalo necelé tri týždne.
Matúš Burčík
Zahraničných „špiónov“ chytia často
Šiitská krajina priamo podporuje teroristické skupiny ako Hizballáh či Hamas.
TEHERÁN, BRATISLAVA. Takmer 80-miliónový Irán je najmä pre svoj jadrový program a podporu teroristických hnutí Hizballáh a Hamas jednou z kľúčových krajín svetovej politiky.
V ostrom konflikte je so Spojenými štátmi, ktoré naň uvaľujú sankcie, a s Izraelom. O tom, že hrozí vojna, sa hovorí už roky.
Šiitský islam nie je len vierou väčšiny obyvateľov, ale kľúčovou zložkou spoločnosti. V krajine sa síce konajú prezidentské aj parlamentné voľby, no o kandidátoch a tým aj o výsledkoch rozhoduje ajatolláh Chameneí.
Americký prezident Barack Obama v marci vyhlásil, že nebudú čakať na to, kým Irán vyvinie jadrovú zbraň.
Ten odobril aj nového prezidenta Hasana Ruháního, ktorého zvolili v júni. Sľubuje zmierlivý tón, no bude môcť robiť len to, čo mu Chameneí dovolí.
Irán je jediným väčším štátom v regióne, v ktorom prevládajú šiiti. Pre okolitých sunnitských moslimov sú to odpadlíci od viery, Iránci preto žijú v atmosfére neustáleho strachu z útoku.
S tým súvisí aj strach, ktorý občas prerastá do paranoje a preventívneho zatýkania cudzincov. V drvivej väčšine prípadov ide o vykonštruované obvinenia a vynútené výpovede.
Teherán hrozí vysokými trestami, dokonca trestom smrti. Väčšina prípadov sa po kratšom alebo dlhšom čase skončí prepustením údajných špiónov výmenou za hotovosť alebo iránskych občanov väznených v zahraničí.
Iránsky režim občanov západných krajín, ktorí sa mu „osvedčili“ ako nástroj vydierania, zneužíva aj na propagandu.
Matúš Krčmárik, Jana Shemesh
