Ekofarma, ktorá zamestnáva Rómov, sa dobre rozbehla na východe Slovenska.
BRATISLAVA. Z dvesto miliónov eur určených z eurofondov pre Rómov sme nevideli ani cent, hovorí občiansky aktivista Štefan Straka.
Napriek tomu sa jeho práca s chudobnou rómskou komunitou z východoslovenskej obce Rudlov dostala do publikácie Podarilo sa.
Prešovská univerzita v nej vlani opísala 21 projektov, ktoré viedli k zlepšeniu situácie Rómov.
Straka založil v roku 2006 na Zemplíne združenie Svatobor pod Oblíkom, ktoré sa rozhodlo preniesť do slovenských pomerov model odpozorovaný z Rakúska.
„Videl som tam, ako sa situáciu sociálne či psychicky znevýhodnených ľudí snažia riešiť cez prirodzené situácie, akým bolo ich zamestnávanie v remeselnej dielni či záhrade, kde sa mohli odreagovať od úzkostí a depresií,“ hovorí vyštudovaný psychológ.
Prečítajte si tiež:Brusel dá Slovensku na Rómov 300 miliónov eur
Opustený majer
Projekt ekocentra rozbehol v hornozemplínskej obci Rudlov, kde tvoria Rómovia štvrtinu populácie. Necelé dve stovky Rómov žijú v 21 murovaných domoch zväčša roztrúsených po dedine.
Mnohé rodiny tak síce bývajú v stiesnených podmienkach, no vo vlastných domoch a na usporiadaných pozemkoch. Drvivá väčšina z nich je však bez práce aj akejkoľvek kvalifikácie.
„Títo ľudia sú pritom manuálne zruční a mohli by pracovať napríklad v poľnohospodárstve,“ hovorí Straka. Združenie preto požiadalo štátne Lesy SR o päťdesiatročný prenájom opusteného štátneho majetku Malinka.
V roku 2007 začali v areáli z príspevkov sympatizantov združenia budovať ekologickú farmu.
„Keďže ako občianske združenie nie sme oprávnení žiadatelia v Programe rozvoja vidieka, namiesto eurofondov určených pre Slovensko sme museli zháňať peniaze kade-tade po svete,“ rozpráva Straka.
Kľúčovú pomoc im poskytli francúzske ministerstvo zahraničia, Rozvojový fond OSN, ale aj niektoré naše inštitúcie.
V prvej fáze projektu opravili s 80 miestnymi Rómami a 30 obyvateľmi majority spustnutý majer a prebudovali ho na ekofarmu.
Na nej neskôr pri pestovaní zeleniny, liečivých byliniek či pri kompostovaní a výrobe biomasy získali prácu dve desiatky ľudí, viacerí zdravotne handicapovaní.
Rómovia dnes tvoria polovicu, na farme sa ich už vystriedalo viac.
Ak peniaze prídu na správne miesto, existuje šanca, že Ficove zápalky aspoň trochu zvlhnú, píše Tomáš Gális
Čítajte stĺpček (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Eurofondy šli inam
„Tých, ktorí sa osvedčili, najala firma môjho brata na stavebné práce v zahraničí a niektorí stavajú haly v Rusku,“ vraví Straka.
Kľúčové pre úspech projektu podľa neho bolo, že miestni Rómovia sa s farmou stotožnili a jej rozvoj vnímajú ako prácu pre rozvoj komunity.
Starosta Rudlova Ján Markuš hovorí, že projekt síce miestnych Rómov pozdvihol, ale zďaleka ich zložitú situáciu nevyriešil.
„Zamestnáva z nich iba zlomok, ďalších 40 ľudí mám v obci na aktivačných alebo malých obecných prácach, hoci pre nich toľko roboty nemám.“
Väčšiemu zapojeniu chudobných Rómov do farmárčenia či remesiel by mohli podľa Straku pomôcť práve eurofondy.
To by sa však podľa neho nemohla v novom programovacom období na roky 2014 až 2020 zopakovať situácia, keď bolo ministerstvo pôdohospodárstva pri podpore farmárskych projektov „od Rómov odstrihnuté“.
Beata
Balogová
