BRATISLAVA. V piatok uplynulo 250 rokov od najničivejšieho zaznamenaného zemetrasenia na Slovensku. V Komárne vtedy podľa archívov zomrelo 63 ľudí, ďalších 102 sa zranilo.
Odborníci ani dnes nevedia odhadnúť, kedy a aké silné zemetrasenie príde. Žiadny štát si podľa Petra Mocza z Geofyzikálneho ústavu SAV nemôže dovoliť vynaložiť toľko peňazí, aby to dokázali presne predpovedať.
Komárno ničilo viackrát
Silných zemetrasení bolo na Slovensku niekoľko, naposledy v roku 1906 na Dobrej Vode. Najničivejšie zemetrasenie v Komárne v roku 1763 podľa Mocza vtedy zaujalo celú Európu.
Lukáš Paluga z komárňanskej pobočky Štátneho archívu v Nitre tvrdí, že sa zrútilo až 279 domov, a 785 z celkovo asi 1150 budov bolo ťažko poškodených.
Moczo tvrdí, že o 20 rokov neskôr bolo v Komárne ďalšie silné zemetrasenie. „Hovorí sa o 500 poškodených domoch, vrátane Komárňanskej pevnosti.“
Môže prísť ďalšie
Aj keď sa v Komárne podľa Mocza už 150 rokov nič nedeje, seizmológovia to považujú za signál, že sa tam pripravujú ďalšie zemetrasenia.
„To, že tam zemetrasná aktivita bola, a že tektonici nevedia o zastavení tektonického vývoja nášho regiónu, vedie bohužiaľ k hrubému odhadu, že aj v budúcnosti možno očakávať také zemetrasenia. Kedy, na to nemôže nikto objektívne odpovedať.“
Rastúci počet zaznamenaných zemetrasení podľa neho znamená, že ich len vieme lepšie odhaliť. „Prvé seizmické stanice začali zemetrasenia monitorovať asi v roku 1901.“
Róbert Kysel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK tvrdí, že najviac zemetrasení je u nás v Karpatoch, najmä pri Dobrej Vode, v Komárne, okolo Žiliny, na strednom Slovensku v okolí Banskej Bystrice a Kremnice a na východnom Slovensku.
Zemetrasenie, požiar aj cunami
Niekoľko rokov po Komárne zasiahlo ničivé zemetrasenie aj Lisabon v Portugalsku.
„Pri silných otrasoch ľudia v obave pred požiarom a padajúcimi troskami bežali k moru.“ Voda niekoľko minút po zemetrasení podľa Mocza najskôr ustúpila, čo ľudia využili, aby sa dostali ďalej od brehu. „Potom prišla desaťmetrová vlna, ktorá všetko zmietla.“
„Pre otrasy, požiare a cunami zahynulo v priebehu niekoľkých minút 70 až 100-tisíc ľudí.“ Zničili sa podľa neho aj historické materiály Vasca de Gamu a Krištofa Kolumba.
„Na svete sa vtedy nenašiel nikto, kto by vôbec chápal, o aký druh javu, a o čo vôbec išlo,“ hovorí Moczo. Tvrdí, že vďaka tomu sa viacero učencov začalo o procesy vo vnútri planéty zaujímať.
Predvídať sa nedá
Zemetrasenie vzniká niekoľko kilometrov pod povrchom, keď sa uvoľní nahromadená energia zo zaseknutých tektonických blokov.
„Môže sa hromadiť napríklad 50 rokov. V takých veľkých hĺbkach sa to monitorovať nedá, neviete ani, kde to máte robiť,“ opisuje jeho vznik Andrej Cipciar z Geofyzikálneho ústavu SAV.
Hovorí, že zemetrasenie sa dá niekedy predvídať aj podľa žiarenia radónu alebo toho, či stúpa alebo klesá hladiny spodnej vody. „Nevyskytne sa to však pred každým zemetrasením.“
Napriek tomu v Taliansku odsúdili vedcov, že nevarovali pred zemetrasením, pri ktorom zahynulo 309 ľudí. Šesť seizmológov a jedného úradníka poslal súd za mreže na šesť rokov.
Na Slovensku máme niekoľko seizmických staníc, lokálne stanice majú aj atómové elektrárne. V nich sa meria, aké silné zemetrasenie bolo, vyjadrené v hodnote magnitúdo. „Hovorí o veľkosti energie, ktorá bola vyžiarená vo forme seizmických vĺn,“ povedal Cipciar.
Druhá jednotka, ktorou sa zemetrasenie meria, je makroseizmická intenzita. Určuje ako pôsobilo zemetrasenie na ľudí alebo domy.
Pri slabších stupňoch sa môžu napríklad triasť predmety, pri silnejších majú ľudia problém s rovnováhou alebo vznikajú trhliny na domoch.
„Vyhodnocuje sa na základe internetových alebo poštových dotazníkov, ktoré štatisticky vyhodnotíme.“
Beata
Balogová
